Chodiš ku mne tak často ako moslim na cintorín, zvyknú hovoriť Srbi. Narážajú na iný zvyk moslimov, u ktorých sa čerstvé kvety na cintorín nenosia a cintorín sa navštevuje ozaj zriedka. Kosovo je najnovším štátom Európy (febr. 2008) a v tejto chvíli 2. najmladším štátom sveta hneď po Južnom Sudáne. Novým moslimským štátom v Európe. Pred týždňom sme do BUBO dostali mail od jedného potenciálneho klienta s tým, že by si rád pozrel nejakú tipickú moslimskú krajinu a nevie sa rozhodnúť medzi Francúzskom, Veľkou Britániou a Nemeckom.... No Kosovo nieje vtipom aj keď to tak vyzerá. Väčšina Európskych krajín túto republiku uznala. Keď ste vstúpili do Kosova z Albánska, tak Vás z neho Srbi k sebe nepustili. Nemôžete totižto opustiť republiku, ktorá neexistuje, argumentovali. No nás vpustili v pohodičke a nemali sme najmenší problém. Priština má dnes meno ako Saigon v šestediatom ôsmom. Náš 4 hviezdičkový hotel je na predmestí, ktoré vyzerá ako dedina. Navečerať sa ideme do báru, ktorý nám odporučili na recepcii. V krčme nie je ani jedna žena, muži pozerajú futbal a pijú čaj. Máme veľa detí a ja neviem vysvetliť čašníkovi, že nechcem aby sedeli v zafajčenej miestnosti a to je môj dôvod prečo dávam urobiť stôl na terase. Jedlo je však super. Neskôr sa v Albánsku stretávam z množstvom Kosovských reštaurácii a vždy varili super. Okrem čevapu si viete vybrať aj staré domáce špeciality ako sudžuk, šarmu, tawe... Vynikajúce. K tomu geniálny šalát (uhorkový tarator, baklažány či paradajky, ktoré tu ešte majú chuť) a zapíjate to ayranom. Ráno nasadne majiteľ hotela do svojho čierneho Mercedesa a zoberie nás do centra a ukáže kde môžeme parkovať. Je aj toto dôvod, že nám nerozbili okná a neprerezali gumy? Aj tu máme svojho lokálneho Kosovského sprievodcu ktorý nám ukáže z mesta čo len dokáže. Keď sa pozriem prvý raz dokola, zdá sa mi, že prehliadka môže trvať 10 minút. No po 4 hodinách konštatujem, že Priština je zaujímavá. Opäť sa mi potvrdilo, že dobrý guide dokáže divy. Po celom meste predávajú černice, kilá a kilá černíc. Na elektrickom vedení visia páry topánok, jeden za druhým. Mešita Sultan Mehmet Fatih z 15. storočia je zaujímavo vymalovaná florálnymi motívmi. Dlho to bola najväčšia stavba širokého okolia. Chrám matky Terezy je obrovská prázdna stavba stúpajúca z neporiadku, ktorú práve obkladali mramorom. Je to taký obraz Kosova, novej krajiny, ktorá nevkus balí do drahých materiálov, no zabúda na bazálne udržiavanie poriadku. Na vrchol veže sa dostanete výťahom a pod Vami je celé mesto. Čo ma prekvapilo bolo etnohrafické múzeum a energia sprievodcov, ktorí nám o Kosove rozprávali. Veľmi chceli aby sme mali dobrý pocit. Prečo ísť do Kosova? „Máme tu najlepšie mačiáto“ Toto je Kosovo. Netrápi ich že je to macchiato –vyslovuj makiáto – oni to volajú mačiáto a sú si ití že to ich je to naj. Pripomenulo mi to vyhlásenia Tatrancov. Tomu sa neoplatí oponovať. Aj keď áno macchiato bolo v Prištine vynikajúce. Áno bolo. Prechádzame krížom po hlavnej triede až k budove vlády a parlamentu. Nena Teresa sa končí sochou albánskeho hrdinu Skanderbega. Zastavujeme sa u pamätníka New Born a po Bill Clinton Boulevard opúšťame centrum mesta. Následne vyrážame na Kosovo pole. Miesto slávnej bitky medzi Slovanmi a Turkami, po ktorej získala Otomanská ríša ohromné územie siahajúce až k Viedni. Tu na Balkáne boli Turci 500 rokov a nechali tu jasnú stopu. Dokonca sú snahy, aby svoje bývalé územia opäť ovplyvňovali. Vplyv Turecka som citil od Kirgizska až po Bosnu. Turkov určite netreba podceňovať. Ich zahraničnej politike skladám poklonu. Tu na Kosovom poli mal Slobodan Miloševic, vtedajší prezident Juhoslávie známy prejav. Bolo na počesť 600 ročného boja na Kosovom poli. Slovania prehrali s Turkami. Miloševič po tomto prejave taktiež prehral a nakoniec zomrel na infarkt vo väzaní v Haagu, kde bol 5 rokov vyšetrovaný pre zločiny proti ľudskosti. Kosovci sú vysokánski ľudia. Albánci sú liliputi, no v Kosove som sa väčšinou pozeral smerom hore a dvojmetroví chlapci a modré oči neboli výnimkou. Z orgánmi detí sa už v Kosove neobchoduje. No tie veľké budovi, to je všetko od mafie, tak to tu proste chodí. Krajina je rozdelená na jednotlivé rodinné klany. Práve toto leto sa mnoho Kosovcov rozhodlo opustiť svoju krajinu a hľadať ekonomické šťastie inde. „Tam by sme zdochli“ hovorí mi čašník v Lignane, hovoriaci 5. Jazykmi. „Samostatné Kosovo? Robiť musím tak či tak“ Z pohrebu sa u moslimov beží. Je tu totižto povera, že ten kto posledný odíde z cintorína, tak sa sem prvý vráti. Na každom špruchu pravdy trochu. Posledný z cintorína vybehne ten, kto naozaj nevzládze, ten starý a chorý. A ženy na pohreby nechodia vôbec.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
