Paraguaj

Paraguajská polka

Keď sa povie polka, väčšina Slovákov si predstaví strednú Európu. Vedeli ste však, že vlastnú polku má aj Paraguaj?

Paraguajská polka, po španielsky polca paraguaya sa v Paraguaji rozvíjala už v 19. storočí. Napriek názvu nejde o paraguajskú verziu českej alebo slovenskej polky. Polka sa rozšírila po zvyšku Európy a v polovici 19. storočia sa dostala aj do oblasti Río de la Plata a do Paraguaja. Jej vznik sa často spája s obdobím po získaní nezávislosti Paraguaja v roku 1811 a postupným formovaním národnej kultúry.

Na prvé počutie môže názov zvádzať k predstave klasickej európskej polky, ale polca paraguaya má odlišný rytmus. Európska polka má prevažne dvojdobý rytmus, zatiaľ čo paraguajská kombinuje dvojdobé a trojdobé rytmy a používa charakteristické synkopy.

Nástroj, ktorý sa pri hraní takejto polky využíva je prekvapivo harfa. Tanečníci vystupujú v tradičných odevoch a súčasťou niektorých vystúpení sú aj fľaše položené na hlave tanečníčky. Počas tanca dokážu tanečníčky udržať na hlave jednu alebo dokonca aj viac fliaš bez toho, aby ich zhodili.