Fórum

239 príspevkov

10:54

dec

2018

Veľká koralová bariéra

Na zájazde Letecký okruh Austráliou sa tentokrát presúvame z oblasti Top End na severe Severného teritória do štátu Queensland, do regiónu Far North, čiže ďaleký sever. Ako už názov tomu napovedá, sme na severovýchodnom konci Austrálie, ktorý je jeden zo siedmich regiónov tohto štátu. Samotný región zaberá 22% celkovej rozlohy štátu, čo je 380 748 km², takže skoro 7,5x väčší ako samotné Slovensko. Tento tropický sever krajiny je domovom 3 miest patriacich do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Patrí sem najstarší dažďový prales na svete Wet Tropics of Queensland, ktorý má vyše 130 miliónov rokov, miesto austrálskych mamutích fosílií Riversleigh a v neposlednom rade Veľká koralová bariéra, ktorá je aj v našom hľadáčiku lovených zážitkov. Bývame v Cairns, krásnom tropickom meste plnom nočného života, ktorý môžeme pozorovať na ulici Esplanade. Sú tu bary, reštaurácie, obchody, kaviarničky, verejné bazény, múzeá, nočné trhy, no proste všetko, čo priláka pozornosť zahraničných návštevníkov. Nemôžeme zabudnúť ani na neskutočne milých a vždy s úsmevom prívetivých Austrálčanov, ktorí túto oblasť nazývajú domovom. Veľká koralová bariéra priláka do Cairns ročne milióny návštevníkov, nakoľko práve túto oblasť volajú domáci "miesto, kde sa stretáva dažďový prales s útesom". My máme objednanú plavbu cez Compass Cruises a ráno o 7:30 už sme v prístave Marlin Marina, odkiaľ vyplávame. Výletné plavby za najväčšími koralmi na svete sa uskutočňujú každý deň podľa počasia, ktoré tu môže byť niekedy veľmi divoké, pretože sa nachádzame v zóne cyklónov. Nám však všetko vychádza už od prvého momentu a hneď z rána máme krásnych 30 stupňov bez obláčika. Prihlásime sa, nalodíme, nájdeme si miesto na sedenie a naša celodenná plavba môže začať. Loď má kapacitu cca 100 pasažierov a má dve poschodia. Krátko po vyplávaní sa s nami zoznámi posádka lode, ktorá nám dá inštrukcie a zároveň nám predstaví dvoch podmorských biológov, ktorí nám povedia o útesoch čosi viac. Približne po hodine plavby (žiadna pomalá bárka, ale rýchločln) sa dostávame ku koralovej bariére. Už z diaľky bolo vidieť inú farbu hladiny vody, doslova koralovú bariéru! Veľká koralová bariéra je najväčší koralový - útesový systém na svete. Je tzv. labyrintom, ktorý pozostáva z viac než 2900 útesov o veľkosti od 0,01 km2 až do 100 km2. Jednotlivé časti útesov však majú inú topografiu. Severná časť sa skladá z rozmanitých organizmov a dominujú v nej stuhové útesy. Stredná časť, ďalej od pevniny, zahŕňa mnoho koralových ostrovov a medzi turistami je najobľúbenejšia. Tá južnejšia sa nachádza bližšie k pevnine a je tvorená bariérovitými útesmi, ktoré postupne kvôli stúpajúcej teplote miznú a práve tie zabezpečujú rast koralov. Pre záujemcov je tu možnosť sa ísť aj potápať. My v BUBO to vrelo doporučujeme každému, kto má dobrý zdravotný stav a nebojí sa vody. Pre tých, čo majú strach dýchať cez kyslíkovú bombu, tu majú pripravené masky na šnorchlovanie, ktoré tu jednoznačne patrí medzi najlepšie na svete. Ja si teda potápanie neodpustím a dvíham ruku medzi prvými po otázke personálu, kto by sa išiel potápať. Keďže sa nachádzame už v otvorenom oceáne, kde je výskyt rôznych jedovatých medúz, na čele so smrteľne jedovatou štvorhrankou (v tejto časti ich býva veľmi veľmi málo, pretože sa zdržiavajú skôr pri brehu), tak nám rozdajú tenké "pyžamá" proti popŕhleniu a zároveň aj plutvy s maskami. Plutvy sú tu potrebné aj pre tých, čo "iba" šnorchlujú, pretože morské prúdy tu môžu byť niekedy silnejšie a plávať proti ním je o to zložitejšie. Pri šnorchlovaní na ľudí priebežne personál píska, čím kontroluje, že sú všetci v poriadku. Šnorchlovanie trvá približne jednu hodinu. Priebežne volajú skupiny na potápanie, až dôjde na skupinu č. 6, v ktorej sme aj my. Super, už je to tu ! Neskutočne sa teším. Dostanem potápačský oblek, vestu s kyslíkovou bombou a ďalšie potrebné príslušenstvo a samozrejme nechýbajú inštrukcie, ako sa pod vodou správať /hoci ich už poznám/, tu skutočne platí, že opakovanie je matkou múdrosti. V hĺbke je všetko iné, ako sa zdá na povrchu. Vždy je potrebné zachovať pokoj, pretože pri spanikárení v hĺbke sa dá veľmi ľahko utopiť. Nasádzame masky, do úst dávame trubicu na dýchanie a ide sa na to! Podmorský svet je neskutočne krásny a rozmanitý. Tieto zložité farebné podvodné štruktúry je možné obdivovať aj z vtáčej perspektívy, resp. bariéru je vidno aj z vesmíru. Je viditeľná ako biely pás v modrom oceáne. Najlepšie pozorovateľná je však práve pri potápaní, kde potápač môže spoznať až 400 druhov koralov, 1500 druhov rýb, viac ako 4000 druhov mäkkýšov a 500 druhov rias. Je tu taktiež mnoho kôrovcov, článkonožcov a iných potvor. Útes je taktiež miestom na rozmnožovanie niektorých druhov korytnačiek alebo veľrýb, ktoré sem priplávajú až z Atlantického oceánu. Nehovoriac o tom, že aj piesočnaté a koralové ostrovy, ktorých je tu viac než 900, sú domovom pre vyše 215 druhov vtákov. My teda vtákov pri potápaní nevidíme, ale tí nás momentálne ani nezaujímajú, hehe. Prvý ponor trvá zhruba 35 minút a po obede sa presúvame na ďalšie miesto, ktoré je na koraly o čosi bohatšie. Ešte predtým, ako ideme znova do vody, si na lodi doprajeme fantastický obed s výhľadom na koralové more. Na druhý ponor idú už len tí najväčší nadšenci, medzi ktorými má aj BUBO svoje zastúpenie. Jeden ponor stojí na lodi cca 65AUD (cca 45€) a pri dvoch je cena 115AUD (cca 75€), čo je viac než len výhodná cena. Samotný vznik Veľkej koralovej bariéry sa datuje zhruba 2 milióny rokov dozadu a dodnes sa označuje za najväčší žijúci organizmus na Zemi. Koral nie je totižto iba nejaká morská rastlina, ale je to živý organizmus. Útesy sú vytvorené koralovými polypmi, ktoré majú veľkosť 3-5 mm a žijú v kolóniách na morskom dne. Premieňajú morskú soľ rozpustenú vo vode, vytvárajúc vápenaté kostry, ktoré sú niekoľkonásobne väčšie ako samotné polypy. Keď kolónia vyhynie, kostra ostane, naplní sa riasami a zvyškami morských organizmov a vytvorí tak úkryt pre mnohých živočíchov. To však nie je správny scenár fungovania zdravého oceánu, pretože zdravie koralov odzrkadľuje zdravie oceánu. Podmorskí biológovia, ktorých máme na lodi, sa denno-denne venujú výskumu týchto organizmov a poznajú ich lepšie ako svoje ponožky. Môžeme sa ich spýtať na všetky nejasnosti, ale či pochopíme ich vedeckej odpovedi, nie je vždy isté. :) Pri svojej prezentácii na lodi nám vysvetľujú, že farebnosť koralov je spôsobená najmä vďaka jedinej bunke riasy zvanej "Zooxanthellae", ktorá sa nachádza vo vnútri. Vytvára všetky farby od zelenej, modrej, purpurovej, ružovej, oranžovej až po hnedú. Počet buniek dosahuje až 30000 na mm3 na korale, na ktorom s nimi žije v symbióze a zabezpečuje im neustálu potravu a kyslík pomocou fotosyntézy. Riasa dostane ako protihodnotu oxid uhličitý, ktorý koral vyprodukuje dýchaním. Pre prvých moreplavcov, ktorí prichádzali na toto územie, bolo stretnutie s Veľkou koralovou bariérou nebezpečnou pascou. Ostalo tu zakliesnených množstvo lodí, z ktorých sa niektoré aj potopili. Prvou európskou loďou, ktorá sa zasekla na útese, bola loď Endevour pod velením kapitána Jamesa Cooka v roku 1770. Znalosť oceánskych prúdov a zručnosť posádky však pomohli loď vyslobodiť. Škody však spôsobili, že expedícia sa musela na austrálskom pobreží predĺžiť o niekoľko týždňov. Počet stroskotaní sa znížil až po vzniku prvých máp koralových útesov na začiatku 19. storočia. Aj napriek tomu sa tam dostalo mnoho lodí. Dnes je tam viac než 30 potopených vrakov. Náš čas na koralovom mori sa pomaly chýli ku koncu a po hodinovej plavbe z otvoreného mora sa dostávame opäť do prístavu v Cairns. Po celodennom výlete na slnku si doprajeme oddych v samotnom centre podľa vlastného uváženia. Tak neváhajte a poďte aj vy s nami zažiť podobný deň pri srdci Veľkej koralovej bariéry.

Viac Poznávacie zájazdy: Austrália

Marek Melúch z BUBO

11:14

dec

2018

Viac o krajine

Vyskakujúce morské krokodíly

Dnešný deň začína v Darwine, hlavnom meste Severného teritória, odkiaľ sa po diaľnici Stuart Highway presúvame na juhovýchod až na cestu Arnhem Hwy. Približne po 50 minútach cesty prichádzame k informačnému stredisku Window on the Wetlands, ktoré je, dá sa povedať, začiatkom toho, čím je sever teritória známy. Sú to práve bažiny, vďaka ktorým je tzv. Top End, teda "horný koniec" Severného teritória, preslávený. Bažiny sú dôležitou súčasťou tejto oblasti, pretože podporujú širokú rôznorodosť rastlín a zvierat, z ktorých niektoré sa nenachádzajú nikde inde na svete. Taktiež poskytujú dôležité "služby" ekosystému, ako je napr. zabraňovanie povodniam alebo napomáhanie k zlepšovaniu kvality vody. Je tu mnoho rôznych druhov bažín, ako napr. slané močariská, mangrovníkové bažiny, sladkovodné jazerá a bažiny, údolná Niva, resp. zaplavené pláne, na ktoré sa práve z tohto informačného centra pozeráme aj my, ale aj sladkovodné rybníky, pramene a soľné jazerá. Každá jedna z týchto bažín môže byť trvalá, sezónna alebo občasná. Vďaka tomuto ekosystému sa tu nachádza najväčší počet morských krokodílov v Austrálii a dá sa povedať, že sú takmer v každom vodnom systéme tejto oblasti. Z centra, odkiaľ sme mali 270° pohľad na obrovské pláne, sa presunieme o kúsok ďalej - k top adrenalínovému zážitku dnešného dňa. Bude ním práve plavba po rieke Adelaide, ktorá je plná ozrutných jedincov považovaných za jedných z najväčších predátorov našej planéty. Máme šťastie, pretože dnešný deň majú revíziu a jediný možný termín bol ráno o 9-tej a tento sme bez problémov stihli. Spoločnosť, ktorú máme v BUBO obľúbenú, sa nazýva Spectacular Jumping Crocodile Cruises a každodenne ponúka 4 plavby. Myšlienka vzniku tejto spoločnosti sa datuje viac než 40 rokov dozadu, kedy bol austrálsky morský krokodíl na pokraji vyhubenia. Krokodíly boli vo veľkom meradle lovení európskymi usadlíkmi, viac než 50 rokov, pre ich vzácnu kožu. Počet krokodílov sa tak v 70-tych rokoch 20. storočia odhadoval na necelých 3000 jedincov. Našťastie však, na nátlak ochranárskych skupín, sa lov krokodílov zakázal a v súčasnom období má táto populácia opäť dobré čísla. Odhaduje sa, že vo voľnej prírode je zhruba 200 tisíc jedincov. Práve zakladateľ tejto spoločnosti, pán Stephen, bol bývalým lovcom krokodílov. Zvolil alternatívu a začal zarábať na svoje živobytie plavbami po rieke Adelaide. Dnes je však už na dôchodku, ale raz za čas sa stále ukáže a skontroluje, či sa jeho znalosti šíria správnym smerom, ako nám poznamenala miestna zamestnankyňa. Samotná plavba trvá hodinu a my sa už nevieme dočkať. Keďže naša BUBO skupina pozostáva z jednej štvorčlennej rodinky, tak máme takmer privátnu plavbu. Rieka Adelaide je jedna z ôsmich riek v Top Ende s obrovskými zaplavenými územiami a povodím, ktoré má rozlohu 7640 km2. Samotná rieka je dlhá 238 km a vlieva sa až do Timorského mora. Kapitána lode a hlavného "kŕmiča" krokodílov vykonávajú ženy, ktoré to majú všetko v malíčku a poznajú každý jeden koreň mangrovy, ktorý tu rastie. Ešte sme sa poriadne na lodi ani neusadili a už vidíme, ako k nám jeden z krokodílov pláva. Presunieme sa po toku rieky o čosi ďalej a tam v napätí očakávame, čo sa bude diať. Rachel, hlavná krmička, zobrala do rúk udicu, na ktorej bol priviazaný poctivý kus byvolieho mäsa a začala s ním čľapkať o hladinu. Za necelú minútu už bol pri nás obrovský jedinec, ktorý si najprv pokojne obhliadol situáciu a potom behom sekundy vystrelil z vody. Wow! Paráda! Vidieť najväčšieho plaza v plnej kráse a sile je neuveriteľným zážitkom. Práve krokodíl morský je jeden z najsmrteľnejších predátorov na planéte už viac než 100 miliónov rokov. Áno, je to priamy potomok dinosaurov. Dospelé jedince dorastajú do dĺžky až 7 metrov a dožívať sa môžu viac než 70 rokov, pričom neustále rastú. Keď sa narodia, tak majú cca 60 gramov, pričom dospelé jedince môžu mať až 1200 kg. Aj keď sú to krokodíly morské, tak obľubujú takéto povodia riek, kde si aj vytvárajú svoje hniezda. Počas obdobia dažďov majú obdobie párenia, kedy samice môžu naklásť až 50 vajec. Faktom však je, že iba 1% z vyliahnutých vajec sa dožije dospelosti. My nemáme slov na to, čo vidíme. Jediné, nad čím sa zamýšľame je, aké by to bolo, keby sme museli preplávať rieku krížom. Uff, bez šance! Okrem krokodílov nám spoločnosť robia aj Haje Hvízdavé, ktoré krúžia nad nami a hľadajú niečo pod zub. Ešte niekoľkokrát sme videli, ako krokodíly vyskočili do polovice svojho tela nad hladinu rieky. Vraciame sa na breh a po tomto intenzívnom zážitku, ktorý nám rozprúdil krv v žilách, sa vydávame ďalej do národného parku Kakadu. Jedno z hlavných pravidiel každého návštevníka tejto oblasti je dobre poznať správanie a habitat krokodílov, nakoľko každoročne tu zabijú zopár desiatok nezodpovedných ľudí. Ako hovoria domáci, „be crocwise!“ Buď krokstražitý!

Viac Poznávacie zájazdy: Austrália

Marek Melúch z BUBO

11:06

dec

2018

Viac o krajine

Palya Uluru

Po troch dňoch strávených v Sydney prelietavame do tzv. Outbacku Austrálie, teda vnútrozemia, ktoré má pre Európana nepredstaviteľnú rozlohu. Už z lietadla pozorujeme približne hodinu po odlete zo Sydney, ako sa krajina mení a sfarbuje do červena. Okrem iného sme radi, že sme odleteli, pretože dva dni pred odletom bola v Sydney piesočná búrka s extrémne silným vetrom, na základe ktorého bolo zrušených vyše 100 letov. Dva dni po našom odlete prišli do Sydney záplavy, ktoré zasiahli celé mesto a nielen lety boli zrušené, ale takmer celá doprava bola obmedzená. Ľudia ani do ulíc nemohli vychádzať. Máme to my ale šťastie! Pristávame na juhu Severného teritória, jedného z ôsmich subdivízii Austrálskej federácie. Letisko je maličké. Jediné kvôli čomu sem ľudia chodia, je najznámejší skalný útvar v Austrálii a dovolím si tvrdiť, že aj na celom svete. Vstupnou bránou do národného parku Uluru - Kata Tjuta je malé turistické mestečko Yulara, ktoré pozostáva z piatich hotelov, ktorých vlastníkom je jedna skupina hotelierov, čo má za následok neskutočne predražené ceny. Je to tzv. "Outback Tax" (vnútrozemská daň). Ubytujeme sa, trošku osviežime, naobedujeme a vyrážame za brány parku. Samotné Uluru, teda pieskovcový obor, sa nachádza vo výške 863 m.n.m, no jeho skutočná výška od zeme je 348 metrov. Je to obrovská skalnatá vyvýšenina z pieskovca, ktorá vznikla na základe erózie a denudácie. Denudácia sú 3 geologické faktory v jednom, ako zvetrávanie, erózia a gravitačné posuny. Hovorí sa, že ten, kto ide do Austrálie a nebol pri Uluru, tak ani v Austrálii nebol. My v BUBO sme o tomto tvrdení presvedčení, nakoľko táto majestátna skala je jedným z najposvätnejších monumentov pre aborigénov v centrálnej Austrálii. Sú to práve ľudia Anangu (Arnangú), ktorí sa rozdeľujú do kmeňov Pitjantjatjara (Pidžandžará) a Yankunytjatjara (Jankundžará). Veria tomu, že túto zem stvorili ich predkovia. Je to len náhoda, že Uluru sa nachádza v geografickom strede Austrálie, či je za tým niečo hlbšie ? Ako prvé navštívime s BUBO skupinou kultúrne centrum, kde sa dozvieme niečo viac o ich tradičnom spôsobe života a vysvetlíme si, čo pre nich znamená tzv. Dreamtime, resp. tvorca času a snov. Pre ľudí Anangu je Uluru tak posvätné, že nikto z Aborigénov sa na skalu nikdy nepokúšal vyliezť, pretože veria, že by mohli nahnevať svojich predkov, resp. duchov svojich predkov, ktorí podľa nich vrchol skaly stále navštevujú. Taktiež žiadajú a vyslovene prosia všetkých návštevníkov, aby na skalu neliezli pre zachovanie rešpektu k ich kultúre. Pre nás je ich kultúra omnoho dôležitejšia ako skalp samotnej skaly, z ktorej aj tak nie je vidno nič iné, ako to, čo vidíme zdola - nekonečnú červenú austrálsku bush. Vonku je 39°C a smerujeme na prechádzku Mala walk, ktorá je pomenovaná podľa malého austrálskeho vačkovca Wallaby, Mala. Vidíme tu len strmé steny a zamýšľame sa nad tým, ako človek, ktorý sa pokúša vyliezť hore, môže skončiť, ak zakopne alebo jednoducho dostane závrat z tepla. Od roku 1985 tu zahynulo viac než 35 turistov, ktorí precenili svoje schopnosti. Na konci prechádzky prídeme k vodnej nádrži Kantju. I napriek tomu, že sme vo vyprahnutej polopúšti, vidíme, že tu fauna a flóra "prekvitá". Samotné Uluru je skala klasifikovaná ako suk, resp. odborne povedané monadnok a nie monolit, ako to bolo dlhé roky vedcami prezentované. Skala je tvorená arkózou, druhom pieskovca s 20% obsahom živca a veľkým podielom oxidov železa, ktoré masívnej skale prepožičiavajú originálne červené sfarbenie. Táto arkóza vznikla pred asi 600 miliónmi rokov. Európanom však bola známa až od roku 1873, kedy zememerač William Goose viedol expedíciu po tunajšej oblasti a skalu nazval po vtedajšom ministerskom predsedovi, Sir Henry Ayersovi. Odvtedy sa používajú oba názvy Uluru/Ayers rock. Keďže máme auto, prejdeme dookola celú skalu a hľadáme miesto na najlepšie fotozastávky. Ďalej pokračujeme už na vyhliadku, tu si nájdeme svoje miesto a pri neskutočnom tichu sledujeme západ slnka, ktorý je na Uluru tou najzaujímavejšou "atrakciou". Práve pri západe slnka dokáže každých 30 sekúnd až minútu meniť odtiene oranžovej, červenej, hnedej, zlatistej, ba dokonca aj sivej farby. Sivá je totiž pôvodná farba skaly, ktorú je možno vidieť iba pri dažďových prehánkach. My sme však radi, že sivá zostala schovaná a deň plný ulovených zážitkov si odnášame so sebou do Yulary, kde nás čaká oddych pred ďalším dňom. Nasledujúce ráno máme dohodnuté stretnutie o 4:50, pretože východ slnka na spachtošov nepočká :) Palya Uluru, teda ahoj a zároveň ďakujeme Uluru.

Viac Poznávacie zájazdy: Austrália

Marek Melúch z BUBO

12:04

nov

2018

Viac o krajine

Modré hory Austrálie

Sydney po dvojdňovej prehliadke už poznáme ako vlastné gate a dnes je čas vymeniť veľkomesto za prekrásny kus prírody. Čaká nás fakultatívny výlet do Modrých hôr, ktoré sú od centra mesta vzdialené niečo viac ako hodinu jazdy. My opúšťame Sydney, respektíve len centrum, pretože našou prvou zastávkou bude predmestie Blacktown vzdialené od centra približne 45 minút po diaľnici M2. Dôvod návštevy tohoto predmestia je zveropark Featherdale Wildlife Centre, ktorý je domovom viac než 350-tich pôvodných zvieracích druhov Austrálie. Táto rezervácia sa vyvinula z hydinovej farmy na jeden z najlepších privátnych zveroparkov v Austrálii. Rozprestiera sa na 7 hektároch pôdy, ktorá bola pôvodne zakúpená Charlesom a Marjorie Wiggovcami v roku 1953. Ich dcéra sa vydala za Bruce Kybbera, ktorý študoval austrálsku faunu od detstva a vďaka jeho vízii a odhodlaniu bol tento park, resp. rezervácia, otvorený pre verejnosť od roku 1972. O 3 roky neskôr však bojovali o svoju budúcnosť, pretože vtedajší premiér Sir Robert Askin mal plány na odkúpenie pozemkov s cieľom stavebného rozvoja. Okolití občania sa dohodli na podpísaní petície s názvom "dôležitosť Featherdale zveroparku" predovšetkým na školenie malých detí. Vyzbieralo sa vyše 1000 podpisov a vláda našťastie požiadavku zrušila. Tento zveropark má totižto zmluvu na zvieraciu a prírodovednú výchovu a v amfiteátri "Learning Burrow" (školiaca nora), kde sú miesta pre viac než 90 študentov. My sa v tomto zveroparku tešíme najmä na blízke stretnutie s kengurami a wallaby, ktorých si vieme aj pohladkať, pokiaľ im ponúkneme niečo pod zub. Okrem iného tu máme možnosť vidieť psov Dingo, krokodíla morského, kazuára veľkoprilbého, koaly, ježuru a mnoho iných. Mali tu aj Tasmánskeho diabla, no na moju otázku, kde je, pretože som ho tentokrát v ohrade nevidel, mi odpovedala zamestnankyňa Jackie, že pred mesiacom zomrel. Podľa všetkého zomrel na starobu. To by bol ešte ten lepší prípad, pretože tieto agresívne vačkovce trpia na chorobu tumor, ktorý im napadá ich tvár a krk, čo im znemožňuje prijímať potravu a zomrú na vyhladovanie. Je čas pokračovať ďalej a smerujeme do mestečka Katoomba, o ktorom sa hovorí ako o srdci modrých hôr. Toto malebné mestečko nachádzajúce sa v nadmorskej výške 1017 m.n.m. bolo založené koncom 19. storočia (1879) za účelom ťažby uhlia dole v údolí. Samotný názov pochádza z aborigénskeho jazyka a znamená "voda padajúca cez kopec". Tou vodou sa teda myslí vodopád Katoomba padajúci zhruba 150 metrov do údolia Jamison. Zastavíme pri návštevníckom centre Echo Point, odkiaľ máme vyhliadku na 3 sestry. Práve vďaka nim je mestečko Katoomba zo všetkých okolitých miest modrých hôr najnavštevovanejšie. Tieto tri vrchy, z ktorých každý dosahuje výšku viac než 900 metrov, sú opradené aborigénskou legendou, ktorá hovorí o troch sestrách menom Meehni, Wimlau a Gunnedoo žijúcich v údolí Jamison v kmeni Katoomba. Zamilovali sa do troch chlapcov zo susedného kmeňa Nepean, ale manželstvo bolo kmeňovým právom zakázané. Bratia z tohto zákona neboli nadšení a rozhodli sa použiť násilie a tri sestry uniesť. Medzi kmeňmi sa strhol boj a tri sestry boli starešinom premenené na kameň, aby ich ochránil. Starešina bol však v boji zabitý a nebolo nikoho, kto by ich premenil späť. Legenda je síce krásna, no my však veríme verzii, že sú vytvorené zemskou eróziou, pričom sa jemný pieskovec jednoducho erodoval pomocou vetra, dažďa a riek, čo spôsobilo, že "útesy" obklopujúce údolie Jamison sa začali pomaly lámať. Počasie máme ideálne a viditeľnosť je viac než len dobrá. Samotný názov modrých hôr vznikol nie preto, že by tam boli modré stromy alebo hory, ale preto, že vyparovaním oleja z eukalyptových lesov vzniká v údolí bridlicovo sfarbený opar. Samotné hory pozostávajú z horských chrbátov, hrebeňov, plošín a spádov smerujúc až k tretiemu najdlhšiemu pohoriu sveta, Veľkým predelovým vrchom, dlhým niečo viac než 3500 km. Odtiaľto smerujeme k vyvrcholeniu nášho dňa, ktorým je "lanovkový" park Scenic World. Práve lanovky sú tu hlavným dobrodružstvom a my začíname najstrmšou železnicou na svete s 52° spádom dole do údolia. Táto železnica bola kedysi využívaná pri ťažbe uhlia a my sa ňou dostaneme o 310 metrov cez tunelový útes dole. V BUBO skupinke prevláda z okolitého prostredia nadšenie, v ktorom pokračujeme po 2,4 km dlhej prechádzke pomedzi pokojný, prehistorický, dažďový prales. Pripomína nám to prales ako z jurského sveta s minimom dopadov človeka na prírodu. Pripraveným aj šťastie praje a to sme my teda boli. Vieme, že modré hory sú domovom lýrochvosta nádherného, ktorého sme mali aj my šancu zahliadnuť. Bola to síce samička, ktorá nemá tak výrazné zadné perie ako samček, ale je to pre nás ulovený zvierací zážitok č. 1 dnešného dňa. Presúvame sa na druhú lanovku, modrú, ktorá je dlhá 543 metrov a pomaličky nás vyvezie na vrchol k centru. Táto lanovka je najstrmšia a najväčšia "vzdušná" lanovka na južnej pologuli. Z dvoch lanoviek máme teda 2x naj. Tou treťou je lanovka vedúca pomedzi skaly nad krásnymi korunami eukalyptov s preskleným dnom. Premáva 270 metrov nad roklinou a je dlhá 720 metrov. Odtiaľto je najkrajší pohľad na vodopád Katoomba, údolie Jamison, ako aj už spomínané 3 sestry. Medzitým, ako klienti prechádzali poslednou, žltou, lanovkou, ja som sa presunul na druhú stranu spádu a mávajúc som ich vítal v cieli. Tu sme si ešte vychutnali posledné pohľady na údolie osvietené slnečnými lúčmi a po krásnom, nenáročnom dni sa vraciame opäť do Sydney. Dnešok nás opäť utvrdil v tom, že Austrália je to pravé miesto na návštevu a aj keď je na opačnom konci sveta, oplatí sa sem práve kvôli týmto zážitkom letieť aj dva dni.

Viac Poznávacie zájazdy: Austrália

Marek Melúch z BUBO

11:59

nov

2018

Viac o krajine

Skvost Sydney, ktorý poznáme všetci

Keď sa spomenie Sydney, najväčšie a najstaršie mesto Austrálie, tak všetkým z nás sa určite ako prvá vec vynorí slávny operný dom, ako aj známy most Harbour bridge. Samotná opera však má väčšiu atraktivitu a považuje sa za jednu z najznámejších a najnavštevovanejších pamiatok na samotnom Austrálskom kontinente. Je to veru tak. Ten, kto bol v Sydney a nebol pri opere, tak v podstate v Sydney ani nebol. Na zozname každého návštevníka je uvedené: "must see", teda treba vidieť. Unikátnosť tejto stavby bola docenená až odstupom času, nakoľko po samotnom dokončení stavby prichádzalo z verejnosti mnoho kritiky a negatívnych ohlasov na jej vzhľad. Nachádza sa medzi zátočinou Sydney Cove a Farm Cove, čo je jedna z najfrekventovanejších lodných ciest v celom Sydneyskom prístave Port Jackson. BUBO prehliadka mesta Sydney je navrhnutá tak, aby sme ju videli, dá sa povedať, z každej strany. Prvý pohľad na ňu však prichádza práve z cípu pani Macquarie, kde máme síce v pozadí slnko, no lepší pohľad na ňu si treba zaslúžiť až na konci prehliadky prvého dňa. Navrhol ju dánsky architekt Jorn Utzon po tom, ako sa v roku 1957 stal víťazom medzinárodnej dizajnovej súťaže. Tá bola zahájená vtedajším premiérom Cahillom 13. septembra 1955. Do súťaže bolo zaslaných 233 návrhov - dizajnov od architektov z 32 krajín, pričom kritéria boli špecifikované na veľkú halu s kapacitou aspoň 3000 a malú halu pre 1200 ľudí. Každá z hál mala mať však iné využitie, ako napr. opery, orchestre a chórové koncerty, bohoslužby, výučby, balet a mnoho iných kultúrnych podujatí. Po ukončení súťaže vláda Nového Južného Walesu, štátu, v ktorom sa Sydney nachádza, schválila stavbu, výstavba ktorej sa mohla začať v roku 1958. Toto rozhodnutie Utzonovho návrhu však bolo v tej dobe často zatienené okolnosťami, ktoré sa počas celej výstavby vynárali. Samotné výdavky, plánovanie sklzov v stavbe, ako aj definitívna rezignácia architekta. S týmto všetkým sa stavitelia museli počas stavby vyrovnať. V súčasnosti je to Austrálska turistická atrakcia č. 1 a každý rok ju navštívi viac než 8,2 milióna návštevníkov. Okrem iného je aj jedným z najvyťaženejších centier umeleckých vystúpení, kde sa odohráva viac než 2000 vystúpení počas 363 dní v roku pre viac než 1,5 milióna ľudí. Zavretá je pre verejnosť iba dva dni v roku a to na Vianoce a na Veľký piatok, pričom zamestnanci tam pracujú 365 dní v roku, 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Čo sa týka samotnej budovy - strecha je častokrát označovaná ako "shells", teda mušle. Je vyrobená z prefabrikovaných betónových panelov na nosníkoch z toho istého materiálu. Aj klienti BUBO, ktorí majú svoje úspešné stavbárske firmy, ocenia veľkoleposť tejto stavby. Aj keď sa tieto "mušle" zdajú z diaľky jednoliato biele, tak pozostávajú z 1 056 000 dlaždíc v dvoch farbách. Z lesklej bielej a krémovej matnej. Tieto dlaždice boli vyrobené švédskou spoločnosťou a v lodných kontajneroch prevezené do Austrálie. Exteriér budovy je prevažne pokrytý súborom panelov z ružovej žuly, ktorá sa ťažila v Novom Južnom Walese v mestečku Tarana. Architektonický štýl budovy spadá do expresionistického moderného štýlu, aj keď ja osobne sa priznám, že neviem kde ho mám na tej budove hľadať :D. Samotná opera sa skladá zo 6-tich hál s kapacitou 5738 miest na sedenie, pričom najväčšou je koncertná hala s kapacitou 2679. V roku 2007 bola zaradená do zoznamu UNESCO a okrem toho je aj vo viacerých štátnych zoznamoch historických budov. Okrem toho, že každoročne sa okolo opery počas Silvestra zídu státisíce ľudí, tak bola svedkom viacerých, celosvetovo prestížnych, udalostí. Napr. v roku 1980 tu v koncertnej hale vyhral finále kulturistickej súťaže Mr. Olympia práve Arnold Schwarzenegger. Taktiež bola prominentnou budovou počas letných olympijských hier v roku 2000. Samotnú operu otvárala kráľovná Alžbeta II. v roku 1973, ktorá ju odvtedy navštívila ešte 4- krát. Je to skvost Sydney, ktorý si my v BUBO veľmi vážime a neodvážime sa okolo nej iba prejsť a nepovedať si o histórii a faktoch tejto veľkolepej stavby. Keďže v Sydney máme po samotnej prehliadke aj dni "voľna", vrelo odporúčame každému návštevníkovi absolvovať niektoré z vystúpení, alebo sa nechať previesť po všetkých halách s miestnym sprievodcom, alebo sa jednoducho posadiť na lavičku a načerpať energickú atmosféru, ktorú je v ovzduší cítiť.

Viac Poznávacie zájazdy: Austrália

Marek Melúch z BUBO

11:45

nov

2018

Viac o krajine

Great Ocean Road - Veľká oceánska cesta

Je 7 hodín ráno a my sa z Melbourne vydávame na celodenný výlet plný zážitkov. Smerujeme na juhozápad po diaľnici M1 a asi po hodine a štvrť vchádzame pri mestečku Torquay na slávnu Great Ocean Road (GoR), teda veľkú oceánsku cestu. Patrí medzi najscénickejšie pobrežné cesty na svete a jednoznačne spolu s Great Coast Road - veľkou pobrežnou cestou na Novom Zélande na západnom pobreží, patrí medzi tie najkrajšie, aké s BUBO navštevujeme. Prvú zastávku máme v mestečku Anglesea, ktoré je pre nás prvým stretom s Južným Tichým oceánom. Táto oblasť je veľmi populárnou vianočnou destináciou pre obyvateľov Melbourne. Okrem pokojnej atmosféry tu nájdu aj viacero golfových ihrísk, na ktorých môžu v diaľke pozorovať pasúce sa kengury sivé. Pokračujeme po ceste zhruba 16 km a zastavujeme sa pri známom pamätnom oblúku, bez ktorého by táto cesta nebola cestou. Tento pamätný oblúk je spomienkou na opravárov a vojakov z prvej svetovej vojny, ktorí postavili túto "veľkú oceánsku cestu". Oblúk je však znovu postavený už tretíkrát a veríme, že naposledy, pretože bol viackrát zničený. Dôvodom boli búrky, rozširovanie ciest a naposledy to bol "požiar popolcovej stredy", ktorý tu vyčíňal vo februári 1983 a ťahal sa práve z mestečka Anglesea. Pri pamätníku vidíme aj medené sochy robotníkov, ktorí pracovali len so základnými nástrojmi. Táto 243 km cesta pozdĺž juhovýchodného pobrežia Austrálie bola dokončená v roku1932 na počesť tých, ktorí bojovali v 1. svetovej vojne. Pamätný oblúk bol prvýkrát otvorený v roku 1939 ako spomienka na pána McCormacka, čestného inžiniera spoločnosti G.O.R. Trust. Samotnú stavbu cesty vykonávalo zhruba 3 tisíc austrálskych vojakov a námorníkov, ktorí sa vrátili zo strašnej vojny. Bojovalo v nej 330000 austrálskych dobrovoľníkov, či už v Európe, Turecku, na Blízkom východe. Z celkového počtu bolo 60000 zabitých a vyše 160000 zranených. Miera obetí bola percentuálne viac než 64%, čo predstavuje veľmi vysoké straty na životoch oproti iným krajinám zúčastneným v tejto vojne. Boli to zároveň najväčšie straty Austrálie zo všetkých vojen, v ktorých bojovala. Hľadanie zamestnania pre vojakov, ktorí sa vrátili z vojny, bol kľúčovým faktorom, aby sa mohli opätovne zaradiť do bežného života. Niektorí z nich sa vrátili k pôvodnej práci, ktorú si udržali, no niektorí prevzali farmy po osadníkoch, ktoré boli dotované vládou. V povojnovej Victórii (štáte v Austrálii) tak vznikol projekt GOR, ktorý ponúkol šancu práce vojakom v otvorenom a zdieľanom priateľstve, čo malo prispieť už vtedy energickej, no ešte len 20 ročnej Austrálii. Históriu a zmysel tejto cesty už teda poznáme a pokračujeme po nej ďalej. Asi po 50 minútach sa zastavujeme v malej kempingovej komunite Kennett River, kde si na pol hodinku spravíme tzv. coffee break. Táto dedinka má veľkú populáciu koál. Z tých sme tu však videli vysoko na strome iba jednu, no milo nás potešili prítulné papagáje kráľovské - Alisterus, ako aj papagáje Kakadu, ktoré nám pristáli na hlavách a rukách a zobali nám vtáčí zob priamo z ruky. Uloveným zážitkom bol malý, ale robustný, vtáčik Kookaburra (Rybárik Smejivý), ktorého je väčšinou len počuť, no nie vidieť. Nálada v našej skupine je viac než len pozitívna a od začiatku zájazdu nám vychádza všetko. Či už počasie alebo aj šťastie na zvery. Je čas na obed a keďže my v BUBO presne poznáme detaily tejto trasy, tak vieme, že o 11:30 hod. už musíme byť v mestečku Apollo Bay, kde si dáme obed. Ak by sme došli o pol hodinu neskôr, tak všetky reštaurácie by boli posiate nekončiacimi zástupmi hlučných Číňanov, ktorých sa snažíme na našej ceste všade predbehnúť. Po obede pokračujeme približne 30 km ďalej po ceste a vstupujeme do národného parku Cape Otway, kde hľadáme v korunách stromov medvedíkov koala, ktoré vlastne s medvedíkmi nemajú absolútne nič spoločné. Hľadáme, vykrúcame krky z auta do výšky, no nakoniec zahliadneme niečo behať popri ceste. Toto nie je možné, kričím! Naše šťastie sa opäť napĺňa a vidíme koalu asi meter od nás, ako si kráča popri ceste a lezie na ker, ktorý sme mali na úrovni očí. Paráda. Takýto stret s koalou bol aj pre mňa premiérou a bolo to priam neuveriteľné, ako krásne sa tento malý živočích usadil medzi konáre a začal chrumkať svoje obľúbené eukalyptové listy. Zážitok, ktorý sme tu ulovili nám ostane v pamäti na celý život a takúto realitu sme určite ani vo sne nečakali. Pokračujeme ďalej a pomaly sa dostávame tam, prečo celú túto cestu absolvujeme. Je to národný park Port Campbell veľký iba 17,5 km², ktorý je domovom slávnych 12-tich apoštolov. My si pozrieme najprv dvoch z Gibbsonovych schodov a potom pokračujeme k návštevníckemu centru, kde necháme auto a ideme pešo. Tieto unikátne vápencové útvary patria medzi najkrajšie prírodné pamiatky Austrálie, a vidieť ich znamená vidieť 20 miliónov rokov starý geologický proces erózie. V skutočnosti apoštolov nikdy nebolo 12, ale 9. V dnešnej dobe ich je tu už len 8, pretože jeden z nich erózii podľahol a zrútil sa do vody v júli 2005. Obloha je bez mráčika a my máme príležitosť nafotiť tie najkrajšie fotky na tomto kontinente. Keďže my v BUBO nemáme nikdy dosť, ideme ďalej a ako bonus máme prichystaný tzv. Loch Ard Gorge, teda roklina, kde 1. júna 1878 stroskotala plachetnica Loch Ard, ktorá narazila na plytčinu. Zároveň je odtiaľto zhruba 500 metrová prechádzka k skalným útvarom zvaným Razorback, ktoré sú farbou také isté ako apoštoli, no vzhľadom diametrálne odlišné. Je čas ísť pomaly naspäť do Melbourne, nakoľko máme pred sebou asi 3 hodinovú cestu. Náš deň nemal chybu a toľko ulovených zážitkov, nehovoriac o tom, že pri návrate sme ešte videli aj tlupu kengúr a wallaby, sa behom jedného dňa podarí len tým, ktorí sú tu "doma" ako my. Vydajte sa aj vy s nami na najväčší vojnový pamätník obohatený dych berúcimi vápencovými útvarmi, ktorých majestátnosť hovorí sama za seba.

Viac Poznávacie zájazdy: Austrália

Marek Melúch z BUBO

13:02

apr

2018

Viac o krajine

Najlepší "fast food" v Sydney

Sydney je mesto, ktoré zanechá v každom jeho návštevníkovi "jazvu" na srdci v podobe nezabudnuteľného zážitku, pretože srší z neho obrovská energia, ktorej sa len veľmi ťažko dá odolať. Nehovoriac o tom, že Sydney je domovom takých architektonických ikon ako Sydney Opera House, Harbour bridge a Sydney Sky tower, ktoré sa každému návštevníkovi doživotne uložia do pamäti. Nachádza sa tu však aj množstvo iných unikátov, ktoré človek objaví, až keď je priamo v duši mesta. Ide o gurmánsky unikát, po ktorom sa bude oblizovať nejeden návštevník. My v BUBO lovíme aj gurmánske zážitky a práve Harry's Cafe de wheels je jedným z nich. Tento malý stánok, ktorý sa nachádza na rohu Finger Wharf, najdlhšieho zachovaného dreveného prístaviska na svete, na ulici Cowper Wharf roadway, v časti Woolloomooloo, je epicentrom najlepších hotdogov v Sydney. Presvedčili by Vás o tom aj mnohé známe osobnosti, ktoré pri svojej návšteve v Sydney toto miesto nemohli vynechať. Príbeh tejto "kaviarničky" sa datuje späť až do roku 1938, kedy chlapík menom Harry Edward využil povojnovú krízu a hneď pred bránami námornej lodenice otvoril karavanový stánok. Netrvalo dlho a Harryho Pie' n' Pies', teda mäsové koláčiky a hot dogy sa rýchlo stali známymi a lákali všetkých hladných a maškrtných námorníkov, vojakov, taxikárov, ale aj vychádzajúce „hviezdy“. Harry presne vedel akú lokalitu má zvoliť, pokiaľ chcel byť úspešný a to sa mu aj podarilo. Dnes má samozrejme široký okruh svojich fanúšikov, ktorí keď prídu do Sydney, nemôžu ho vynechať. Aj my v BUBO sme si to tu taktiež obľúbili a preto si zakaždým necháme pripraviť špecialitu "Harry's Tiger", ktorá je pomenovaná práve po zakladateľovi. Ide o "koláč" z pomletého chudého hovädzieho mäska podávaného s kašovitým hráškom a špeciálnou omáčkou podľa receptúry Harryho. Na tejto delikatese si v stánku, kam s BUBO pravidelne chodievame, pochutnali aj osobnosti ako napr. Pamela Anderson, Adam Sandler, či mnoho iných, ktorí majú aj priamo na stánku vyvesené fotografie ako sa "nadžgávajú". V roku 2014 bol stánok predstavený v austrálskej reklame na Samsung a v známom televíznom seriáli "The Bachelor", čo ho vynieslo takpovediac do výšin. Tak čo, odvážili by ste sa len tak obísť a neochutnať? :)

Viac Poznávacie zájazdy: Austrália

Marek Melúch z BUBO

07:18

feb

2017

Viac o krajine

"Skákajúci" steak

Už odpradávna aborigenské kmene lovili najväčšieho cicavca Austrálie- klokana. Okrem iných malých tvorov sa toto 3-metrové 90 kilogramové zviera stalo súčasťou ich jedálničku a neskôr aj symbolom najmenšieho a najsuchšieho svetadielu. Keďže klokan dokáže "skákať" rýchlosťou až 50km/h, museli si vymyslieť spôsob ako ho uloviť. A na to Aborigencom slúžili práve boomerangy. Keď prišli do Austrálie Európania, priviezli si zo sebou kravy aj ovce. Typickým austrálskym jedlom sa stali napríklad aj britské fish and chips. Dalo by sa teda povedať, že práve klokan a steaky z neho, by mohli byť národným jedlom protinožcov. Mäso je chutné a navyše zdravé. Obsahuje totiž len asi 1% tuku a je bohaté na antioxidanty a protirakovinové látky. Klokan sa chová na mäso na špeciálnych farmách. Chuťou dosť pripomína hovädzie. Nie však každá reštaurácia túto pochúťku ponúka. My však vieme o tých, ktoré klokanie steaky vedia pripraviť naozaj výborne. Vydajte sa s BUBOM do Austrálie a vyskúšajte tento "netradičný" gurmánsky zážitok.

Viac Poznávacie zájazdy: Austrália

Veron H. z BUBO

13:12

nov

2016

Viac o krajine

Zjavil sa nám Dúhový had!

Domorodý aborigenský kmeň Anangu sa o Ayers Rocks-Uluru "stará" už vyše 10 000 rokov. Po príchode Európanov, im toto územie na 100 rokov vzali. V roku 1976 však Austrálska vláda uznala aborigenské práva vlastníkov pôdy a o takmer 10 rokov im územie s posvätnou horou vrátili. Odpradávna sa k magickej skale chodili modliť k tajomným bytostiam, ktoré tam podľa nich bývajú. Uluru má vraj aj nadprirodzené sily. Medzi Aborigencami sa tradujú legendy o duchoch, ktorí žijú na vrchole skaly a nemajú byť rušení. Výstup na monolit nebol nikdy striktne zakázaný, keďže domorodé kmene nepoznajú slovíčko NIE. Ale všade sa stretnete s nápismi, na ktorých žiadajú, aby turisti hore nevystupovali. Toto magické miesto sa dá pozorovať z vyše 10 kilometrového turistického chodníka, ktorý vedie okolo neho. Popri zaujímavých tvaroch, ktoré príroda na skale eróziou vytvorila, jaskyniach s pôvodnými kresbami domorodcov, ako aj posvätných miestach, kde sa Aborigenskí muži a ženy chodili modliť. V ich mytológii má doležité miesto bájny tvor Dúhový had alebo Rainbow Serpent, stvoriteľ sveta a všetkých bytostí, darca života, ale aj ničiteľ. Je symbolom plodnosti, úrodnosti a hojnosti, ktorú prináša v podobe dažďa, keď putuje krajinou a kropí ju životom. Keď sa nahnevá, prídu búrky alebo ničivé záplavy. Veria, že dúhový had ich môže obdariť magickými schopnosťami, ale môže do tela človeka vpustiť svoje potomstvo v podobe malých dúh a spôsobiť tým bolesť aj smrť. Žije v studniach, riekach či jazerách. V horúcej púšti okolo posvätnej hory s takmer 40 stupňovými teplotami prichádza práve s dažďom a domorodcom sa zjavuje v podobe dúhy. Tak ako nám. Pri nerušenom pozorovaní západu slnka, nádhernej scenérie okolo 348 metrov vysokého monolitu Ayers Rock-Uluru, ktorý leží takmer uprostred austrálskeho kontinentu, sa zrazu zamračilo a spustil sa lejak. Vzácnosť, keďže ročne tam spadne niečo málo cez 300 mm zrážok. My sme to šťastie mali. Čo nasledovalo potom, bolo úžasné. Z jednej strany slnko, ktoré pomaly klesalo za obzor. V strede magická skala a jej nádherné prírodné divadlo meniacich sa farieb, z oranžovej, krvavo červenej, ako keby sa z nej stal žeravý uhlík až po hnedú. Dážď ustal a vedľa posvätnej hory sa zjavil bájny Dúhový had. Nazabudnuteľný zážitok...

Viac Poznávacie zájazdy: Austrália

VeronH z BUBO

06:54

nov

2016

Viac o krajine

Najväčšie prírodné chránené "akvárium" na svete.

Skoro ráno sme sa nalodili na palubu rodinnej spoločnosti, ktorá už 25 rokov ukazuje nielen turistom jeden z prírodných divov našej planéty- Great Barrier Reef (Veľkú koralovú (útesovú) bariéru). Živý organizmus, ktorý je vidieť až z vesmíru. Po asi pol hodinke plavby z prístavu v Cairns sme zakotvili pri ostrove plnom vtákov. Člnom nás vysadili na malom kúsku pláže, na ktorom je jediný dovolený prístup na ostrove. V okolí Veľkej koralovej bariéry, ktorá je cca 2300 km dlhá, rozprestiera sa na tamer 345 000 km2 a tvorí ju viac ako 3000 útesov a ostrovov, žije nad hladinou takmer 450 druhov vtákov. Tie sa sem zlietajú aj z Novej Guiney, Japonska a dokonca z tisíc kilometrov vzdialenej ázijskej pevniny. Preto je každý z "vtáčích" ostrovov prísne chránený. Od hlavy až po päty oblečený v neopréne, s okuliarmi, šnorchlom a plutvami sme sa ponorili do nádherne tyrkysovej vody. Po pár metroch plávania sa objavil prvý z útesov. Pri tej nádhere, farebnosti a rozmanitosti na jednom malom kúsku obrovského ekosystému sa človek cíti ako "v akváriu". Klaun očkatý alias Nemo, našli sme aj Dori alebo rybku s názvom Bodlok pestrý, raja, korytnačka... Ďalšia zastávka asi pol hodinu plavby na otvorenom Koralovom mori nás tiež nesklamala. Žralok útesový a množstvo dalších krásne sfarbených rýb, ktorých názvy sa pri tom neuveriteľnom množstve ani nedajú zapamatať. Na Veľkej koralovej bariére ich totiž žije až 1500 druhov spolu s takmer 4000 druhmi mäkkýššov a viac ako 600 koralov rôznych tvarov, veľkostí a niektorých až stovky rokov starých. Vytvárajú množstvo rôznorodých útesov, ktorý sa jeden od druhého líšia svojou architektúrou a životom na nich. Dokonca ani tí z nás, čo mali rešpekt šnorchlovať alebo sa potápať, tejto nádhere, ktorá je zapísaná do zoznamu UNESCO, neodolali a tento úžasný nepredstaviteľný "farebný" zážitok si nenechali ujsť...

Viac Poznávacie zájazdy: Austrália

VeronH

22:51

nov

2016

Viac o krajine

Nove strieda stare, no zazitky pribudaju!

Nove logo vystriedalo to stare, no my spolu s Vami stale lovime zazitky na vsetkych kontinentoch a pridavame stale nove a nove. Vynimkou nie je ani Australia, kde sa neda vynechat slavna Great Ocean Road - najvacsi pamatnik 1. svetovej vojny a zaroven nadherna vyhliadkova trasa popri pobrezi juznej Australie. Jedno z najkrajsich miest so skalnymi utesmi a utvarmi sa v minulosti volalo "svine a prasata", no kto by sa uz na ne chodil pozerat. A tak toto miesto premenovali na dvanast apostolov, aj ked ich nikdy nebolo dvanast a dnes ich stoji uz iba 7. No aj tak sa oplatia vidiet a zazit ich z roznych vyhliadok alebo priamo z plaze, kam si k dvom z nich zleziete po Gibson steps. Nedaleko sa nachadza aj skalny utvar Londynska archa, no predtym to bol Londynsky most. V 90 tych rokoch sa cast spajajuca pevninu s touto skalou zrutila a uveznila tam 2 ludi. Co uz, ked to bol zrovna sef so svojou sekretarkou, ktori tam uviazli. Takymto kurioznym sposobom sa prevalil ich romanik. No aspon si uzili vyhliadkovy let vrtulnikom ;)

Viac Poznávacie zájazdy: Austrália

Robert Taraba z BUBO

08:18

mar

2014

Viac o krajine

ULURU - Hard Rock with NO Cafe

Prave zde, v samotnem rudem centru Australie, byla nase finalni zastavka letosniho prvniho tripu pres Novy Zeland a casti Australie. Uluru, zname i jako Ayers rock je soucasti NP Uluru-Kata Tjuta, kde se nachazi 2 z nejznamejsich skalnich utvaru na svete. Uluru neboli "Matka Zeme" je ikonický piskovcovy monolit vycnivajici do vysky 348m a obvodu 9,4km. Kata Tjuta neboli "Mnoho hlav" je soustava 36 piskovcovych domu pricemz nejvyssi ma 546m. Obe tyto formace jsou jakoby omylem pohozene v nekonecne poustni krajine z rudeho pisku. Okoli skalisek je jiz dele nez 30tis. let majetkem, domovem a nejposvatnejsim mistem puvodnich australskych obyvatel, aborginskeho kmene Anangu. Oficialne toto misto dostali do zpravy od Australske vlady az v roce 1985. A co ze je tady tak zajimaveho?Predevsim je toto misto zahrnuto mezi svetova prirodni i kulturni dedictvi,...jsou tu fascinujici vychody a zapady slunce nebo pozorovani hvezd. S domorodymi umelci se naucime tancovat, hazet bumerangem a ostepem. Jedinecna je mistni superodolna fauna i flora, ...za zminku stoji klokani rudy, malinci wallaby "mala", pes dingo, obrovsky pocet jesterek, samozrejme i jedovati hadi tady maji sve misto...no my jsme meli jine stesti a videli jsme divoke velbloudy/ ťavy. Clovek by necekal v Australii dopravni znacku upozornujici na tuto zver. Byli sem dovezeni z dnesniho Afganstanu/Pakistanu v 70.letech 19.stoleti kvuli vydrzi. No a zdivoceli tu. Nam se ale staveli do objektivu celkem ochotne. Zivocich, ktereho si odsud patrne kazdy zapamatuje nejlepe, jsou vsak otravne mouchy, kterych jich je tu nekonecno celorocne, nekousou, ale jsou otravny...aspon ma kazdy jisty minimalne jeden suvenyr domu, Sitku na hlavu proti moucham. Odlehlost tohoto mista je opravdu obrovska o to vice je to tu jedinecne. Nejblizsi mesto, Alice Springs je cca 450km, zasobovani mistniho resortoveho mestecka probiha prave odsud anebo 2x tydne znamymi 55metru dlouhymi trucky tzv. Road trainy z Adelaide, 1663km. Nazpet jedou trucky zase plne odpadu k recyklaci. I presto nebo prave proto se vyplati se prijet na tuto Hard Rock podivat, i kdyz bez Cafe:)