Obrovské sochy Moai, ktoré sú hlavným lákadlom Veľkonočného ostrova, sa stali v minulosti predmetom veľkých dohadov ako ´ako mohli miestni obyvatelia prepravovať tak veľké sochy na tak veľké vzdialenosti?´ Faktom totiž zostáva, že 95% sôch pochádza z kameňolomu krátera sopky Rano Raraku. Sochy vytesané práve tu museli byť potom prepravované až na vzdialené pobrežie po celom ostrove. Keď sem Európania po prvý raz priplávali, bol už Rapa Nui bez stromov. Preto bola preprava sôch po dlhú dobu ozajstnou záhadou. Neskoršie analýzy a výskum však ukázali, že ostrov bol kedysi takmer úplne zalesnený, čo nahrávalo viacerým teóriám. Nie je však presne známe, akým spôsobom boli sochy vlastne premiestňované. Celý proces si jednoznačne vyžadoval laná, drevené sane či valce a v neposlednom rade veľkú ľudskú energiu. Podľa legiend však niektorí domorodí kňazi boli schopní sochy oživiť a tie sa potom ostrovom samé premiestňovali na predom určené podstavce Ahu. Písal sa rok 1986, keď nórsky experimentálny archeológ, ako by sme ho tiež mohli nazvať, Thor Heyerdahl a český inžinier Pavel Pavel experimentovali s možnosťami presunu päť a deväť tonovými sochami Moai. Na presun využívali povraz uviazaný okolo hlavy sochy a základne sochy. Osem, či šestnásť mužov v prípade väčších sôch dokázalo takýmto kývaním zo strany na stranu premiestniť sochy na vzdialenosti niekoľkých desiatok metrov. Experiment predčasne skončil, kvôli problémom s poškodením základne sochy, ku ktorému pri presune dochádzalo. Thor Heyerdahl však odhadoval, že touto metódou by bolo možné až 20 ton vážiace sochy premiestňovať na vzdialenosti okolo sto metrov za deň. Približne v rovnakom čase archeológ Charles Love prostredníctvom experimentov spochybnil túto teóriu ako veľmi málo stabilnú na presun sôch a prišiel s teóriou dvoch sánkových bežcov, prostredníctvom ktorých sa mali sochy premiestňovať. Neskorší výskum na základe tvaru základní, úlomkov a polohy sôch ukázal, že tieto dôkazy sú v súlade s hypotézou o spôsobe zvislej prepravy sôch. Ako to bolo, s istotu sa pravdepodobne nikdy nedozvieme, ale aj tento fakt dodáva sochám Moai na atraktivite a láka tak každoročne mnoho BUBO klientov navštíviť tento ostrov uprostred Tichého oceánu.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
Tipy a zážitky - Veľkonočný ostrov
- Rapa Nui
- Ekologická katastrofa na Veľkonočnom ostrove
- Kult vtáčieho muža
- Sopky Veľkonočného ostrova
- Cesta okolo sveta, kapitola 6: Veľkonočný ostrov
- Moai pod vodou
- Hanga Roa
- Najkrajšia pláž Veľkonočného ostrova
- Najväčšie sochy na Veľkonočnom ostrove
- Rano Raraku
- Pukao na hlavách Moai
- Najvzdialenejšie letisko na svete