Podfuky, rôzne klamstvá a neúplné pravdy sú pravidelnou súčasťou cestovania. Úprimne, už mi počas tohto koronového obdobia aj chýbajú títo „podnikavci“. Podľa mňa neexistuje nikto, kto by pri cestovaní nikdy nikomu nenaletel. Takže hlavu hore a kým sú straty len finančné a nie likvidačné, je to v poriadku. Poďme si priblížiť niekoľko najbežnejších trikov.
A) Taxikári majú nelichotivú povesť asi všade na svete. Nechcem ich všetkých hádzať do jedného vreca, ale ak by si robili svoju prácu poctivo tak ako majú, nikdy by nemohli vzniknúť aplikácie a projekty ako sú Uber, Taxyfy, Hopin, YandexGo, Grab a podobne. S taxikármi v cudzine sa vždy treba dohodnúť na cene vopred, alebo práve cez spomenuté aplikácie vidíte cenu už pri zadávaní objednávky. Taxikári sa zvykli vyhovárať na nefunkčné taxametre, obchádzkové trasy nemali konca-kraja, nemali drobné na výdavok, začali spochybňovať váš hotel alebo ubytovanie a okamžite sa ponúkali s ponukou do náhradného ubytovania v lepšom a krajšom hoteli, kde by za vás dostal províziu.
B) Nevýhodný výmenný kurz. Celý tento podfuk pramení z jednoduchej neznalosti hodnoty miestnej meny. Ak aj ste oboznámený s výmenným kurzom, stále vás môžu dostať iným spôsobom. Hlavne ak je mena bezcenná a obsahuje veľa núl, ako napríklad Irán alebo Vietnam. Jednoducho si nevšimnete jednu chýbajúcu nulu a namiesto 500 000 vám dajú len 50 000.
C) Samozvaní sprievodcovia. Týchto z duše nenávidím zo všetkých asi najviac. Najčastejšie sa vyskytujú napríklad v Maroku v medinách, centrách miest, kde je orientácia, jemne povedané, chaotická. Pri hľadaní svojho zarezervovaného ubytovania sa tam môžete veľmi ľahko stratiť. A tak, ako sa to v normálnej krajine bežne robí, sa spýtate na cestu. Prihovoria sa a kamarátsky vás dovedú do cieľa. Niekedy je to len 50 metrov, niekedy až neuveriteľných 100. Za týchto pár krokov si boli ochotní po "odprevadení" vypýtať aj 10€. Ďalší príbeh k samozvaným sprievodcom voľne pohodených na ulici je napríklad z Jeruzalema. Tam si najmete sprievodcu a dozviete sa maximálne "this is very old / this is veeeery holy". Takého sprievodcu naozaj nepotrebujete.
D) Falošný policajt. Či už falošný alebo originálny, s nepoctivými úmyslami, je to vo výsledku úplne jedno. Ak ste sa nedopustili ničoho nelegálneho, potrebujete hlavne trpezlivosť. Príbehy o falošných policajtoch sú rôzne. Od ponuky mäkkých drog napríklad od taxikára a následnej „náhodnej“ policajnej kontroly. Toto sa deje napríklad v krajinách JV Ázie, ako sú Kambodža alebo Thajsko. Ďalšia schéma podvodu je jednoduchšia. Vytipuje si vás uniformovaný muž, skontroluje doklady, prípadne víza a následne odmietne doklady vrátiť, až kým nedostane úplatok. Toto sa dá riešiť jednoducho, vytlačenou kópiou cestovného pasu, alebo sa preukážete dokladom, ktorý nie je až tak životne dôležitý, ako je napríklad vodičák či karta poistenca. Množstvo afér sa viaže aj k hraničným priechodom. Nie tým schengenským, ale skôr v ostatných kútoch sveta. Zrazu sa ocitnete v mašinérii, že ak nezaplatíte „všimné“, budete odsunutí na druhú koľaj, budete musieť podstúpiť dôkladnú kontrolu batožiny, alebo nejako inak vám dajú pocítiť svoju nadradenosť. To, že vy sa máte niekde dostaviť a byť niekde v nejakom termíne, ponáhľate sa, ich absolútne nazaujíma. Pekne to vystihuje fráza "Vy máte hodinky, ale oni majú čas".
E) Pri požičiavaní auta alebo skútrika sa deje veľmi často podvod ohľadom spôsobenej škody. Buď si priplaťte za full insurance (plné poistenie); v prípade akejkoľvek škodovej udalosti sa vás to nedotýka. Alebo dbajte na prevenciu, napr. odfoťte si auto pri preberaní, aby vám nemali potrebu naúčtovať niečo, čo ste nespáchali. S tým súvisí aj vrátenie depozitu. Osobná skúsenosť je aj taká, že mi spätne stiahli 20 libier ako pokutu za parkovanie. Dôkaz o pokute nebol žiaden, telefón mi nikto nezdvihol a na mail nikto neodpovedal. Zmenil som kartu, aby mi už nenaúčtovali nič ďalšie a tým sa pre mňa tento príbeh skončil.
F) Na záver niečo z našich zemepisných šírok. Hlavne v blízkosti vlakových staníc normálne vyzerajúci pýta od okoloidúcich peniaze, že ho okradli, že nemá peniaze na cestu domov. Áno, môže sa to stať každému z nás, ale dotyčného stretávam „žobrajúc“ peniaze na staniciach v Bratislave a Žiline až príliš často. Ak sa ocitnete v takejto skutočnej núdzi, skúste sa najprv dovolať nejakému príbuznému, niekto vás vyzdvihne, pošle peniaze cez rôzne aplikácie alebo prostredníkov tipu Western union, Money transfer a peniaze máte okamžite. Len treba trošku vynaliezavosti.
