Jedna veľká korytnačka medzi malými...

Na letisku stoja štyri maličké lietadielka a ja smerujem do toho najmenšieho pre 19 pasažierov. A viete koľko nás tam je? 7! Slovom sedem. A z toho jeden pilot už a chvalabohu po zácviku, jedna pilotka v štádiu zácviku a jeden veľmi skúsený unavený pilot, čo ich kontroluje, čiže pasažierov je spolu 4! Úžasná rentabilita. Let malými lietadlami milujem aj keď okolo vás preletí vtáčik, zatrepe krídelkami a s vami to hádže ako na oceáne, ale môžete sa pozerať do pilotnej kabíny, na palubnú dosku a na nervózneho študenta pilotnej školy haha. Hneď po vzlete pozeráte na jednu z mnohých dymiacich sopiek a na nekonečný prales kostarický, taký ten prales, že z výšky máte pocit ako keby niekto poukladal vedľa seba brokolicu a potom strmhlav dole na malú pristávaciu dráhu najdôležitejšieho národného parku Kostariky, kde ročne prídu naklásť tisíce korytnačiek vajíčka vo veľkosti pinpongovej loptičky. Čo je však vtipné, pýtam sa, kde je miestna dedina ako sa dostanem... Taxíkom, pešo, loďou? A zamestnanec letiska my povie, ak odletí lietadlo, choď po tejto pristávacej dráhe na koniec, tam nájdeš dieru v plote a... ale až keď odletí lietadlo prosím ťa!!! a tam potom doprava a v pralese doľava a si tam. WAU, ok. Tak čakám, kedy malé lietadlo odletí, stojím tak 50 metrov za ním, zapne vrtule, zavrčí motor, mňa odhodí takmer a keď už vyletelo vzhuru k nebesám, vykračujem si sám po pristávacej dráhe niekde pri karibskom pobreží a potom vhupnem do pralesa, akoby to bola normálna bežná vec. Nuž aj takéto veci ešte existujú a dnes poobede vraj presne na čas, vyrážajú malé korytnačky z pobrežia do mora... Pridám sa k ním, jedna veľká stará korytnačka... Pozdravujem zo zelenej Kostariky!