Grytviken - mesto veľrybárov, Južná Georgia Najprázdnejšie mesto Atlantiku

Južná Georgia ma vždy fascinovala. Ani neviem prečo. Azda už len svojou polohou a izoláciou. Fotkami mi pripomínala škótsku vysočinu aj keď v trochu tvrdšej verzii. A na ostrove nikto nežije aj to bolo pre mňa lákadlo. Hlavné mesto Grytviken má počet obyvateľov nula. Nikto tu nežije, no domy stoja, aj kostol. Mesto duchov v úžasnom prostredí. Trochu ožíva počas antarktickej sezóny keď tu žijú zamestnanci miestneho múzea, ktorí sa zároveň starajú o klientov výletných lodí.  Kedysi bolo toto miesto najväčšou veľrybárskou stanciou na Južnej Georgii. Mesto založili nóri ale pomenovali švédi aj preto ten zvláštny názov. Je jasné prečo si vybrali práve túto polohu. Rovina, pomerne dobre krytá pred vetrom a dostatok čerstvej pitnej vody. Nečudo, že bolo obľúbenou zastávkou aj starých moreplavcov z ktorých niektorí sú tu aj pochovaní ako trebárs Frank Wild či Ernest Shackleton. Odpočívajú tu v tichu, kľude, v lone divokej nádhernej čistej prírody. Ako sa vraví dobrodruhovia aj po smrti. Celkovo je Grytviken krásnym miestom v ktorom ale cítiť postupný rozklad. K svojej zašlej sláve sa už asi nevráti, veľrybárstvo tiež už až tak nevynáša, jedine že by sa tu usadili ľudia počas nejakej epidémie. Jedla, vody je tu dosť, loviť by bolo čo a vzduch je tu úžasný. Dýýýýchaj! Odporúčam blog so skvelými originálnymi fotografiami: Južná Georgia, fotografie