Kmeň Karamajong, Uganda Problémový kmeň

Karamojong alebo Karimojong je nilotická etnická skupina. Živia sa hlavne chovom dobytka a drobným poľnohospodárstvom. Žijú hlavne na severovýchode Ugandy, na ploche rovnajúcej sa jednej desatine krajiny. Podľa antropológov sú Karamojongovia súčasťou skupiny, ktorá emigrovala z dnešnej Etiópie okolo roku 1600 a rozdelila sa na dve vetvy, pričom jedna vetva sa presunula do dnešnej Kene a vytvorili skupinu Kalenjin a  Masajov.  Druhá vetva tohto štiepenia, nazývaná Ateker, migrovala na západ. Ateker sa ďalej rozdelil do niekoľkých skupín, medzi ktoré patria Turkana v dnešnej Keni, Iteso, Dodoth, Jie, Karamojong a Kumam v dnešnej Ugande, tiež Jiye a Toposa v južnom Sudáne, ktoré sú dnes všetky známe ako „klaster Teso“. alebo „klaster Karamojong“. Dostupnosť jedla a vody vždy predstavuje problém a ovplyvňuje interakciu Karamojongu s inými etnickými skupinami. Hlavným bohatstvom Karamojongov je stádo hospodárskych zvierat, ktoré má spoločenský a kultúrny význam. Kultivácia plodín je druhoradá činnosť, ktorá sa vykonáva iba v oblastiach, kde je to možné. Kvôli suchému podnebiu regiónu Karamojong vždy praktizoval akési pastierske sezónne presuny zvierat, kde na 3-4 mesiace v roku premiestňujú svoj dobytok do susedných okresov, kde hľadajú vodu a pastvu. Zaujímavou tradíciou je zmena z chlapca na muža. Podmienkou je, vždy zápasnícky súboj so ženou. Ak vyhrá tak je dostatočne silný nato, aby sa mohol oženiť a chrániť svoj majetok a rodinu. Dáva to zmysel, nie? Karamojongovia sú kvôli častým nájazdom na cudzie pastviny v neustálom konflikte so svojimi susedmi v Ugande, Sudáne a Keni. Môže to byť čiastočne spôsobené tradičnou vierou, že Karamojongovci vlastnia všetok dobytok podľa božského práva, ale tiež preto, že dobytok je tiež dôležitým prvkom v rokovaní o neveste a mladíci používajú nájazdy ako obrad, ktorým získajú vyšší status v spoločnosti.