Rano Raraku Kameňolom na Veľkonočnom ostrove

Miesto, z ktorého pochádza až 95% známych monolitických sôch moai na Veľkonočnom ostrove, leží v sopečnom kráteri Rano Raraku. Hovoríme tak o vyše deväťsto sochách, ktoré pochádzajú z tohto lomu a boli tu vytesané z lávovej tufy niekedy medzi 13. a 16. storočím nášho letopočtu. Toto zaujímavé miesto sa práve chystáme preskúmať. Spolu s našou lokálnou sprievodkyňou prichádzame k mape celého areálu, ktorý je zaradený v rámci UNESCO. Čaká nás príjemná trasa s množstvom sôch, pričom niektoré, ktoré tu boli vytesané, nestihli byť dopravené na svoje konečné miesto. Steny krátera Rano Raraku sú vysoké a strmé.  Výnimkou je severná a severozápadná strana, kde sú steny miernejšie. Vnútro kaldery sopky vypĺňa jedno z troch sladkovodných kráterových jazier na ostrove. V samotnom lome a jeho okolí sa nachádza vyše 400 sôch, z ktorých niektoré sú po ramená záhadne pochované pod nánosmi zeme. Vyznačujú sa tým, že ich oči neboli vyhĺbené, nemajú typický “klobúk” pukao a neboli zhodené počas občianskych bojov na ostrove. Niektoré  z nich sa stali predmetom najslávnejších fotografií pochádzajúcich z ostrova. Zdá sa, že niektoré z nedokončených moai boli opustené po tom, čo rezbári narazili na časti materiálu z veľmi tvrdej horniny. A tak isto sa môže jednať aj o sochy, ktoré nemali byť nikdy oddelené od samotnej skaly, do ktorej boli vytesané. Najväčšia nedokončená socha má dĺžku 21,6 m, čo je takmer dvakrát viac ako ktorákoľvek dokončená moai. Váži odhadovaných 270 ton, čo je mnohonásobok bežnej váhy v minulosti prepravovaných sôch. Ako sa sochy premiestňovali po ostrove bolo predmetom záhad a teórií, no podľa niektorých legiend sochy po ostrove dokonca chodili.