Na skalnatých svahoch Gibraltárskej skaly žije jedinečná populácia opíc, ktorá sa stala neodmysliteľným symbolom tohto britského teritória. Berberské makaky (Macaca sylvanus), ako znie ich vedecké označenie, predstavujú jedinú voľne žijúcu populáciu primátov v celej Európe a ich prítomnosť na Gibraltári je opradená legendami, históriou i modernou ochranou prírody.
Ako sa dostali na Gibraltár?
Pôvod gibraltárskych makakov zostává čiastočne zahalený tajomstvom. Najpravdepodobnejšou teóriou je, že boli privezení Maurmi počas ich vlády nad Iberským polostrovom medzi 8. a 15. storočím. Títo islamskí vládcovia mohli opice priviezť zo svojich severoafrických domovov, kde makakovia stále žijú v prírode v pohoriach Atlasu v Maroku a Alžírsku. Alternatívna teória naznačuje, že makakovia mohli na Gibraltár doraziť prirodzenou migráciou cez úžinu, keď bola hladina mora nižšia.
Najznámejšiu legendu o gibraltárskych opiciach preslávil Winston Churchill počas druhej svetovej vojny. Podľa povesti, dokým budú opice žiť na Gibraltári, zostane toto strategické miesto pod britskou nadvládou. Churchill túto legendu vzal natoľko vážne, že keď počet opíc počas vojny dramaticky poklesol, nariadil ich doplnenie z Maroka. Tento čin nielen zachránil populáciu, ale tiež posilnil ich status ako symbolu britskej prítomnosti na Gibraltári.
Opice sa skutočne stali neoficiálnym symbolom Gibraltáru a objavujú sa na miestnych minciach, poštových známkach i suveníroch. Pre turistov predstavujú jednu z hlavných atrakcií a ich fotografie patria k najčastejším upomienkam z návštevy.
Súčasná populácia a manažment
V súčasnosti žije na Gibraltári približne 250-300 berberských makakov rozdelených do šiestich hlavných skupín. Každá skupina má svoje vlastné teritórium na rôznych častiach skaly. Populácia je starostlivo monitorovaná gibraltárskym oddelením pre životné prostredie a každý jednotlivec má svoje meno a je označený tetovaním pre identifikáciu.
Opice žijú v organizovaných sociálnych skupinách vedených dominantnými samicami. Majú zložitú hierarchiu a komunikujú pomocou rôznych zvukov, gest a mimiky. Ich životnosť v prírode dosahuje približne 20-25 rokov.
Strava a správanie
Berberské makaky sú všežravce s rozmanitou stravou. V prírode konzumujú listy, kôru, korene, plody, hmyz a občas i vtáčie vajcia. Na Gibraltári je ich diéta dopĺňaná pravidelným prikrmovaním vládnymi pracovníkmi, ktorí im poskytujú ovocie, zeleninu a špeciálne granule.
Opice sú veľmi inteligentné a adaptabilné. Naučili sa žiť v blízkosti ľudí, čo niekedy vedie ku konfliktom. Turisti sú varovaní, aby sa opiciam nepribližovali príliš blízko a nekŕmili ich, pretože makakovia môžu byť agresívni a sú známi tým, že kradnú jedlo, okuliare alebo iné predmety.
Ochrana a budúcnosť
Gibraltárske makaky čelia niekoľkým výzvam. Ich malá populácia je náchylná na genetické problémy kvôli príbuzenskému kríženiu. Miestne úrady preto občas privážajú nových jedincov z Maroka pre osvieženie génového fondu. Ďalším problémom je rastúca urbanizácia a turizmus, ktoré narušujú ich prirodzené prostredie.
Napriek týmto výzvam zostávajú gibraltárske opice fascinujúcim príkladom toho, ako sa divoké zvieratá dokážu prispôsobiť životu vedľa človeka. Ich prítomnosť na tejto strategickej skale pripomína bohatú históriu Gibraltáru a prepojenie Európy s Afrikou. Pre miestnych obyvateľov i návštevníkov zostávajú nenahraditeľnou súčasťou identity tohto jedinečného miesta na križovatke kontinentov.
Ak sa chcete dozvedieť viac o kúsku Británie na Pyrenejskom polostrove, prečítajte si blog z dielne BUBO Gibraltár - skala, ktorá je dôležitejšia, než si všetci myslíme.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
