Tralalakame sa 35 km/h rychlostou, husto prsi, cesta je sama zakruta, chvilu z kopca, chvilu dokopca, nadmorska vyska je okolo 1300 mnm. Piseme vam z hrkajuceho autobusu pustajuceho sa dole z hor smerujuc do hlavneho mesta batozkarov Laoskej ludovo-demokratickej republiky, Vang Vieng. Rozmyslam, ci do Vang Vieng stihneme prist zavcasu, aby sme mohli vysadnut na bicykle a pustit sa za Vang Vieng-om medzi ryzove polia a dedinky, kde este nedorazila moderna, smer krasove jaskyne miestnych "dracich zubov". Ale pri tejto rychlosti a este aj ovplyvnenej nepriaznou pocasia neviem neviem. Nie nadarmo tu koluje povedacka, ze Lao PDR vlastne neznamena Lao Peoples Democratic Republic, ale Lao Please Don't Rush. No nevadi, sme tu na expedicii (aj ked zatial na celkom komfortnej), priestor na nejaku tu improvizaciu tu je a ja uz si na bubakov nieco vymyslim. V majestate okolitych kopcov posiatych sytozelenou farbou a hmlovinou mi schadza na um, ze sme na tomto zajazde vlastne iba sedem dni. Pocitovo vsak ubehol uz aspon mesiac. Mame teda este co robit vzhladom na to, ze je pred nami este 19 dni nasej thajsko-laosko-vietnamsko-kambodzskej cesty. Dobre sa nam dari sklbit klasicke poznavacie cestovanie po pamiatkach s tymi prirodnymi. Zacali sme v Bangkoku so vsetkym co k nemu patri aby sme sa nasladne presunuli na sever Thajska do provincie Chiang Rai, mestecka Chiang Khong leziaceho priamo na Mekongu s ktorym si uz tykame, tolko casu sme s nim stravili. Lepsie povedane na nom. Pozreli sme Zlaty trojuholnik, miesto kde sa Thajsko svojou hranicou stretava s Barmou a Laosom pricom velku cast tejto hranice tvori ako inak Mekong. Kedysi bol Zlaty trojuholnik opiovym rajom, dnes uz sa opium pestuje viac ci menej iba u susedov. Z Thajska sa pestovanie opia "vyhnalo". Horske kmene pod kralovskou taktovkou dostali nove pracovne prilezitosti, jeden z takychto - Karenov, znamych svojimi dlhokrkymi neznymi polovickami sme poctili navstevou aj my. Dnes miesto narezavania makovych hlaviciek vyrabaju suvenirove predmety pre turistov, ktoru ich dedinku v hufoch navstevuju. Presli sme na lodke z jedneho brehu Mekongu na druhy, co v realite znamena z Thajska do Laosu, aby sme sa nalodili na druhu lod a zapocali nadhernu desat hodinovu plavbu touto desiatou najdlhsou riekou sveta raziacou si svoje koryto v jednom z najzachovalejsich pralesov sveta. Iba sem tam nejaka bambusova dedinka, kupajuce sa byvoly a raz dokonca aj slony. Sice nie divoke, ale boli. Aj nadherne scenerie unavia a tak sme podchvilou na lodi zadriemali, nieco zjedli, nieco vypili, nieco precitali, napisali, zahrali sedmu, dokonca sa cvicila aj joga. Podvecerom sme dorazil do carovne pokojneho mestecka Luang Phrabang, ktore sme len pred par hodinkami nechali za zadnym sklom naseho autobusu. Ranne mnisske ranajkove pochodzky, historicke chramy a kralovsky palac tohoto byvaleho hlavneho mesta, nocny trh, kavickovo bagetkova pohoda, vecerne mantry mnichov vo Wat That, ale hlavne ten pokoj a atmosfera. Najvacsim zazitkom vsak boli asi nase dve navstevy miestnych nedalekych vodopadov, ale tie sa len tazko opisuju. Tie treba vidiet a namocit sa v nich :) Zase sa ozveme, je nam naramne.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Laos

Ďalšie dovolenky do krajiny:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test