Hrob Ernesta Shackletona Povolaním dobrodruh

Polárnika Ernesta Shackeltona máme v BUBO radi. Jeho celý život si môžete prečítať v skvelom blogu Po stopách najväčšieho arktického dobrodruha Na plavbe južným Atlantikom narazíte na ostrov Južná Georgia, ktorú Shackleton viac krát navštívil, zomrel tu a je tu aj pochovaný.  Návšteva hrobu sira Ernesta Shackletona je emocionálnou zastávkou na každej antarktickej plavbe. Renomovaný polárny bádateľ Shackleton nečakane zomrel na infarkt v roku 1922, na začiatku novej cesty. Južná Georgia hrala pri jeho predchádzajúcich expedíciách kľúčovú úlohu a bola jeho srdcovkou. Aj preto bol Grytviken vybraný ako miesto jeho posledného odpočinku sira Ernesta Shackletona. O jeho expedíciách sa dočítate v našom blogu. Predsa len Vám, ale priblížim záver jeho života keďže počas tejto plavby sme navštívili jeho hrob. V roku 1920 začal Shackleton plánovať svoju štvrtú antarktickú výpravu. Naverboval dvadsaťčlenný tím vrátane svojej pravej ruky Franka Wilda.  Expedícia vyplávala 17. marca 1921, pre neustále problémy s plavidlom však nešla podľa plánu. Posádka sa musela zastaviť kvôli opravám v mnohých prístavoch na trase a v čase, keď bola loď opravená t.j koncom novembra, už bolo neskoro na cestu do Antarktídy, takže výprava smerovala namiesto toho do Južnej Georgie. Tieto nezdary asi Shackletona trochu ubíjali ale aj tak jeho náhla smrť na infarkt 5. januára 1922 sa pre posádku stala šokom. Mal iba 47 rokov. Posádka usporiadala ceremoniál a na lodi Quest priniesli telo do Južnej Ameriky na repatriáciu. Po príchode dostali list od ady Emily Shackletonovej so žiadosťou, aby bol jej manžel pochovaný v Južnej Georgii,na  jeho obľúbenom mieste.  Shackletonov pohreb sa konal v kostole veľrybárov v Grytvikene 5. marca 1922. Žulový náhrobný kameň, ktorý dnes vidíme, bol vyrobený v Edinburghu a o šesť rokov neskôr bol vztýčený na cintoríne veľrybárov. Na kameni je napísaný citát jedného z obľúbených Shackletonových básnikov, Roberta Browninga. Česť jeho pamiatke.