Bimela bamela bum bum bum. Pozdravom mojej malej Karolinky Vas zdravim z Guinei. Nie z Papui, nie z tej portugalskej ( Bisau), nie zo spanielskej ( Rovnikova Guinea), zdravim Vas z tej pravej Guinei. Z francuzskej, ktora sa niekedy kvoli tomu, aby to clovek nemusel vysvetlovat tak ako ja teraz prezyva Guinea- Conacry. Je krasne slnecne rano a ja vam pisem z najvyssieho poschodia hotela Grand, ktory je v tomto meste instituciou. Patri Cinanom, tak ako cely zvysok Afriky. Maju tu najlepsi hotel v meste, najvacsi supermarket, cinsku restauraciu, velke kasino a cinsky bordel so 100% cinskou obsluhou. Vsetko maximalne segregovane, oddelene plotom a straznikmi. Je to usmevne ked vam cinan rano zazela Bon joure. Let perfektny, dakujem Air France za gurmanske hody a 20 rocny Armagnac. Uz dlho ma neovalila ta dusna horucava tak ako vcera vecer. Parna sauna. A to sme v najlepsej sezone kedy nie ne az tak teplo a dusno. Na kufre sme cakali 45 min a ja som bol cely mokry. Dosli. To je v Afrike vzdy prijemne prekvapenie, necakal som to. Moj sofer Mussa ma mal cakat, no necakal, a to som cakal. Mussa proste nedosiel, vcera prekrocil hranice s Mali a zmenil si SIMku na Guinejsku a nikomu nedal vediet. Takze uz viete preco chodim do Afriky skor pred skupinou. Mussa robi pre mojho partnera ktoreho poznam roky, takze aspon viem, ze niekedy pride. Na letisku sme nasadli do dzipu UN a dali sa odviezt do hotela, ktory pre nas vybral Tomas s Palom na pripravnej ceste. Nikto nevie kde tu hotel je. Raz v Barme v roku 1996 sa mi stalo ze taxikar nevedel najst medzinarodne letisko. Ziadni turisti znamena, ze nikto nechape vase poziadavky. Guinejcan kvalitny hotel nehlada. Sme na cipe polostrova, ktory bol kedysi branou, kde namornici vosli, ale uz nikdy neodisli. Skolila ich malaria a cholera. Tuto tradiciu si mesto ponechalo. Je tu vsak nadherne. Dokonca svieti aj poulicne osvetlenie, trosku. Sme smadni a tak vyrazime do baru Obama. Je na drevenych koloch, nad zalivom, taka pernikova pozbijana chalupka, cela nakrivo. Dame lokalne vareny Skol a ideme dalej, no mohhamed sa na nas zavesi a je dotieravy. Je zrejme nadrogovany, to je tu problem a nie a nie sa ho zbavit, zacina byt agresivny. Vsade tma, kontinualne smetisko, ziaden beloch nejde pesi, vcera skoncilo bombardovanie? Iba velke oci cernoskov odraza ohniky pri ktorych sedia. Ked vidia co Mohhammad robi zacnu na neho kricat, no on je uz v rausi, tak ako dokazu cernoskovia byt. Vyzera ze sa ideme bit, nebol az tak veliky. No tu z tej tmy za ocami vychadza tucet muzov. Mohhammada chytia a odnesu prec, ospravedlnuju sa a dvaja nas idu odprevadit. " tu bieli nechodia pesi. Zajtra hram futbal. Hraval som rok za Lokomotivu Moskva.." Guinea je moslimska krajina a ako taka velmi slusna a mila. V baroch robi kmen Susu, taxikari boli doteraz vsetci Puel( Fulani). Vyrazame von pripravit podu pre nasu BUBO skupinu. Verim ze to do vecera stihnem. Sledujte nas na dalsej velkej africkej BUBO expedicii. Po zopar pripravnych cestach Tomasa Huseka a Mata Navratila sa chceme teraz dostat hlbsie. Bimela banela bum bum bum. Zdravim daleky domov.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
