Hladina najvacsej laguny sveta je ako zo zlata. Kazda nasa izba ma vyhlad na ocean a biely majak na  ostrove Amadee vidiet z terasy najlepsieho hotela Noumea uplne jasne. Tu dole na mestskej plazi Anse Vata hraju "Caldoches" petangue a obchody predavaju cierne tahitske perly lacnejsie nez na Tahiti, ved na zlato tu nie je dan. No nebolo to vzdy tak. Pristavame na Grande Terre, obrovskom ostrove cigaroveho tvaru, ktory kapitanovi Jamesovi Cookovi  pripominal rodne Skotsko ( Rimania ho nazyvali Kaledonia). Na juh od hlavneho ostrova sa nachadza Borovicovy ostrov ( Ile de Pins) kde Cook nasiel konecne drevo na opravu svojich lodi.  My teraz ziadnu podobu nevidime, leje ako z krhli a nevidno ani na krok. Letisko je architektonicky nadherne a citim sa ako v Europe, no ludia su v letistnych obchodikoch milsi. Vsetko je stopercentne. Pani v pozicovni aut je uz stopercentna Francuzka akokeby z Europy " nie neukazem vam auta, najdete ich samy. Ked stratite tuto karticku mate pokutu 5000 pacifickych frankov (50€) a ked budu auta spinave dalsich 5000 frankov.  Bon voyage"  Co je to tropicky dazd? To teraz zazivame. Je nas 10 a do troch aut sa ledva pomestime.  Ideme absolutnou tmou, stierace idu naplno, no nevidim nic, tesne miniem obrubnik, auto splha hore do hor, sme 45 km severne od hlavneho mesta. Potom zbehneme dole, napojime sa na velmi kvalitnu dialnicu ( stale sme v Juznom Pacifiku?) a pokracujeme do mesta, okolo novej nemocnice a pristavu prejdeme okolo centra mesta, pristavu jacht, rybacieho trhu, potom ideme yzkou ulickou hore a citime sa ako v Marseille, uprsanom Marseille, stale ledva vidiet na cestu, potom prideme na promenadu Baie des  Citrons a to je ako v Provance a konecne sme na juhu na najluxusnejsej plazi mesta s vonou santaloveho dreva a Anse Vata. Hotel najdeme bez zavahania akokeby sme tu robili taxikarov. Izby su moderne a krasne, niektore studia obrovske s viacerymi izbami so slusnou kuchynou, dokonca kazda izba ma aj pracku, pritom velmi moderne zariadene. Tesim sa ze si tu urobine spolocne ranajky, v tychto francuzskych koloniach maju v obchodoch neuveritelne specialitky. foie grass ma sice dvojnasobnu cenu nez v Parizi, no tu tak daleko od domova ma cenu zlata. Ja sa moc nevyspim, skoro celu noc som hore a riesim problemy na Vanuatu... No viem si tu oredstavit dovolenku s rodinou. Bezpecie, luxus, flair Francuzska a ovela menej turistov nez vo Francuzskej Polynezii.  Rano vstanem o piatej a prebehnem trasu po ktorej pojdeme rano. Ranajky nakoniec dame v hoteli, no skoda, no nema, energiu robit to inak, vyciciava ma nedistatok informacii, respektive roznorode info o Vanuatu. Z Europy dostavaj ine nez z Port Vila. No to ze Europa je daleko uz viem z Tongy. Europa nema uz nad Pacifikom ziadnu moc. Nova Kaledonia je vsak vynimkou. Presne pred rokom sa tu uskutocnilo referendum a ludia si zvolili ostat pod patronatom Francuzska. Podla predpovede malo prsat aj dnes, no chvalabohu neprsi. Nasa prva zastavia je v narodnom oarku Quen Toro, znamy ako suchy prales. Po promenade tu behaju desiatky bezcov odetych v perfektnych bezeckych supravach. Tu v narodnom parku psičkari vencia svojich milacikov. V Europe je to bezne, no tu je to velmi zvlastne.  Stromy mi pripominaju obrovske vresovisko, sem- tam tu vidim santal, stromy su poohybane v smere evidenne silnych vetrov. Je odtialto nadherny vyhlad na Baie de l’Orphelin ale aj na druhu stranu na ostrovy Sainte Marie az po Baie de Murari. Odtial vyrazime na juh, prel,etame sa okolo hlbokych zalivov smerom na severovychod mesta. Prechadzame okolo maleho letiska plneho privatnych jetov, perfektneho golfoveho ihrista, cinskeho a vietnamskeho budhistickeho chramu smerom ku kulturnemu Centru Tjibaou. Aj ked to tak v "bielom" centre hlavneho mesta nevyzera, vacsina obyvatelov su domorodi Kanakovia. A Center Tjibaou je prave o nich. Plus stavbu "muzea" naprojektoval Renzo Piano, taliansky architekt, ktoreho meno si treba zapamatat. Prohektoval napriklad Centrum Pompidou v Parizi, sidlo New York Times, ci najvyssi a najkrajši mrakodrap dnesnej Europy, Shard v Londyne. No tu v zasitej Novej Kaledonii stoji jeho najkrajsie dielo.je pomenovane po Kanakskom bojovnikovi za slodobu, (Jean- Marie Tjibaou) ktory bol v roku 1989 zavrazdeny. Kanaci su povodnymi obyvatelmi krajiny, teraz ich tu zihe 100 000 co je vyse 40% populacie ( belochov je 29%). Su to čierni Melanezania, ktori vam budu trošku pripominat aborigincov z Australie, nosia dredy, duhove ciapky Boba Marleyho a su vo svojej povodnej vlasti evidentne ludmi druhej kategorie. Novej Kaledonii vladne nikel. Su tu jeho najvacsie naleziska na svete a v rukach jeho tazbu a vyvoz maju bieli Francuzi. Pozrieme si skanzen dvoch domorodych dediniek, obrazy, sochy, totemy a cele Pianove dielo. Otvorene je po Kanaksky, iba do 14.30 a suvenirovy obchodik je zatvoreny. Vstupne je drahe. Melanezania nepoznaju nic take ako " propagovat svoj narod zadarmo" a evidentne su ochotni napriklad pliest kosiky za slusne peniaze. Ked sa Marie Elene, ktora sa na Novu Jakedoniu prestahovala pred 12 rokmi z Madagaskaru pytam na Kanakov, tak sa opatrne poobzera okolo seba, ci ju niekto nemoze pocut.Vlastnila restauraciu na Baie des Citrones a Kaledonania si bezne kupovali flasku vinka za 500€( pat tisic), " Lubo nevies si predstavit kolko je tu penazi.." Tusim. Nova Kaledonia po Tonge a v porovnani s Vanuatu vyzera ako z inej planety, niektori tvrdia, ze je to lepsie rozvinute nez samotna materska krajina.  Potom sa presunieme na hlavne namestie, ktoreho meno si kazdy hned zaoamatal " Place de Cocotiers" - citajte " kokotiie" Kokosove palmy, fontana, ktora v Novej Kaledonii znamena kilometer nula, mladi Kanakovia, ktori tancuju cosi ako breakdance, v okoli duty free butiky. Ksok nad namestim je kostol sv. Jozefa, ktory vystavali povidne trestanci. Ked udrzanie vazenskej kolonie v Guyane ( precitajte si moj text o tejto krajine z leta minuleho roku) bolo nemozne, zalozila sa kolonia nica a to tu.  Francuzi anektovali ostrov nejakych 3853 rokov po tom, co ho obyvali Kanaci. Na veceru skocime do Gaskonskej restauracie. Ustrice, homare, kraby, krevety a vynikajuce vinko. Airkalin s logom frangipani na chvostoch svojich lietadiel je spolahliva a velmi kvalitna. Nova Kaledonia, krajina vacsnej jari,  je kazdopadne prekvapenim.

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Nová Kaledónia

Ďalšie dovolenky do krajiny:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu