Rapa Nui Najodľahlejšie miesto našej planéty

Po zaslúženom oddychu na Bora Bora sa vydávame ďalej. Prelietame na najodľahlejšie miesto našej planéty, ktorým je Veľkonočný ostrov. Svoje pomenovanie získal od holandského moreplavca Jacoba Roggeveena, ktorý sa sem ako prvý Európan doplavil v roku 1722, a to na Veľkonočnú nedeľu. Pôvodní obyvatelia, ktorí sem priplávali z Polynézie okolo roku 900 (a možno aj skôr), mu dali pomenovanie Rapa Nui. V preklade to znamená veľká zem, aj keď ostrov nie je vôbec veľký. Celý ho s prehľadom prejdete za 2 dva dni a navštívite pritom všetky zaujímavé miesta. No ak sa ponáhľate, bude vám stačiť aj jeden deň, veď jeho rozloha je len 163 km štvorcových. Samotné pomenovanie ostrova bude pravdepodobne aj predmetom referenda, pretože pôvodní obyvatelia ho chcú premenovať na Rapa Nui a vyzerá to, že s touto zmenou bude súhlasiť aj Chile, ktorému ostrov patrí od roku 1888. Dôvod prečo ľudia cestujú na toto odľahlé miesto uprostred južného Tichého oceánu je prostý. Nájdete tu to, čo nikde inde na svete, a to slávne kamenné sochy prezývané Moai. Tie začali miestne kmene stavať v rozmedzí od 13. až do 16. storočia. Vtedy došlo ku kolapsu miestnej spoločnosti zloženej zo 17 kmeňov. Dôvodom bola pravdepodobne ekologická katastrofa, vyťatie všetkých stromov na ostrove, nedostatok potravy a preľudnenie. Populácia postupne klesala a s ňou aj viera v manu (energiu), ktorá bola udržiavaná v obrovských kamenných sochách orientovaných vo väčšine prípadoch na jednotlivé osady. Sochy boli stavané na podstavcoch prezývaných Ahu. Práve tie slúžili ako hrobky náčelníkov a ich rodín, z ktorých prúdila mystická energia do obrovských sôch dosahujúcich výšku niekoľkých metrov. Zo stratou viery došlo aj k postupnému pozhadzovaniu všetkých sôch z platforiem. Ako tieto niekoľko desiatok ton ťažké sochy stavali, prepravovali na vzdialenosti aj 10 km, a aký bol presne ich význam, to možno zostane navždy záhadou. Teórii je však veľa. O tejto pôsobivej kultúre by sa dalo písať veľmi veľa. No lepšie ako si o tom čítať je to zažiť naživo. A my sme to šťastie vďaka BUBO mali.