Ekologická katastrofa na Veľkonočnom ostrove

Zmeny, ktoré viedli k veľkej ekologickej katastrofe na Veľkonočnom ostrove, by mohli byť dobrým varovaním pre nás všetkých, ktorí častejšie a častejšie počúvame o trvalej udržateľnosti. Nie je úplne jasné, koľko ľudí žilo na Veľkonočnom ostrove v období najväčšieho rozmachu, no predpokladá sa, že okolo polovice 16. storočia ich tu mohlo žiť vyše 12 tisíc. Rozmach a súperivosť jednotlivých kmeňov na ostrove pokračoval zrýchľujúcim sa tempom. Sochy Moai boli čoraz väčšie a o to ich bolo náročnejšie prepravovať do jednotlivých častí ostrova. Niektoré z nich sa dokonca nikdy nedostali z lomu. Súťaživosť kmeňov viedla k nadmernému čerpaniu prírodných zdrojov drobného ostrova. Skoro s istotu vieme však povedať, že v roku 1600 sa obyvateľom Rapa Nui podarilo vyklčovať a zničiť všetky lesy na ostrove. Masívne odlesnenie ostrova viedlo k obrovskej erózii a kedysi úrodná pôda sa postupne vytratila. Domorodci nemali z čoho stavať svoje príbytky a ani na čom variť. Studne a potoky vyschli a ľudia vyhubili na ostrove všetky vtáky. Bez prítomnosti moruší nemohli domorodci už ani pliesť rybárske siete. Tento stav viedol k uchýleniu sa miestnych na život v jaskyniach, kamenných domoch vyhrabaných do svahu. Zavŕšením katastrofy bol hladomor, vojny všetkých kmeňov a dokonca aj kanibalizmus. Sochy moai boli opustené, či dokonca zhadzované jednotlivými kmeňmi, ktoré sa začali odvracať od ich pôvodných bohov. Veľkonočný ostrov je naozaj malý. Viete ho obísť za jeden deň, pričom následky svojho chovania mali miestni obyvatelia pred sebou ako na dlani. Napriek tomu neboli schopní zastaviť svoju ničivú činnosť. Ostrov bol pre nás Európanov objavený v roku 1722, v tom období sa už celkom úspešne začínal regenerovať. Po ostrove už začínali rásť malé stromčeky a na ostrov sa začínala navracať rovnováha. S príchodom európanov však prišli ďalšie katastrofy. Väčšinu obyvateľov tak zdecimovala v 19. storočí pandémia kiahní. Z pôvodnej vegetácie sa veľa toho nezachovalo, zvlášť po tom, čo bol v 20. storočí ostrov prenajatý ako ovčia farma; erózia pôdy a strata pôvodnej vegetácie pokračovala. Dnes tu viacmenej nájdete iba trávnaté pláne s malými výsadzbami stromov, prostredníctvom ktorých sa snaží ostrov opäť zalesňovať. Všetky pôvodné druhy stromov aj vtákov boli vyhubené.