Vybrali by ste sa po ceste mŕtvych?

L

Laura Lackovičová

Odpoveď je jasná – ÁNO, vybrali! Po príchode do areálu Teotihuacán, ktorý navštevujeme hneď prvý deň našej prehliadky na zájazde Mexiko veľký okruh a Mexiko all inclusive, sa vyberáme dôkladne prebádať areál archeologického náleziska, ktorý sa nachádza iba 40 km od hlavného mesta Mexico City. K bráne 1, cez ktorú vstupujeme do areálu, sa dostávame naším luxusným klimatizovaným autobusom. Pri vstupe nás už čaká Aldo, náš miestny sprievodca, ktorý nás po ceste mŕtvych prevedie. Čo to Cesta Mŕtvych vlastne je? Cesta mŕtvych, alebo Calzada de los Muertos, je 40 metrov široká cesta, ktorá sa tiahla v dĺžke približne 3 km a spájala 2 hlavné body areálu Teotihuacán: z námestia Mesiaca na severe smeruje k Citadele a trhovisku na juhu. Tvorí severojužnú os mesta rovnobežne s prednou stranou pyramídy Slnka a smeruje k posvätnej hore Cerro Gordo, ktorý sa týči za pyramídou Mesiaca. Jej výchylka osi umožňuje sledovať presnú dráhu súhvezdí Plejád počas letného slnovratu. Cesta mŕtvych zahŕňala asi sto náboženských budov. Podľa francúzskeho archeológa René Milloniona sa kedysi tiahla ešte ďalej, až k horám. Cesta rozdeľovala mesto na dve časti a po oboch stranách bola symetricky lemovaná chrámami, palácmi a obytnými budovami. Ponúka sa myšlienka, že Cesta mŕtvych mohla byť presne naplánovaná už od najskoršej fázy výstavby, ktorú archeológovia datujú do roku 600 p.n.l. Jej hlavný priestor sa nachádzal medzi pyramídou Mesiaca a kanálom Rio San Juan, ktorý pretínal Cestu Mŕtvych približne v jej polovici. Po stranách sa nachádzali plošiny, ktoré okrem toho, že k nej umožňovali prístup, fungovali ako účinný odvodňovací systém, ktorý odvodňoval budovy po oboch stranách. Architektonický vzhľad Cesty Smrti svedčí o neuveriteľnej zememeračskej technike budovateľov. Od severu k juhu má cesta tridsaťmetrový sklon, ktorý architekti prekonali rovnomerne rozloženými schodmi. Po každých päťdesiatich metroch je to sedem stupňov, na ktorých úpätí sa nachádza plošina. Táto technika navodzuje návštevníkom optický klam. Zdola nahor, resp. od juhu k severu, je ešte dnes vidieť nekonečné schodisko, ktoré na konci cesty plynule prechádza k pyramíde Mesiaca. Avšak pri pohľade opačným smerom všetky schody a plošiny nepoznateľne zmiznú. Smerom dole pri pohľade z Pyramídy mesiaca je zrejmá len svetlohnedá, kilometre dlhá Cesta Mŕtvych. Foto: Pohľad z pyramídy Slnka na Pyramídu Mesiaca a cestu mŕtvych, Laura Lackovičová



Zobraziť viac príspevkov z krajiny Mexiko

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva