Fjord Drygalski na okraji Južnej Georgie

Ráno bolo neobvykle pokojné a jasné proti štandardu. Ani nesnežilo a tých zopár kvapiek dažďa dokonca padlo do oceánu a nie v smere vetra. V diaľke sa týčil mys Cape a nášme výhľadu dominoval nezameniteľne členitý profil ostrova s hustým rozptylom ľadovcov. Keď sme obišli južný bod ostrova, namierili sme loď smerom k fjordu Drygalski a išli sme sa do prístavu Larsen neďaleko vstupu do fjordu. Keďže boli podmienky v takom krásnom prostredí, využili sme príležitosť a zúčastnili sa polárneho skoku. Hmmm naozaj bolo tak krásne, že sme sa dali do plaviek a skočili do tej ľadovej vody. Čo vám poviem...nič moc, ale zas kto sa z vás už kúpal vo fjorde Drygalski? Neskôr začalo fúkať. Strmé steny fjordu nás chránili pred vetrom natoľko, že sme sa mohli ísť aj kajakovať. Pod nami bola riadna hlbočina a išli sme čo najďalej tak aby nebolo počut zvuk lode. Ticho južného Atlantiku. Keď už boli všetci späť na palube, využili sme veľkosť a manévrovateľnosť lode, aby sme sa dostali hlbšie do fjordu Drygalski. Tento pochmúrny strmý fjord je jedinečným v Južnej Georgii a vyzerá skôr ako zmes medzi antarktickým kontinentom a pobrežným Nórskom. Na konci zastavujeme pred mohutným ľadovcom Risting okolo ktorého lietali milióny vtákov. Náš deň sa ešte stále neskončil. Vydávame sa do Cooper Bay kde sa nedá poriadne kotviť ale maximálne stál zato. TTučniaky kráľovské, tučniaky Gentoo, tulene kožušinové a tulene slonie a množstv albatrosov. Celá táto krása je stále iba začiatkom, ochutnávkou toho, čo ešte len príde. Tento fjord so zaujímavým názvom Drygalski pomenovali podľa profesora Erich von Drygalski, ktorý tu bol počas prvej nemeckej antarktickej expedície v rokoch 1901-1903. Na lodi máme dnes taliansky večer. Dúfam, že môj žalúdok už bude ok.