Francúzske sily teraz cez víkend spustili vojenskú operáciu na opätovné získanie kontroly nad cestou spájajúcou letisko a hlavné mesto Novej Kaledónie Noumea. Po prvý raz som pristál na letisku začiatkom mája 2015, čo je viac než 9 rokov - napísal som vtedy príspevok ako vyzerá hlavné mesto Novej Kaledónie. Požičali sme si tu autá (hneď ako vyjdete vpravo) a potom po slušnej ceste vyrazili cez „polovicu“ ostrova na juh. Za posledný týždeň však v raji na Zemi, v Novej Kaledónii zahynulo šesť osôb, na cestách sú barikády.
40 % ostrova tvoria domorodci melanézskeho pôvodu, Kanakovia. Nepokoje nastali po tom, čo Paríž ohlásil zámer zmeniť volebné práva, ktoré by sa rozšírili na viacero osôb a tým by sa sila domorodých Kanakov zriedila. Nemali by šancu vyhrať. Keď rozmýšľam o nefunkčnosti dnešnej demokracie v západnom svete, tak vidieť, že nie som jediný =)
Kanakovia na to však neskočili a bojujú za svoje práva. Mnohé (nie všetky) melanézske ostrovy sú známe násilnosťami. Nová Kaledónia mi pripadala ako juh Francúzska, bohatšia než Tahiti na prvý pohľad. Center Tjibaou od Renza Piano je prekrásna stavba. Taliansky architekt projektoval napríklad Centrum Pompidou v Paríži, sídlo New York Times, či najvyšší a najkrajší mrakodrap dnešnej Európy, Shard v Londýne. No tu v zašitej Novej Kaledónii stojí jeho najkrajšie dielo.je pomenované po Kanakskom bojovníkovi za slodobu, (Jean- Márie Tjibaou) ktorý bol v roku 1989 zavraždený.
Príčina nepokojov je túžba po samostatnosti a odtrhnutie od materského Francúzska. Väčšina obyvateľstva, ako sa potvrdilo v posledných voľbách, je proti nezávislosti. Francúzsko finančne podporuje Novú Kaledóniu obrovskou sumou cca 1,3 miliardy eur ročne. Simon Loueckhote a jeho strana Kaledonskí republikáni na toto prihliada. Kmeň Gossana však nie a hovoria o dôstojnosti a „normálnom živote“ aj za cenu straty finančnej podpory. Medzi nami vedia, že Nová Kaledónia má mnoho nerastného bohatstva. Má napríklad obrovské ložiská niklu.
Problém je ten že v Novej Kaledónii sú už generácie prisťahovalcov, ktorí tu našli svoj domov a na ostrovoch žije mnoho komunít: zoreilles (Francúzi), kaldoči (hlavne francúzski potomkovia trestancov poslaných do trestaneckých kolónií, napríklad po parížskej komúne ), Vietnamci, Číňania, pieds noir - Afričania …. Čo s nimi?
Nepokoje sú dnes veľké a tak Novú Kaledóniu budú musieť vynechať z nesenia olympijskej pochodne, ktorá má 26. júla tohoto roka započať v Paríži olympiádu. O mieste, kde sa budú konať preteky v surfovaní som písal v blogu z druhej strany Tichého oceánu z Tahiti.
Dnes sa Novej Kaledónii vyhnite: pred obchodmi sú rady, aby si ľudia kúpili základné jedlo, letisko je zatvorené a tak sa turisti nevedia z ostrovov dostať.
Viac o tejto oblasti sa dozviete v mojom encyklopedickom blogu Tichý oceán - Oceánia - Tichomorie.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Nová Kaledónia
- História hlavného mesta Nouméa
- Ako sme hľadali Kagu
- Držanie rukojemníkov na ostrove Ouvéa
- Goro - niklová baňa
- Národný park Blue River
- Quen Toro v Nouméa
- Kultúrne centrum Tjibaou
- Najkrajšie zálivy Novej Kaledónie
- Ľudia Lapita
- Hlavné mesto Nouméa
- Ostrovy Novej Kaledónie
- Ako vyzerá hlavné mesto Novej Kaledónie