Chov hovädzieho dobytka je dôležitou súčasťou nikaragujského poľnohospodárstva. Krajina produkuje hovädzie mäso, mlieko a mliečne výrobky pre domáci trh aj export. Často tu môžeme vidieť dobytok s podielom zebu, ktorý ľahko spoznáme podľa typického hrbu nad plecami. Pôvodom je z Ázie, ale do tropickej Strednej Ameriky sa veľmi dobre prispôsobil, pretože lepšie znáša vysoké teploty, intenzívne slnko a niektoré parazity. Typický je aj systém doble propósito, teda dvojúčelový chov, pri ktorom sa rovnaké stádo využíva na produkciu mlieka aj mäsa.
Problémom však môže byť extenzívny spôsob chovu. Relatívne malé množstvo dobytka potrebuje veľkú plochu pasienkov, a keď chce farmár zväčšiť stádo, často potrebuje ďalšiu pôdu. V niektorých oblastiach preto vzniká jednoduchý reťazec: tropický les sa vyrúbe alebo vypáli, pôda sa najskôr využíva na pestovanie kukurice či fazule a neskôr sa zmení na pasienok pre dobytok.
S tým súvisí pojem frontera agrícola – poľnohospodárska hranica. Pacifická a centrálna časť Nikaraguy sú historicky hustejšie osídlené a intenzívnejšie využívané, zatiaľ čo karibský východ krajiny zostával oveľa redšie osídlený a pokrytý rozsiahlymi tropickými lesmi. Farmári a osadníci sa však postupne posúvajú smerom na východ, vznikajú nové cesty a osady a spolu s nimi sa posúva aj hranica poľnohospodárskej pôdy.
Jedným z najcitlivejších miest je Biosférická rezervácia Bosawás na severovýchode krajiny, ktorá chráni jednu z najvýznamnejších oblastí tropického lesa v Strednej Amerike. Odlesňovanie tu nie je iba ekologickým problémom. Karibské oblasti sú domovom pôvodných národov, napríklad Miskitov a Mayangnov. Noví osadníci, často označovaní ako colonos, prenikajú do lesov, zakladajú farmy a pasienky a tým vznikajú aj konflikty o pôdu a práva pôvodných komunít.
Riešením nemusí byť úplné odstránenie chovu dobytka, ale efektívnejšie využívanie už existujúcich pasienkov. Jednou z možností sú silvopastorálne systémy, ktoré kombinujú dobytok, trávu, stromy a kríky. Stromy poskytujú zvieratám tieň, pomáhajú zadržiavať vodu, chránia pôdu pred eróziou a vytvárajú hodnotnejší ekosystém než úplne odlesnený pasienok. Nikaragua tak stojí pred paradoxom – chov dobytka jej prináša mäso, mlieko, pracovné miesta a príjmy z exportu, ale jeho extenzívne rozširovanie zároveň patrí medzi významné príčiny straty tropických lesov.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
