Ako sme hľadali Kagu

Z Austrálie prelietame asi 1200 km na východ. Pristávame na ostrove Grande Terre v hlavnom meste Novej Kaledónie Nouméa. Už z lietadla máme krásny pohľad na okolité kopce, a práve tam sa vydáme. Vyrážame autom po ostrove do vnútrozemia, do krásneho národného parku Blue River (Modrá rieka). Práve podľa nej sa park nazýva. Nachádza sa v horách so strmými svahmi, údoliami s riekami Blue a White (Biela), ktoré sa vlievajú do veľkého jazera Yaté. Rozhodli sme, že v prírode pohľadáme národného vtáka krajiny, ktorý sa volá Kagu, endemický druh. Vraj je park jednou z posledných oblastí, kde ho možno vidieť v jeho prirodzenom prostredí. A vidieť ho, je raritou. Je to ohrozený druh a počty udávajú od 250 až 1000 kusov. A práve pod takéto nízke čísla sa podpísal v minulosti príchod Európanov na ostrov, ktorí ho chytali a predávali do múzeí a zoologických záhrad. Prisťahovalci priniesli so sebou aj mačky, psy alebo potkany, ktoré populáciu Kagu tiež ohrozili. Rovnako aj strata jeho prirodzeného biotopu ťažbou či lesníctvom. V súčasnosti je tento druh chránený a o zvýšenie jeho populácie sa usilujú práve v Národnom parku Blue River. Prechádzame vstupnú bránu a autom sa ešte presúvame zopár kilometrov. Asfaltka sa zmení na utlačenú pôdu a my prichádzame po chvíli na parkovisko. Práve tu máme možnosť výberu: kyvadlová doprava alebo bicykel. Keďže si chceme prírodu užiť viac, tak volíme druhú možnosť. Po červeno-sfarbenej ceste sa vydávame k Modrej rieke. Našou prvou zástavkou je zatopený les. Z vody trčia len biele pahýle stromov, ktoré kedysi rástli na súši. Rieky pretekajúce parkom prehradili, hladina vtedy stúpla, a tak vzniklo jazero Yaté. Les voda zaplavila. Neuveriteľný kontrast sýto červenej pôdy a modrej vody. Pokračujeme ďalej a popri ceste sa porast začína zahusťovať. Na ďalšej zástavke by sme Kagu mohli vidieť. Volá sa totiž Cagou, čo je jeho francúzsky názov, keďže Nová Kaledónia patrí Francúzsku. 20 minútová prechádzka lesíkom, a Kagu žiaľ nikde. Ideme ďalej. Je celkom teplo, našťastie pod mrakom, lebo na priamom slnku by sme na bicykli hore-dole kopcom zrejme nevládali, ale povedali sme si, že do vnútra parku zájdeme asi 10 km. Smerujeme na poslednú zástavku, kde si pozrieme aspoň obrovský strom Kaori. Odložíme bicykle a vydáme sa po drevenom chodníku do lesa. Tu je: obrovský, cez 1000 rokov starý, s 20 metrov vysokým kmeňom s priemerom 2,7 metra. Jeho konáre siahajú až do výšky takmer 40 metrov. Stromy Aghatis Lanceloata sú rovnako ako vtáky Kagu endemické, vyskytujú sa iba tu v Novej Kaledónii. Rástli pozdĺž riek v južnej časti ostrova Grande Terre. Avšak veľa z nich postínali, keď stavali hlavné mesto Nouméa, a veľa z lesov bolo zničených aj požiarmi. Pokračujeme ďalej po chodníku, a zrazu vidíme krčiacu sa dvojicu, a hľadiacu do húštiny. Mladý muž nám prstom ukáže, kam sa máme dívať. Kagu priamo pred nami, šuchotajúci v poraste. Poobzeráme sa ešte okolo a zbadáme ďalšieho. Keby len jedného. Napokon sme ich narátali päť. Všetci nohami prehrabávali zeminu a hľadali potravu. Kagu je sivej farby, a keď sa rozruší, zdvihne na hlave chochol. A toto nám aj dvaja z nich predviedli, keď sa priblížili k sebe bližšie. „Zavrčali“, naozaj zvuk podobajúci sa vrčaniu, a obaja „zdvihli“ na seba svoj chochol na znak zastrašenia jeden druhého. Krása. Po tomto krásnom prírodnom divadle sme sa mohli nadšení vrátiť po červenej ceste späť. Kagu sme našli a môžeme pokračovať v lovení zážitkov po krásnej Novej Kaledónii.