História Paraguaja

Paraguaj je tropická vnútrozemská krajina Južnej Ameriky, ktorej dejiny zahŕňajú divoké boje, nadvládu Španielov, utláčanie, ekonomické vzostupy a pády, chvíle na výslní, prekvitanie, ale aj úplný prepad do chudoby. Obyvatelia boli v celej histórii štátu vystavovaní extrémom.

Paraguajcom sa v období “pokoja” a získaní nezávislosti v roku 1811 podarilo vybudovať vôbec prvú železnicu v Južnej Amerike. Vybudovali cesty, stovky škôl či hutnických továrni. Krajina si prechádzala významnými zmenami, až kým sa neocitla v najkrvavejšom konflikte Južnej Ameriky - v Paraguajskej vojne. Prišla vtedy o viac ako polovicu svojho obyvateľstva a stratila polovicu územia.

Po zničujúcej vojne, ktorá premenila Paraguaj z jedného z najrozvinutejších štátov v Južnej Amerike na zničenú a chudobnú krajinu bez obyvateľstva, sa muselo hlavné mesto a aj krajina spamätávať desaťročia. Až na konci 19. storočia sa začalo mestu Asunción viac dariť hlavne vďaka novým prisťahovalcom z Európy a Osmanskej ríše.

Krajina sa pomaly “spamätala” po všetkých bojoch a v roku 1954 sa do vedenia štátu dostal generál Stroessner ako diktátorský vládca a sympatizant nacistickej ideológie. Napriek ideologickému zameraniu sa mu nedá uprieť, že počas jeho vlády Paraguaj hospodársky rástol a inflácia sa znížila z viac ako 70 % na 6 %.

K významným projektom jeho vládnutia patrí vybudovanie priehrady a vodnej elektrárne Itaipú, ktorá patrí medzi najväčšie na svete. Ako to však u väčšiny záporných hrdinov chodí, aj jeho história sa blížila ku koncu.

Údajne v boji proti nadvláde diktátora v krajine a pri demokratizácii Paraguaja zohrala najvýznamnejšou úlohu návšteva pápeža Jána Pavla II., kedy krátko nato došlo k prevratu a vzdaniu sa zo strany Stroessnera.

Dnes má už Paraguaj demokratickú formu vlády s dvojkomorovým parlamentom. Okrem španielčiny je tu oficiálnym úradným jazykom aj guaraníjčina. Hovoria ňou najmä ľudia žijúci na vidieku, ale často sa s ňou stretnete aj v mestách, keď sa započúvate napríklad na trhu či v parkoch, kde miestni zvyknú sedávať a popíjať tereré.

Podnebie je tu veľmi príjemné a priemerná ročná teplota je 23 °C. Mráz tu netrvá nikdy dlhšie ako jeden deň v roku. V hlavnom meste Asunción, v ktorom žije niečo vyše pol milióna obyvateľov, nájdete moderné budovy prelínajúce sa s historickými stavbami, mercado, parky, či jazero s piesočnatou plážou, kde sa môžete okúpať.

Dopraviť sa sem je o niečo zložitejšie, v krajine je len jedno letisko a železničná preprava bola celkom zastavená. Avšak počas vašej cesty s BUBO po Južnej Amerike ju budete môcť navštíviť, uvidíte Itaipú a naši sprievodcovia vám rozpovedia o divokej histórii krajiny. Možno ochutnáte aj miestne špeciality či tortillu de caballo ako nikde inde.