Blue zones - Modré zóny

Pri našich cestách po svete a lovení zážitkov sa dostaneme na rôzne miesta. Niekedy sa nachádzame blízko miest, ktoré nie sú turisticky vyhľadávané, ale sú unikátne niečím iným. Medzi také patria aj tzv. modré zóny. Modré zóny sú špecifické regióny, kde sa vyskytuje významné percento ľudí, ktorí sa dožívajú alebo sa nedávno dožili vyššieho veku ako je priemerný vek dožitia na svete. Vychádza to z demografickej práce Gianniho Pesa a Michela Poulaina z roku 2004. Zistili, že na ostrove Sardínia je najvyššia koncentrácia mužov nad sto rokov ako kdekoľvek inde. Američana Dana Buettnera z National Geographic zaujala táto práca natoľko, že sa jej začal venovať podrobnejšie a navrhol doplniť ďalšie štyri miesta. Okrem ostrova Sardínia v Taliansku, patria medzi modré zóny aj Okinawa v Japonsku, ostrov Ikaria v Grécku, polostrov Nicoya v Kostarike a Loma Linda v Californii v USA.  

Následne sa rozhodol vycestovať do každého z nich a hľadať možno kľúč k dlhovekosti? Zistil, že tieto oblasti majú niekoľko spoločných faktorov a podobností v životnom štýle obyvateľstva, čo môže viesť k jeho dlhovekosti. Sú to strava, pohyb, sociálny život, práca so stresom a nefajčenie.   

Jedno z hlavných pozorovaní bolo, že ľudia, ktorí žijú v modrých zónach, majú jedálniček zložený z 95% z rastlinných potravín. Nie sú vyslovene vegetariáni, ale mäso konzumujú len zriedka. Taktiež, keďže sa nachádzajú pri pobrežiach, ryby tvoria podstatnú časť ich stravy. Sú zdrojom omega-3 tukov, ktoré prispievajú k pomalšiemu starnutiu mozgu a znižujú riziko ochorenia srdca. Okrem kvalitného jedla, konzumujú v malých množstvách len kvalitný alkohol, hlavne červené víno, ktoré je zdrojom antioxidantov. 

Ďalším faktorom môže byť štýl jedenia. V Okinawe v Japonsku dodržujú pravidlo, ktoré nazývajú “hara hachi bu”, čo znamená, že človek je pomaly a prestane jesť, keď sa cíti na 80% plný. V Grécku na ostrove Ikaria sú obyvatelia typickí grécki ortodoxní kresťania, ktorí dodržujú viackrát do roka pôst. Viaceré štúdie dokazujú, že mnoho typov hladoviek znižuje hmostnoť, krvný tlak, či cholesterol. 

Okrem stravy je veľkým faktorom aj pohyb. Aj napriek vysokému veku sa obyvatelia stále venujú zahradničeniu, idú na prechádzku a drobný pohyb je skrytý aj v upratovaní, varení a ďalších každodenných aktivitách. Dôležitý je kvalitný a dostatočný spánok. 

Významným faktorom je sociálny život a psychická pohoda. Starší ľudia sú stále zahrnutí do spoločenského života, stretávajú sa medzi sebou, taktiež s mladšími generáciami, majú náboženské komunity či “dôchodcovské práce”, ktoré im pripomínajú, že sú potrební a stále majú zmysel života. 

Napriek tomu, že pozorovania zo životného štýlu z modrých zón sú zaujímavé a môžu nás inšpirovať ku zmene našich návykov, samozrejme nezaručujú dlhovekosť. Tá je totiž ovplyvnená mnohými faktormi, ako genetika, životné prostredie, či zdravotná starostlivosť.  

Zaujímavosťou je, že názov „modré zóny” vznikol veľmi jednoducho. Tento termín použil prvý krát práve Dan Buettner, ktorý keď so svojim tímom hľadal tieto modré zóny, tak ich na mape krúžkoval modrým perom.   

Ak vás téma modrých zón zaujala, môžete si pozrieť o nich dokument na Netflixe.