V Štokholme sa budete cítiť čarovne v úzkych mestských uličkách, ako aj v podzemí. Na najstaršie metro na svete natrafíte v Londýne, ale kde sa nachádza to najkrajšie? Pod švédskou metropolou leží prepletená sieť podzemných vlakových liniek. Viac ako 90 zo 100 staníc v 110 km tunelovom systéme, niekedy označovanom ako „najdlhšia umelecká galéria na svete“, bolo od 50. rokov vyzdobených maľbami, inštaláciami, mozaikami a sochami.
Na vytvorení jedinečnej atmosféry sa podieľalo 150 umelcov. Vlaky denne prepravia 1 milión cestujúcich, ktorí majú tú česť obdivovať kvalitné umenie na viacerých mestských zastávkach.
Stanica T-Centralen
Najvýznamnejšou stanicou je T-Centralen. Funguje ako hlavný uzol štokholmského metra. Stanica zdobená modrými maľbami sa celkom vhodne spája s mestskou linkou rovnakej farby. Prvýkrát sa po nej previezli cestujúci v roku 1975, kedy sa stala prvou stanicou zdobenou umeleckými dielami. Vďaka tomu ju miestni nazývajú zakladateľkou mestskej podzemnej umeleckej siete.
Jej autor, Per Olof Ultvedt, zvolil modré odtiene nielen na základe estetických princípov, ale aj kvôli relaxačnému účinku. Takýmto spôsobom sa pokúsil spomaliť ruch veľkomesta a dopriať jeho návštevníkom príjemný čas na oddych počas čakania na ďalší spoj.
Stanica Kungsträdgården
Centrum mesta zdobí stanica Kungsträdgården - Kráľovská záhrada. Ako už jej názov napovedá, leží pod kráľovskou historickou oblasťou. Podzemné umenie na tomto mieste opisuje príbeh mesta nachádzajúcim sa nad ním. Farebné kombinácie, ako červená, biela a zelená, sú odkazom na starú francúzsku formálnu záhradu. Stanica sa zároveň stala prípadovou štúdiou pre historikov aj biológov.
Podzemný tunel si vytvoril vlastnú a jedinečnú faunu a flóru s veľmi špecifickými živočíšnymi a hubovými druhmi. Prvenstvo má v tom, že je jediným miestom v severnej Európe, kde sa vyskytuje jaskynný pavúk Lessertia dentichelis.
Tento druh sa pravdepodobne pri výstavbe stanice zviezol na zariadeniach a strojoch, potrebných na vybudovanie tunelov, cestujúcich z južnej Európy. V roku 2016 vedci objavili na povrchoch stien aj dovtedy neznámu hubu s unikátnou štruktúrou DNA.
