Mekong. Už len to slovo samé o sebe vyvoláva rešpekt. Ale aká je táto bájna rieka v skutočnosti? S dĺžkou 4350 kilometrov sa radí medzi najdlhšie veľtoky Ázie a hadí sa z mystickej Tibetskej plošiny cez tropické hory juhovýchodnej Ázie až po úrodné roviny Kambodže a Vietnamu. V jeho povodí žije 60 miliónov ľudí, pre ktorých je zdrojom obživy a životodarnou tepnou. Aj keď o ňom hovoríme v mužskom rode, tak tu v rámci Laosu a Kambodže sa o ňom zmýšľa ako o matke juhovýchodnej Ázie. Bez Mekongu by tieto krajiny reálne nemohli existovať. Aké to je plaviť sa po jeho vodách? Jedným slovom, úžasné! Ráno vstupujeme do Laosu a pod vedením nášho skúseného sprievodcu Lana prichádzame k našej BUBO lodi. Víta nás logo a usmiata rodinka, ktorej loď patrí. Otec je kapitán, mama je kuchárka, dcéra čašníčka a malý 6 ročný syn maskot. Náš riečny koráb je jeden z najkrajších na celej rieke. Máme tu pohodlné kreslá so stolíkmi, niekoľko ležadiel a v zadnej palube dokonca niečo ako spoločenskú miestnosť. Čaká nás dlhá cesta, z Huay Xai je to do Luang Prabangu vyše 300 kilometrov, a naša loď to zvládne za 9,5 hodiny. Čo takto dlho robiť na lodi? Užívať si! A to aj robíme. Užívame si výhľady a vodu! Naša loď je v kategórii „pomalých lodí“. Sú ešte aj rýchlo lode, ktoré idú 70 kilometrov za hodinu, len sú menej pohodlné a človek z nich nič nenafotí. My si ale môžeme rieku užiť dosýta. Okolo sú polia, lesy, vodné byvoly, horské kmene hľadajúce zlato, ktoré vraj v Mekongu je. V skratke, okolo rieky je život. Ale nie priveľa. Je tu zároveň úžasný pokoj. Ani by ste neverili, že nejaká civilizácia, reálny svet, lietadlá, kancelárie a hodinky existujú. Koľko sme tu? Ako rýchlo ideme? Takéto otázky nemajú na lodi miesto. Je to čaro okamihu. „Čas na ochutnávku“ vyhlásim na celú loď a vyťahujem z lodného baru laoské špeciality. Čo to je? Pálenka s naloženým škorpiónom a stonožkou. Kto si trúfne? Nakoniec si trúfne takmer každý! Háveď z džungle je bezpečne naložená v 40 percentnom liehu. „Pri stonožkovici akoby som v hrdle cítil jej nožičky,“ hovorí Juro. „Je ale lepšia ako škorpiónovica," dodáva. „Mne viac chutí škorpiónovica“ kontruje Hela. Po úspešnej ochutnávke otvárame pivečká Lao a ďalej sa kocháme vyhliadkami z lode. Pani domáca nám zatiaľ pripravuje obedový bufet. Jedlo je úžasné. „Pani unesieme ako kuchárku na zvyšok zájazdu!“ navrhuje Igor. Aj by som súhlasil, bravčové kari, sladkokyslé mäso, kura so zázvorom. Každý si našiel to svoje a jedlo bolo v skratke geniálne. Poobede prichádza spavá nemoc a všetci podriemkavajú. Čas na Mekongu plynie inak a aj keď je 9,5 hodiny dosť, tak nikto sa nesťažuje. Plavba je úžasná a hnedá voda Mekongu priam hypnotizuje. Korunu nášmu zážitku nasadzuje západ slnka nad matkou juhovýchodnej Ázie, ktorý hrá všetkými odtieňmi červenej a signalizuje pomalý koniec našej plavby. Ako pohasína svetlo, kotvíme v Luang Prabangu. Splav Mekongu nám opäť vyšiel na výbornú. Bolo to nádherné a tento krásny deň strávený na vodách tepny juhovýchodnej Ázie utkvie v spomienkach všetkých zúčastnených! Niet divu, že Mekong patrí medzi najunikátnejšie rieky sveta.
