Dediny, ktoré zostali pod vodou

Tronadora a Arenal boli osídlenia, ktoré sa dnes už nachádzajú pod vodou. Presnejšie v kostarickom jazere Arenal. Asi pred 43 rokmi bolo približne 2500 obyvateľom Kostariky nariadené, že musia svoje domy navždy opustiť. Bolo to kvôli výstavbe megaprojektu - vodnej elektrárne Arenal. Predtým ako sa však obyvatelia zbalili, usporiadali večierok - pre niektorých bol odchod ťažší, premohla ich nostalgia a smútok, pretože museli opustiť nielen svoje domy, ale aj svojich už zosnulých príbuzných. Iní túto realitu brali ako „začiatok nového života”.

Do výstavby hydroelektrárne sa pustili v roku 1973, práve tu na jazere Arenal. Takmer 300 rodín malo na výber z troch možností: zostať západne od vodnej nádrže, ísť do 10 kilometrov vzdialeného mesta La Joya alebo sa presťahovať na 15 kilometrov vzdialený polostrov Santa Maria východne od jazera. Mesto La Joya sa im pozdávalo, ale sa zhodli na tom, že je príliš blízko sopky Arenal, ktorá vybuchla v roku 1968 a v polovici 70. rokov 20. storočia bola ešte stále celkom aktívna.

Viacerí sa tak nakoniec rozhodli pre polostrov Santa Maria, ktorý však bol daždivý a veterný, hmla tam bola na dennom poriadku a slnko sa ukázalo iba zriedkavo. Postavili tu však prvé domy, mali elektrinu, vodu, telefón a miesto malo dobrú infraštruktúru. Nastal problém, kedy však obyvatelia nevedeli, čomu sa profesionálne venovať. Národná banka bola ochotná ľudom poskytnúť úver aj bez pravidelného príjmu. Mali síce elektrinu, potrubie či futbalové ihrisko, ale nemali žiadnu prácu.

A tak prišla možnosť venovať sa pestovaniu kávy a makadamových orechov. Vzniklo družstvo Tilarán. Kvôli nízkej produkcii sa však neskôr všetko zrútilo, problém bol jednak s pracovnou silou ale aj s administratívou. Mnohí dedinčania zanechali svoje pozemky a rozhodli sa skúsiť šťastie inde. Založilo sa mesto Nuevo Arenal (v preklade Nový Arenal). Hlavní predstavitelia komunity sa snažili o to, aby Nuevo Arenal prosperovalo a zároveň sa intenzívne rozbiehal aj turizmus. Návštevníkov tu lákala sopka Arenal - tá istá sopka, pred ktorou domáci utekali.

Turizmus stabilizoval ekonomickú situáciu, klesla nezamestnanosť, prišli cudzinci, ktorí začali nehnuteľnosti stavať a kupovať. Mnohí domáci mali strach, mysleli si, že nebudú mať z čoho žiť, ale turistický rozvoj im poskytol prácu aj nádej.

Nakoniec si lokálci Nuevo Arenal obľúbili, dedina sa rozrástla na mesto, ani toľko neprší a aj hmla zmizla. Dnes mesto prosperuje, má svoju polikliniku, školu, ktorú navštevuje asi 230 žiakov, či univerzitu s približne 200 študentmi. Nechýbajú ani turistické centrá a obchodné zariadenia. Nuevo Arenal sa považuje byť jedným z úspešných projektov na svete spomedzi 50 takýchto hydroeletrických projektov. Arenal bol veľmi dobre začlenený do regionálneho a národného hospodársko-politického systému a udržiava si veľmi dobrú životnú úroveň.

V roku 2023 drasticky klesla hladina vody v jazere Arenal a to odhalilo hroby, kosti či náhrobné kamene na niekdajšom cintoríne bývalej dediny Arenal. Dokonca aj dnes, ak je voda hladiny nízka, na určitých miestach je možné prejsť sa po suchej zemi k starému cintorínu alebo zahliadnuť samotný cíp bývalého dedinského kostola.

Mohli by vás zaujímať BUBO blogy o Kostarike: