Tentoraz nám počasie na Taiwane naozaj vyšlo. Za rok tu naprší 2300 mm zrážok a počas tajfúnového - monzúnového obdobia, ktoré prakticky momentálne stále trvá, sa 17 z jeho riek rozvodňuje na úroveň 50 najväčších riek na svete. Nám však svietilo z modrej oblohy pomedzi biele obláčiky celý čas slniečko. Pohľad z polkilometrovej veže Taipei 101, z najrýchlejším výťahom na svete, stál za to. Od vysokánskych, bujnou vegetáciou porastených hôr, až po deltu rieky Danshui a Pacifik. Tam sme sa vybrali aj na obed a to štýlovo, prímestským vláčikom. Mušle z mätou na víne, sašimi, steak z tuniaka, bambusové výhonky mňam, mňam, mňam. Labužnícky výlet pokračoval v meste v uličkách centra. Skúsili sme piškótové koláčiky a`la taiwanské waffle, plnené krémom a ovocím, pistáciami, orieškami a všetkým možným. No a večer sme to zaklincovali 4mi súdkami piva vo fungujúcej továrni na Taiwanské pivo. Zajedali sme to krevetami nakladanými v taiwanskom pive a inou háveďou. Včera sme sa boli pozrieť na pobreží, položiť po skalách a ponaháňať 1000 ky malých morských kôrovcov vyhrievajucích sa na skalách. V banskej dedinke s výhľadom na strmé skaly zálivu sme absolvovali aj čajovú ceremóniu. Od uzučkých preplnených uličiek zlatokopeckého mestečka sme si trochu odfúkli pri vysokohorskom Oolongovom čaji a večer ešte potom zvládli nočné trhy. Asi už ani nemusím spomínať že to tam kypelo jedlom. Ustricové omelety, zapáchajúce tofu (miestna delikatesa - chutí oveľa lepšie ako vonia), won-tonky a man-touky, ale aj steaky, domáce polievočky a čerstvé džúsy – ten z manga je úplne najlepší. Ja som si naordinoval hot dog. Samozrejme taiwanský - klobáska v ďalšej väčšej klobáske z ryže, s nakladanou kapustičkou a morskými riasami - mňam. Z Taiwanu alebo sladkého zemiaku ako ho tu miestny prezývajú...