Lotyšsko je štát v severovýchodnej Európe, ktorý patrí medzi tri pobaltské krajiny - spolu s Estónskom a Litvou. Leží na juhovýchodnom pobreží Baltského mora, pobrežie je dlhé približne 500 km a susedí s Estónskom na severe, Litvou na juhu, Ruskom na východe a Bieloruskom na juhovýchode.
- Hlavné mesto: Riga (610 000 obyvateľov) - najväčšie mesto nielen Lotyšska, ale aj celého Pobaltia
- Počet obyvateľov: približne 1,96 milióna (2024)
- Rozloha: 64 594 km²
- Úradný jazyk: lotyština
- Mena: euro (EUR), od 2014, predtým lotyšský lats (LVL)
- Časové pásmo: UTC +2 hodiny - o 1 hodinu viac ako na Slovensku
- Politický systém: parlamentná republika; prezident je hlavou štátu, vládu vedie predseda vlády, parlament (Saeima) má 100 poslancov volených na 4 roky
- Medzinárodné členstvo: v EÚ od 1. mája 2004, v Schengenskom priestore od 2007.
Geografia a príroda:
Lotyšsko je prevažne rovinatá krajina s mierne zvlneným terénom najmä vo východnej časti. Najvyšší bod je Gaiziņkalns (311,6 m n. m.). Krajinu pokrýva hustá sieť riek (najväčšie Daugava, Lielupe, Gauja, Venta) a viac ako 2 200 jazier. Približne 40 % územia pokrývajú lesy, významné sú aj močiare a rašeliniská. Lotyšsko sa delí na päť historických regiónov: Kurlandia, Zemgalsko, Vidzeme, Latgalsko a Sēlija.
Obyvateľstvo:
Obyvatelia Lotyšska tvoria etnicky veľmi pestrú spoločnosť. Väčšinu predstavujú Lotyši (približne 63 %), ale významnou menšinou sú Rusi (asi 24 %), ďalej Bielorusi (3,1 %), Ukrajinci (2,2 %) a ďalšie menšie skupiny. Lotyšsko má najväčší podiel národnostných menšín v rámci Európskej únie, čo je dôsledok historických udalostí, najmä masových presunov obyvateľstva, deportácií a prisťahovalectva počas sovietskej éry.
Väčšina Lotyšov žije na vidieku a v menších mestách, zatiaľ čo v hlavnom meste Riga a ďalších väčších mestách tvoria významnú časť obyvateľstva Rusi a iné menšiny. V krajine žije aj malá skupina Livóncov, pôvodných obyvateľov Livónska (niekdajší štát na území Estónska a Lotyšska), ktorí sú ale príbuzní viac Estóncom.
Z hľadiska náboženstva je Lotyšsko výrazne sekularizované a v spoločnosti nezohráva veľkú úlohu. Najrozšírenejšie vierovyznania sú pravoslávie (24 %), rímskokatolícke (21 %) a luteránske (20 %), pričom asi 20 % obyvateľov je bez vyznania.
Lotyšsko má špecifickú situáciu v otázke občianstva – časť rusky hovoriaceho obyvateľstva nemá lotyšské občianstvo. Po obnovení nezávislosti v roku 1991 Lotyšsko dalo občianstvo len tým, ktorí ho mali pred rokom 1940 a ich potomkom. Väčšina rusky hovoriacich, ktorí prišli počas sovietskej éry, občianstvo automaticky nedostala. Ak ho chcú, musia prejsť naturalizačným procesom, ktorý zahŕňa test z lotyšského jazyka, znalostí ústavy, histórie a hymny. Niektorí sa testu obávajú, iní ho odmietajú alebo im vyhovuje status neobčana, ktorý im napríklad uľahčuje cestovanie do Ruska a krajín SNŠ (Spoločenstvo nezávislých štátov). Deti narodené po roku 1991 získavajú občianstvo automaticky. Neobčania však nemajú plné politické práva a tento stav je často kritizovaný.
História:
Lotyšsko bolo pôvodne osídlené pobaltskými kmeňmi, v stredoveku sa dostalo pod nadvládu nemeckých rytierov a neskôr bolo rozdelené medzi Poľsko, Švédsko a Rusko. V 18. storočí sa celé územie dostalo pod kontrolu Ruska. Po prvej svetovej vojne Lotyšsko vyhlásilo 18. novembra 1918 nezávislosť, ktorú si muselo vybojovať a bola medzinárodne uznaná v roku 1921. V roku 1940 krajinu anektoval Sovietsky zväz, počas druhej svetovej vojny bola obsadená nacistickým Nemeckom a po vojne opäť začlenená do ZSSR. Plnú nezávislosť Lotyšsko obnovilo až v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu.
Pobaltie je krásny región, ktorý určite treba navštíviť. Pridajte sa k nám na jeden z našich zájazdov do Lotyšska.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
