Poľsko-litovskí okrídlení husári

Keď vznikne debata o najlepších a najefektívnejších vojenských oddielov sveta, často sa zmieňujú Samurajovia, Mongoli či Sparťania. Málokto si však pamätá na oddiel zvaný poľský či okrídlený husári, ktorí pôsobili hlavne v 17. storočí v Poľsko-litovskej únii a dodnes sú veľkou pýchou našich poľských aj litovských susedov.
 
V ich čase viaceré armády odstraňovali ťažko obrnené jednotky hlavne kvôli neschopnosti vzdorovať obranným formáciám s kópiami. Husári túto stratégiu zdolali jednoduchým riešením. Vyrobili si svoje vlastné kópie ktoré boli vnútri duté, a tým pádom boli ľahšie a dlhšie než kópie ich protivníkov. To povoľovalo husárskej kavalérií ľahko preraziť akúkoľvek obrannú formáciu. Pri najväčšej modernizácií vojsk s príchodom strelných zbraní by si človek myslel, že táto stratégia zanikne. Avšak brnenie husárov vedelo bez problémov zastaviť zopár nábojov, pokiaľ sa jazdci dostatočne priblížili k nepriateľovi. Neskôr si aj oni sami pridali do vybavenia strelné zbrane.
 
Najznámejšou časťou ich zbroje boli určite vysoké zdobené krídla na chrbte bojovníka, ktoré tam však neboli len na okrasu. Za úlohu mali u nepriateľa vzbudiť strach. Základnou stratégiou husárov bolo zaútočiť s elementom prekvapenia a šokovať nepriateľa než sa dokázali spamätať. Keď si človek predstaví hordu nahnevaných ťažkých jazdcov na koni s krídlami anjelov, ktorá náhle cvála proti vám, určite by vám nebolo všetko jedno.
 
Či už to boli útoky z Ruska, Osmanskej ríše, či ázijských kočovníkov, husári dokázali preraziť cez každú armádu, ktorá si trúfala zaútočiť na ich domovinu. Asi najviac impozantným príbehom ich schopností pochádza z ich bitky pri dedinke Hodow. Oddiel 400 poľských vojakov bolo pod útokom z oboch strán Krymským chanátom s počtom vyše 25 000, čo vychádza na pomer 1:62. Husári mali len jednu noc na prerobenie dedinky na pevnosť bez akejkoľvek možnosti posíl či zásob. Napriek všetkému odolávali útokom, dokým sa Krymcom do šiestich hodín úplne minula munícia a museli s hanbou ustúpiť.
 
S postupom času Poľsko-litovská únia zanikla, avšak reputácia a duch okrídlených husárov zotrval. Ťažko obrnené jednotky na koňoch boli v Poľsku prítomné až do čias 1. a 2. svetovej vojny. Aj dnes má Poľsko vojenskú jednotku 11. divízie obrnenej kavalérie.