Fórum

686 príspevkov

12:06

dec

2019

Z Číny do Číny po najdlhšom moste na svete

Hong Kong máme v BUBO veľmi radi a mňa teší, že som tu tento rok už tretíkrát. Pravidelne navštevujeme aj jeho menej známeho suseda - portugalské Macao, ktoré nám ukazuje ďalšiu tvár obrovskej a tajomnej Číny. Do Macaa zvykneme chodievať na jednodenný výlet, ráno tam a večer späť. Donedávna bol jediným spôsobom dopravy (pokiaľ nerátame helikoptéru) rýchly a pohodlný trajekt Turbo Jet, ktorý vás tam prepraví za približne hodinu. Je to praktické, ale, popravde, trochu nuda, a výhľady tiež nič moc. Minulý rok bol ale do prevádzky spustený ďalší z čínskych inžinierskych rekordov. Najdlhší tunelomost na svete s dĺžkou 55 km prechádza celým ústím Perlovej rieky a spája Hong Kong s Macaom a mestom Zhuhai, severne od Macaa. Výstavba trvala 10 rokov a stála okolo 17 miliárd eur. Po krátkom online hľadaní som našiel zopár spoločností, ktoré prevádzkujú pravidelnú linku z HK a do MC a späť. Vybral som si One Bus, ktorá mala zastávku najbližšie pri našom hoteli, neďaleko od známeho nočného Temple street trhu. Lístky (jednosmerný 170hkd, 20€) sa dajú kúpiť aj online, ale nie je to potrebné, stačí prísť do predajne a kúpiť 15 minút pred odchodom. Autobusy odchádzajú každú pol hodinu. Prvá zastávka je približne po 20 minútach - umelý imigračný ostrov vedľa HK letiska. Musí sa vystúpiť z busu a do 20 minút prejsť cez imigračné, ktoré sa nachádza v obrovskej vyblýskanej budove. Je tam aj záchod. Autobus už čaká na druhej strane, a vyráža sa ďalej. Už sa vezieme po samotnom moste, no netrvá to dlho. O pár kilometrov prichádza ďalší umelý ostrov, kde most prechádza do tunela. Nejdeme ale priamo pod vodu, ale točíme sa dookola a čakáme v rade autobusov. Vedľa nás je odparkovaný čierny vojenský transportér a okolo sa prechádza a hliadkuje zopár čínskych vojakov so samopalmi. Čakáme v rade asi 10 minút. Jeden autobus pred nami odbáča nabok, a ľudia vystupujú na kontrolu. Nás, našťastie, púšťajú ďalej. Sprísnené kontroly sú vraj preto, lebo tu má čoskoro prísť čínsky prezident. Tunelom ideme asi 5 minút a potom už len po moste. Na vode vládne čulý ruch, všade sú menšie či väčšie lode. Nečudo, zátoka Perlovej rieky je jednou z najfrekventovanejších oblastí na svete a Číňania s ňou majú veľké plány. Po približne pol hodine jazdy už vidieť čínsky a macauský breh. Prichádzame na ďalší umelý ostrov, ktorý bol taktiež vybudovaný zároveň s výstavbou mosta. Imigračná budova je opäť majestátna a veľkolepá. Číňania jednoducho vedia a chcú ohúriť. Zase máme 20 minút na imigračné. Nikde sa, samozrejme, nesmie fotiť, a očucháva nás aj policajný pes, ktorého nesmiete pohladkať. Po východe z terminálu vás už vítajú miestni šmelinári a ponúkajú taxíky. Nás ale stále čaká náš bus, ktorý nás hodí skoro až do centra mesta. Celé to trvalo bezmála dve a pol hodiny. Naspäť ideme trajektom (200hkd 23€) za polovičný čas, a o poznanie menej času strávime na imigračnom. Ako atrakcia a zaujímavosť je to dobré raz zažiť, ale na praktické cestovanie to aspoň zatiaľ určite nie je. Foto: Nová naddimenzovaná hala na imigračnom v Hong Kongu

Viac Poznávacie zájazdy: Macao

Tomáš Horňák

13:19

jún

2019

Viac o krajine

Finále Transsibírskej magistrály v čínskom Pekingu!

Neprešli ani dva plné týždne, od kedy sme kráčali okrajom Červeného námestia v srdci Moskvy a hľadeli na Chrám Vasilija Blaženého a kremeľské múry s Leninovým mauzóleom, a dnes stojíme na betónovom námestí Tiananmen v absolútnom centre Pekingu. Lenina vystriedal Mao, no princíp zostal. Sme na konci našej legendárnej cesty menom Transsibírska magistrála. Keď sme nastupovali v Moskve na prvý vlak, ani sa nám nechcelo veriť, že by sme sa mali do Pekingu niekedy dostať. Bol tak vzdialený, nepredstaviteľne ďaleko, a ono v podstate stačilo prejsť po železnici cca 7800 kilometrov, a sme v cieli. Úctyhodné číslo, nemyslíte? Ono sa ťažko predstavuje, no akonáhle ukrajujete kilometre ruskej krajiny, sibírskej tajgy či mongolskej stepi, vôbec vám to nepríde ako večnosť, práve naopak. Perfektná cesta! Posledné dni trávime v čínskom Pekingu a v jeho okolí. Zašli sme si k slávnemu Čínskemu múru a rozutekali sa po ňom zbierať zážitky. Ani ľudí okolo nemáme veľa a tak si ho vieme skvelo vychutnať. Čína je ťažká exotika, a aby sme prenikli do jej chutí, objednáme si na obed niekoľko tanierov plných zaujímavých jedál. Sadneme si k okrúhlemu stolu s otáčacím stredom, dáme si lekciu jedenia s paličkami, a gastronomické orgie sa môžu začať. Rajčiny s vajcovou omeletou, pekingské placky, ktoré namáčame do zmesky sójovej omáčky a octu; dokonalé, no iba jemne pikantné Kung Pao, grilované jahňacie kúsky, baklažán vo farmárskej omáčke, dusená zelenina a napokon aj bravčové na zeleninke. Je toho toľko, že nevieme kam skôr ponoriť paličky, tak sa rozmaznávame a zhodneme sa na tom, že čínska kuchyňa je vynikajúca, hoci iná, ako ju poznáme z domu. V tom je ten fígeľ, že ak ste nikdy v Číne neboli a máte radi „čínu“, tak tu môžete zažiť nejedno prekvapenie. Po skvelom obede sme sa poprechádzali nádvoriami, zákutiami aj palácovými miestnosťami slávneho Letného paláca na brehu príjemného jazera, ktoré svojho času vyhĺbili ručne práve kvôli palácu. Peking má v sebe množstvo pamiatok, ikonických miest, dokonca pamiatok UNESCO, no rád ukáže aj svoju modernú tvár, a tak večer trávime na nákupnej ulici Wangfujing, ktorú máme len pár minút od hotela. Skočíme si na streetfood market, ochutnáme paličky s perfektným jahňacím mäsom, no nepohrdneme ani tenučkou plackou, do ktorej sa zabalí nasekané kačacie mäso so zeleninou a omáčkou. Nakúpili sme domov čaj, a tak sme pomaličky, ale isto, pripravení vrátiť sa s hlavou plnou zážitkov. Táto cesta je nimi prešpikovaná. Tak čo, vydáte sa aj vy na svoju Transsibírsku magistrálu?

Viac Poznávacie zájazdy: Čína

Tomáš Kubuš

13:28

máj

2019

Viac o krajine

Cesta okolo sveta kapitola 2: Čína

Peking, hlavné mesto krajiny stredu. Práve táto gigantická metropola je našou druhou zastávkou na ceste okolo svet naprieč Pacifikom. Prvý večer sa rozhliadame po okolí a využívame geniálnu polohu nášho hotela Sunworld Dynasty, priamo na centrálnej promenáde Wangfujing. Prechádzame sa vysvieteným mestom a každý musí uznať, že Peking je jasným príkladom, že Čína nie je žiadna lacná výrobňa, ale jedno z najrozvinutejších moderných miest na svete. Druhý deň nezaháľame a hneď zaránky smerujeme k najznámejšej pamiatke Číny – na veľký múr. Počasie nám praje a je príjemne slnečno. V Pekingu to tak nie je vždy, ale slnko tu vídame oveľa častejšie ako by si človek myslel podľa správ z našich médií, ktoré o hlavnom meste Číny pojednávajú takmer výlučne v súvislosti so smogom. Úspešne prechádzame naším prenajatým mikrobusom hustou Pekingskou dopravou a po hodine a štvrť sa pred nami otvára výhľad na náš úsek múru, priesmyk Juyongguan, tiež známy ako prvá nedobytná pevnosť múru. Počasie je skutočne nádherné, popred slnko priebežne prechádzajú obláčiky, aby nebolo príliš teplo, a chodiť po múre je priam radosť. Tento úsek je aj menej frekventovaný, a tak sa nám darí si uchmatnúť miestami múr len pre nás, aby sme mali kvalitnú fotodokumentáciu našej cesty. Užívame si krásne počasie a príjemnú atmosféru celé dopoludnie a príjemne unavení sa z múru vraciame dole. „Asi začnem chodiť na turistiku“ hovorí Hana „Toto sa mi zatiaľ najviac páčilo, super zážitok“. Nasadáme späť do nášho mikrobusu a vraciame sa smerom do mesta. Po príjemnom čínskom obede nás čaká ďalšia z perličiek Pekingu, letný palác. Nádherné počasie trvá a fotíme si slnkom zaliatu panorámu letného sídla dynastie Čing aj s jeho legendárnou mramorovou loďou, aj vďaka ktorej je letný palác zapísaný v UNESCO. Plavba po umelom jazere Kunming v lúčoch poobedňajšieho slnka dotvára dokonalú pohodu, ktorú zažívame v meste, o ktorom mnohí tvrdia, že je veľké, hlučné a neprehľadné. Večer nás čaká slávna miestna špecialita, Pekingská kačka a zajtra Zakázané mesto, Námestie Nebeského pokoja a prehliadka miestnych tradičných štvrtí, Hutongov. S nami aj za dva dni v Pekingu prejdete toľko, koľko sami nezvládnete. Hlavné mesto ríše stredu si užívame naplno a pomaly sa pripravujeme na našu ďalšiu zastávku, Tokio.

Viac Poznávacie zájazdy: Čína

10:07

máj

2019

Viac o krajine

Xi'an – Cisárske mesto, kde začínala Hodvábna Cesta

Absolvovali sme nočný presun lôžkovým vlakom, ktorý bol sám o sebe zážitkom. Hneď ráno sme navštívili fabriku na výrobu terakotových vojakov a dali sme si skvelý, dlho očakávaný obed, ktorý nás mal pripraviť na zážitok obrovských rozmerov - úžasná Terakotova armáda. Kto nevidel a nezažil stretnutie s Terakotovými vojakmi na živo, ťažko uverí, čo dokázal cisár Čchin Š’-chuang-ti vybudovať v 3 storočí pnl. Po noci strávenej vo vlaku a celodennom nabitom programe sme unavení, ale čaká nás ešte jedno miesto. Jedno z mojich obľúbených miest - Moslimská štvrť v Xi'ane. Úžasne, pulzujúce miesto plné stánkov s jedlom a milých, večne usmiatych ľudí. Grilovaná jahňacina na drevenej paličke – tzv. šašlik, tofu od výmyslu sveta, sépie, domáca zmrzlina, skvelé zemiaky na červenej paprike, cesnaku, jarnej cibuľke a chilli, a, pravdaže, nemôžu chýbať stánky so šťavami pripravované z granátových jabĺk. Vône, večerný ruch, ľudia a celková atmosféra tejto štvrte je neopísateľná. Prechádzame davom, aby sme sa dostali do „epicentra“ , kde sa nachádza krásna záhrada, ktorá sa pýši jedinečnou mešitou. Je to najväčšia mešita v celej Číne, ktorá bola postavená za dynastie Ming. Minaret a mešita sú postavené v klasickom čínskom štýle, podľa feng šuej princípov, a nasmerovaná, samozrejme, k Mekke – krásne stavby. S úžasom sa prechádzame po areály (teda skôr záhradnom komplexe). Na konci sa nachádza modlitebňa, určená výhradne pre mužov. Prišli sme akurát počas večernej modlitby. Do vnútra je, pravdaže, vstup zakázaný, ale cez otvorené vstupy je vidieť do vnútra, a tak sa kocháme jedinečnou atmosférou. Neopísateľný pocit a ďalší ulovený zážitok počas našej cesty Čínou. Poďte aj vy s BUBO loviť zážitky do Číny.

Viac Poznávacie zájazdy: Čína

Adam Chylík

14:53

máj

2019

Viac o krajine

Čínska mystika na rieke Li

Rieka Li neďaleko mesta Guilin v srdci juhočínskej provincie Guangxi je pokladaná za jedno z najkrajších miest Číny. Jej okolie je posiate stovkami vápencových vrchov, vytvárajúcich stereotypnú scenériu juhu krajiny stredu. Len málo miest na svete sa jej vyrovná. Podobné útvary nájdeme len tu v Číne, vo vietnamskej Dračej zátoke a na Krabi v Thajsku. Z týchto miest je podľa mňa práve rieka Li najkrajšia. Ako sa blížime k jej brehom, tak sa zdá, že počasie nám nepraje. Silno prší a všetci mierne klesajú na duchu. „Nebojte sa, bude to mystická atmosféra“ hovorím. Čo tým myslím? Oblaky. „Dážď je veľmi silný a určite nevydrží dlho“ konštatujem. Ako nastupujeme na loď, tak sa potvrdzujú moje slová a prestáva pršať. Tu zatajujem dych. Vyjde to a budú oblaky, alebo sa vytvorí len silná hmla a okolité kopce ledva uvidíme? Vyrážame a z nášho výborného miesta na prove lode so súkromným balkónom jastríme po prvých skalách. Po 20 minútach napätia sa hmla pomaly čistí a okolo zalesnených vápencových skál sa začínajú tvoriť belostné mraky. Vyšlo nám to! Atmosféra, ktorá sa tu tvorí po daždi nemá obdoby. Mohutné skalné útesy posiate zeleňou sa vynárajú z oblakov a opäť sa do nich ponárajú. Scenéria sa mení každých pár metrov a skaly s oblakmi vyzerajú z každého uhla inak. Púšťame sa do fotenia, ale nie je to ľahké. Skál je mnoho a prúdy mrakov, ktoré ich obtekajú sú vďačným objektom pre každého nadšenca s fotoaparátom. Nastáva hodina absolútneho zaujatia okolím. Skaly vyzerajú teraz po daždi ešte lepšie ako na snímkach so slnkom, zhoduje sa celá skupina. Krajina okolo nás vyzerá ako tradičná čínska maľba. Rieka tečie svojím tempom medzi horami, oblaky vytvárajú pásy okolo stredov skalných obrov a celá scenéria akoby tiekla zároveň s riekou. Atmosféru týchto chvíľ je ťažko vystihnúť iným slovom ako mystika. Tu človek pochopí čínskych lyrikov a maliarov, ktorí desiatky generácií prichádzali práve na rieku Li po inšpiráciu. Počasie sa stále vylepšuje a miestami mrakmi presvitne aj slnko. Mraky sa ale tvrdohlavo aj naďalej držia okolo vápencových obrov. Máme šťastie, práve toto počasie svedčí Guilinu najlepšie. Užívame si plavbu vyše troch hodín. Na konci sa vyloďujeme v mestečku Yangshuo, nakupujeme suveníry a popíjame kvalitnú európsku kávu. Pred očami nám ale ostáva nádherný pohľad na zasnenú krajinu okolo rieky Li, ktorá sa nám ukázala vo svojej plnej tajuplnej kráse.

Viac Poznávacie zájazdy: Čína

14:27

máj

2019

Viac o krajine

Srdcom najväčšieho vodopádu Ázie

Počuli ste niekedy o vodopáde Huangguoshu? Nie? Nie je to prekvapivé. Aj keď tento majestátny vodopád s výškou 78 a šírkou 101 metrov je pokladaný za najväčší vodopád Ázie, tak jeho poloha v málo známej provincii Guizhou v južnej Číne z neho robí skôr cestovateľskú kuriozitu. Samozrejme, že na našej ceste južnými provinciami Číny sme ho nemohli opomenúť. Ako schádzame chodníkom zasadeným v bujnom poraste juhočínskeho krasu, tak vodopád počujeme skôr, ako ho vidíme. Znie ale o niečo slabšie ako po minulé razy, to som si hneď všimol. Miestny sprievodca Jason vysvetľuje, že už dlho nepršalo. „Znamená to, že môžeme ísť do vnútra?“ pýtam sa. „Áno, prúd je síce slabší, ale dobrá správa je, že môžeme ísť do vnútra“ odvetí Jason. Čo znamená ísť do vnútra vodopádu? Huangguoshu je zasadený vo vápencovom krase, ktorý je silne zvetraný a pretkaný množstvom jaskýň. Jedna z nich prechádza priamo srdcom vodopádu a viete prejsť rovno poza vodnú záclonu ktorá sa leje z vrchu. Neváhame ani minútu a vydávame sa na cestičku do vnútra vodopádu. Ako sa blížime k jaskyni, tak je čím ďalej vlhkejšie. Voda z vodopádu tvorí malé kvapôčky, ktoré sa nesú vzduchom desiatky metrov. Keď vchádzame do samotnej jaskyne, tak vlhkosť sa mení na mokro. Aj keď neprechádzame priamo cez tok vodopádu, ale za ním, tak zo stropu padajú kvapky a miestami tečie voda po zemi. Pokračujeme v stiesnenom priestore niekoľko metrov, keď zrazu sa otvorí balkón a stojíme priamo medzi dvoma tokmi vodopádu. Po pravej aj ľavej strane vidíme, ako sa desiatky metrov pod nás rúti voda a s mohutnou penou dopadá do jazera! Pokračujeme ďalej, nie je to ešte všetko. Míňame nádobu, kde cez bambusovú rúru priteká voda z vodopádu a môžete si v nej opláchnuť ruky a prichádzame na malý balkónik priamo za hlavným tokom vodopádu. Priamo pred nami, na dosah ruky, sa z výšky 78 metrov rútia metre kubické vody. Hukot je ohlušujúci, ale pocit blízkosti tomuto divu prírody je ešte silnejší! Sme priamo v srdci najväčšieho vodopádu Ázie! Po chvíľke sa ale musíme pohnúť, inak budeme celí premočení. Pokračujeme ďalej a vychádzame z druhej strany vodopádu. Tu síce mokrí, ale nadšení musíme skonštatovať, že cesta srdcom vodopádu sa zaraďuje medzi najkrajšie zážitky z našej cesty južnou Čínou!

Viac Poznávacie zájazdy: Čína

14:34

máj

2019

Viac o krajine

Kde tigre preskakujú rokliny

V horách severne od slávneho mestečka Lijiang sa ukrýva jedna z najhlbších roklín našej planéty. Zasadená medzi snežnú horu Haba a jeden z najslávnejších vrchov Číny Snežnú horu jadeitového draka dosahuje Roklina skákajúceho tigra hĺbku až 3800 metrov. Ako sa približujeme k jej vchodu máme pocit, že zasnežené vrcholky kopcov splývajú so zamračenou oblohou. Naším cieľom je najužší bod tohto prírodného divu na hlavnom prítoku rieky Yangtze. Tu má roklina šírku iba 37 metrov a rieka Jinsha, z ktorej sa o niekoľko kilometrov nižšie stáva slávna Dlhá rieka sa tu prebíja cez horský masív nevídanou silou. Uprostred jej toku stojí jediný kameň zvaný Tigria skala. Legenda o ňom vraví, že práve on slúžil ako odrazový bod pre tigra, ktorý v tomto bode roklinu preskočil, aby unikol poľovníkom. Podľa neho má aj roklina názov - Roklina skákajúceho tigra. Ako schádzame po úbočí dole k rieke, tak nás začína ohlušovať vlnobitie. Z dna rokliny znie ako rozbehnutý vlak, ktorý sa rúti priamo na nás. Tu vidí človek silu vody. Len kilometer vyššie tečie Jinsha úplne pokojne, a nikdy by ste nečakali, že sa zmení na besnú riavu, ktorá bičuje útesy priamo pred nami! Pereje sú ako domy, vidíte prúdy, protiprúdy, penu a vodu tak divokú, že vyzerá ako zhmotnený hnev matky zeme. Zúrivý, to je správne pomenovanie pre tok rieky Jinshe v rokline skákajúceho tigra. Je to prírodné divadlo, ktoré diváka doslova mesmerizuje. Vlny sa lámu o Tigriu skalu, narážajú do seba, tvoria sa víry, a voda každú sekundu vyzerá inak. Človek sa až zamýšľa, čo si museli myslieť britský rafteri, ktorí sa tieto pereje pokúsili splaviť v 80. rokoch. Už ich nikdy nenašli. Vôbec to nie je prekvapivé. Sila prírody sa na málo miestach ukazuje tak zjavne, ako práve tu. Nevieme prestať fotiť. Zábery sú síce podobné, ale predsa iné. Rieka sa každú chvíľu mení, je to predstavenie matky prírody, ktoré by mal človek vidieť aspoň raz za život. S ťažkosťami sa odtŕhame od divej riavy a začíname vystupovať po schodoch späť na okraj rokliny. Je ich okolo 700. Takýto pohľad si človek musí zaslúžiť. Nik ale neľutuje. Roklina skákajúceho tigra a besná Jinsha je hodná každého jedného kroku, ktorý by človek musel podniknúť, aby ich videl!

Viac Poznávacie zájazdy: Čína

13:40

máj

2019

Viac o krajine

Čína, akú chcete zažiť

Z historického Dali pokračujeme po novučičkej diaľnici do ešte viac historického mesta Lijiang. Táto perla Yunnanu je vo svete dobre známa, ako jedno z najlepšie zachovaných starobylých čínskych mestečiek. U nás je to ale stále málo známe miesto, a mnohí nevedia, čo očakávať. Lijiang je ale úžasný! Je to práve tá Čína, ako si ju predstavujete z historických románov, a nájdete tu atmosféru, akú ľudia márne hľadajú v modernom Šanghaji, alebo v megalomanskom Pekingu. Prechádzame uličkami starého mesta a máme pocit, že sme sa vrátili v čase o 200 rokov. Ľudia sú síce už moderne oblečení, a každý má smartfón, ale uličky akoby nejaká vyššia sila zakonzervovala presne tak, ako boli počas éry imperiálnej Číny. Z jednoposchodových domčekov s tradičnými šindľovými strechami nám predajcovia hlučne ponúkajú svoj tovar, zo studne priamo na korze naberajú miestni vodu – v prvej nádrži tečie voda na pitie, v druhej sa umýva zelenina a tretia nádrž slúži na pranie. Cez cestu nám zrazu prejde prasa. Človek má pocit, akoby sa ocitol v historickom filme! Zastavujeme sa v stánku s jačím mäsom. Ochutnali ste niekedy sušeného jaka v chilli marináde? Je výborný, a kedykoľvek porazí bežnú hovädzinu. V takomto historickom meste by človek možno očakával jednoduchšie podmienky. Opak je pri tom pravdou. Po hodinovej prechádzke medzi stánkami a okolo hlavného námestia si sadáme na príjemnú terasu reštaurácie Sakuria. Dáte si čapované pšeničné pivo alebo španielske víno? Sú k dispozícii! Doplnené skvelým čínskym jedlom je to posedenie jedna báseň. Skúšame miestne hríby, tradičné čínske zemiakové placky, a pre veľký úspech, aj jaka s cibuľkou. Hostina, akú v Európe nikde nezažijete! Po príjemnej večeri sa vyberáme živými ulicami Lijiangu späť do nášho hotela priamo v pešej zóne. Mesto žije, v baroch hrá živá hudba, a my nakupujeme všetky suveníry, ktoré sme ani nevedeli, že potrebujeme. Lijiang je v skratke výborným miestom s duchom a atmosférou, kde na Vás história dýcha na každom kroku. Je to presne tá Čína, ktorú chcete zažiť!

Viac Poznávacie zájazdy: Čína

15:33

máj

2019

Viac o krajine

Tri pagody

Pokračujeme južnou Čínou smerom na sever. Zo subtropických nížin Yunnanu sa presúvame do hôr, do bájneho mesta Dali. Práve toto neznáme mesto bývalo centrom kráľovstva Nanzhao, ktoré dominovalo juhovýchodnej Ázii v 9. storočí nášho letopočtu. Dnes je to príjemné malé mesto na brehoch jazera Erhai, kde sa snúbi história s kultúrou čínskych menšín. Prichádzame o desiatej ráno rýchlovlakom z Kunmingu. Je to trať, ktorá pred dvoma rokmi neexistovala, ale dnes po nej prejde vyše 12 vlakových súprav denne. Čína ide dopredu. Dali sa dnes delí na novú a starú časť. Rýchlo unikáme z modernej aglomerácie plnej výškových budov a západnej infraštruktúry a prichádzame do starého Dali. Naším cieľom sú tri pagody na brehoch jazera Erhai. Táto trojica historických budov má za sebou 900 rokov histórie, a akokoľvek sa to zdá neuveriteľné, tak prežila vojny, zemetrasenia a aj ľuďmi zapríčinené katastrofy, ktoré ničili okolie Dali. Ako vstupujeme do areálu, dýcha na nás história. Pred nami sa na úpätí hory Cangshan vypínajú tri majestátne pagody, ktoré dokonale prežili test času. Je to krásny pohľad, ktorý nenájdete nikde inde v Číne. Ústredná pagoda Qianxun meria takmer 70 metrov a je jednou z najvyšších v Číne. Dve pagody, ktoré jej susedia sú postavené tak, aby trojica spolu tvorila dokonalý trojuholník. Toto nenájdete nikde v krajine stredu. Počasie je krásne a my cvakáme jednu fotografiu za druhou. „Poďte ešte za mnou a urobíme si snímok aj s odrazom“ hovorím skupine a vediem ich k malému jazierku za pagodami, kde sa dá v pokojnom počasí odfotiť celá trojica aj s odrazmi vo vode. Je to krásne, a to, že okolo je minimum turistov, pridáva miestu svojskú atmosféru. Je to krásny pohľad a užívame si čaro okamihu naplno. Keď sa nasýtime pagod, tak stúpame hore schodmi do chrámu, ku ktorému pagody patria. Chongsheng má síce bohatú tradíciu, ale neprežil búrlivé roky Maovej vlády a musel byť postavený nanovo. Dnes je síce cítiť novotou, ale má ducha, ako málo čínskych chrámov. Odmenou za stovky vyšliapaných schodov nám sú krásne chrámové budovy a budhistická bohoslužba v centrálnom chráme. Počúvame spev mníchov, otierame si pot z čela a myslíme si, že síce sme si výstup museli zaslúžiť, ale stojí to za každý moment. Cestou dole ešte fotíme posledné zábery slávnej trojice pagod a uberáme sa k autobusu. Čaká nás ešte staré mesto Dali so svojou osobitou atmosférou, ktorú mnohí turisti márne hľadajú vo veľkých mestách východnej Číny. Yunnan je síce možno trochu od ruky od najznámejších pamiatok Číny, ale zato je to jedno z najkrajších miest ríše stredu!

Viac Poznávacie zájazdy: Čína

14:39

máj

2019

Viac o krajine

Kamenný les len pre nás!

Naša cesta po prírodných krásach južnej Číny začala! Sme v meste Kunming, srdci provincie Yunnan, perle juhovýchodnej Číny. Na tieto nádherné miesta dodnes chodí málo Európanov. Je to tu aj cítiť. Ťažko sa hľadá káva, miestni anglicky veľmi nevedia a strava je rýdzo čínska. Toto je Čína, ako by ju mal zažiť každý! Naše kroky smerujú hneď k jednému z hlavných bodov našej cesty, do slávneho kamenného lesa Shilin. Táto UNESCO pamiatka patrí medzi najkrajšie miesta ríše stredu, no mimo jej hraníc je len málo známa. Je to úžasná pahorkatina posiata stovkami skál podobných stromom vysokých až 30 metrov. Tieto unikátne útvary, zaberajúce 400 kilometrov štvorcových, vznikli eróziou pieskovca z morského dna; môžete sa medzi nimi prejsť, ako v obrovskom kamennom lese. Odtiaľ aj ich názov Shilin, čo znamená doslova kamenný les. Keď parkujeme pred obrovským areálom, tak nám klesá morálka. Je tu množstvo miestnych turistov. Je to predsa miesto, ktoré patrí medzi najslávnejšie prírodné útvary krajiny, a tak ho chce navštíviť každý z 1,4 miliardy obyvateľov ríše stredu. Nestrácame ale s naším miestnym kolegom Jasonom optimizmus „Nebojte sa, poznáme cestičky, kde miestne skupiny nechodia“. Na vstupe do lesa je situácia až komická. Desiatky čínskych skupín so sprievodcami odetými v krojoch miestnej etnickej skupiny Yi sa prekrikujú a tlačia na seba, akoby bojovali o to, kto bude v lese prvý. Rýchlo sa popri nich predierame a vstupujeme do lesa. Všetci miestni sa hrnú doľava a my okamžite bočíme opačným smerom. Ako veľa dokáže urobiť takéto malé rozhodnutie! Hneď po odklone od hlavnej trasy prestáva pravá čínska tlačenica a po piatich minútach máme kamenný les len pre nás. V diaľke zaniká krik čínskych sprievodcov i džavotanie miestnych skupín. Shilin je náš. Prepletáme sa medzi vápencovými končiarmi s romantickými názvami ako „hory nožov“, „more ohňa“, alebo „dračí chvost“ a užívame si mystickú atmosféru tohto unikátneho miesta. Po minútovej prechádzke sa dostávame na vyvýšenú plošinu. Odtiaľto sa nám otvára výhľad na celý les v jeho plnej majestátnej kráse. Okolo nás sú len skaly a nikde žiaden turista. Iba na umelej rozhľadni v strede lesa vidíme natlačené desiatky miestnych, ktorí volia túto populárnu trasu. Gratulujeme si k správnemu rozhodnutiu a pokračujeme ďalej v nerušenom objavovaní perly juhočínskeho krasu. Slniečko príjemne svieti, fúka ľahký vetrík a skaly okolo nás sú ako z rozprávky. Je to jednoducho nádherný pocit. Všetko ale má svoj koniec, a tak sa po osamotenej hodine medzi skalami vraciame elektrickým autíčkom späť do civilizácie a pridávame sa k čínskym davom. Taký je turizmus v Číne, ľudí je tu množstvo, ale ak viete čo robiť, tak na niektorých miestach si viete aj tu, v najľudnatejšej krajine sveta, uloviť zážitok, ktorý bude len pre Vás!

Viac Poznávacie zájazdy: Čína

13:24

nov

2018

Viac o krajine

História, gurmánstvo a šport v Xi An

Do Xi An, historického hlavného mesta Číny, prichádzame skoro ráno nočným vlakom, čo býva vždy nezabudnuteľný zážitok. Našťastie je koniec sezóny a v našom hoteli majú pre nás pripravené izby. Môžeme si teda zložiť veci a osprchovať sa. Po krátkej pauze teda vyrážame za poznaním. Naším dnešným cieľom je hlinená armáda prvého cisára zjednotenej Číny, cisára Qin-a z tretieho storočia pred naším letopočtom. Tento si ju nechal vyrobiť počas 36 rokov svojej vlády, aby ho chránila na druhom svete. Pozostáva z viac ako osem tisíc vojakov v životnej veľkosti, stotridsať kočov s päťstodvadsiatimi koňmi a stopäťdesiatimi koňmi jazdy. Na jej tvorbe pracovalo údajne až sedemstotisíc remeselníkov a každý z vojakov má odlišnú uniformu a svoj vlastný výraz tváre. Vojaci sa delia tiež podľa hodností na generálov, úradníkov, kavalériu, lukostrelcov a bežných vojakov. Po asi hodine jazdy dorazíme do malej továrničky, kde nám vysvetlia proces výroby týchto vojakov. Používajú miestnu, veľmi kvalitnú hlinu a okrem vojakov v životnej veľkosti tu vyrábajú zmenšeniny, ako suveníry pre turistov. Tie vyrážajú pomocou foriem, skutočných vojakov však v dávnych časoch cisára Qin-a vyrábali ručne. Najprv vyrobili z hliny dlhý valček a ten zatáčali dookola, čím vyrobili torzo vojaka. To následne vyhladili, pridali nohy a ruky a dotvárali detaily uniformy. Hlavu robili zvlášť ako bustu a tú následne na telo nasadili. Takúto sochu museli v prirodzených podmienkach vysušiť a nakoniec ju glazovali farebnou glazúrou a vypálili v peci vyhrievanej uhlím na 900 stupňov. V továrničke postupujú podobne, výrobky teda vyrábajú spôsobom starým viac ako dvetisíc rokov. Po výklade a praktických ukážkach sa presúvame na obed a hneď nato si ideme pozrieť skutočnú armádu, ktorú mnohí považujú za „ôsmy div sveta“. Armádu objavila skupina roľníkov pri kopaní studne v roku 1974. Po nahlásení vykopaných črepín sa do práce pustili archeológovia a doposiaľ odkryli tri jamy s vojakmi. My začíname jamou č. 3, teda tou najmenšou. Predpokladá sa, že to bolo veliteľstvo, keďže sa v nej nachádza len niekoľko vojakov vysokých hodností. Pokračujeme jamou č. 2, kde zatiaľ odkryli len niekoľko vojakov a na ďalšom odkrývaní sa stále pracuje, pretože sa archeológovia snažia, aby vykopaní vojaci nestratili svoju farebnosť a stále sa vyvíjajú technológie, ktoré by tomu mohli zabrániť. Medzi zaujímavé artefakty, ktoré tu objavili a sú tu vystavené, patrí aj pochrómovaný meč, ktorý dokazuje vyspelosť čínskej civilizácie. Podobné technológie úpravy ocele sa totiž začali v západnom svete používať až v druhej polovici dvadsiateho storočia, teda o viac ako dvetisíc rokov neskôr. Poslednou navštívenou jamou je jama č. 1, teda tá najväčšia, v ktorej je odkrytých až šesťtisíc vojakov. Je to naozaj úchvatné dielo, a my sa nestačíme čudovať. Vraciame sa naspäť do mesta a cestou sa ešte osviežime čerstvo vytlačenou šťavou z granátového jabĺčka alebo ovocím kaki, ktoré sú akurát v sezóne a pestujú sa v okolí mesta. Autobus nás vykladá pri veľkej bráne oddeľujúcej moslimskú štvrť od zvyšku mesta. Práve tu totiž začínala Hodvábna cesta, najväčšia z obchodných ciest, ktorá spájala Čínu s Európou a prevážal sa po nej tovar tisícročia. No a práve moslimovia túto cestu strážili a usídlili sa i tu, v srdci Číny. Samotná štvrť je v súčasnosti mimoriadne živým miestom, kde vyrástlo mnoho obchodíkov, ale najmä stánkov s výborným jedlom ako grilované jahňacie špízy, kalamáre, pečené zemiaky, orechy, ale aj lahodné sladkosti, turecký med alebo koláče s kaki ovocím. Strávime tu príjemný večer a zajtra nás čaká ešte jedna mimoriadne zábavná aktivita. Ráno vyrážame už zbalení z hotela a autobus nás vezie ku západnej bráne mestských hradieb. Tie ohraničujú staré mesto a ich celková dĺžka je takmer 14 kilometrov. Sú dostatočne široké na to, aby sme si mohli zapožičať bicykle a previezť sa po nich dookola. Berieme teda naše stroje a vyrážame. Cestou zastavujeme a fotografujeme historické budovy vo vnútri starého mesta, ale tiež pri stánkoch s občerstvením, kde pripravujú výbornú kávu. Pri južnej bráne musíme bicykel odovzdať a prejsť kúsok peši. Nachádza sa tu aj malé múzeum starých bicyklov. Tie najstaršie, drevené, na ktorých sa síce sedelo, no odrážalo sa nohami spustenými na zem, pochádzali ešte z čias Kublajchána, ktorý si v trinástom storočí podmanil Čínu a založil tu dynastiu Yuan. Najzaujímavejším exponátom je však Feng Huang (Fénix) z tridsiatych rokov, ktorý sa v tom období považoval za „Rolls Royce“ medzi bicyklami a v podstate sa vyrába v Číne dodnes. Po tomto super zážitku nás čaká už len obed v luxusnej sále divadla, kde hrávajú tradičné hry z obdobia dynastie Tang, ktoré sa považuje za „zlatý vek“ Číny. Nadšení odchádzame na modernú vlakovú stanicu, kde nasadáme na rýchlovlak do mesta Chengdu. Cestu, ktorá nám niekedy trvala nočným vlakom viac ako 14 hodín, teraz dávame za 3 a pol. Je to obrovský posun a nám sa niekedy až nechce veriť, akým raketovým tempom sa Čína rozvíja.

Viac Poznávacie zájazdy: Čína

05:04

okt

2018

Viac o krajine

Chrám nebies

Dnes sme navštívili Chrám nebies. Jednu z najvýznamnejších pamiatok v Pekingu. Bola postavená v roku 1420 počas vlády predposlednej cisárskej dynastie Ming. Používali ju čínski cisári, aby sa prišli pomodliť k nebesiam, lebo samých seba považovali za synov nebies, a aby bola dobrá úroda a tým pádom si zabezpečili stabilitu v krajine. Zároveň sa celý Peking aj celá Čína chystá na oslavy založenia Čínskej ľudovej republiky. Tú vyhlásil na námestí nebeského pokoja veľký kormidelník Mao 1.10. v roku 1949. Odvtedy, každý rok majú Číňania týždeň voľna a je to pre nich najvýznamnejší sviatok v krajine.

Viac Poznávacie zájazdy: Čína