Poslední Sasánovci v Číne

Irán a Čína sú dnes strategickí partneri, ktorí sa navzájom potrebujú. Čína dováža iránsku ropu a investuje do rozvoja infraštruktúri v Iráne. Obe krajiny však spája aj pomerne neznáma kapitola perských dejín. Vedeli ste že poslední perskí princovia ušli v 7. storočí pred arabskou expanziou práve do Číny?

Ako arabské armády postupovali na východ, posledný perský šáh z dynastie Sasánovcov Jazdegard III. bol pred nimi nútený utekať. Jeho vlastný satrapovia mu odmietli poslušnosť a nakoniec bol zavraždený v mlyne pri Merve v roku 651. Jeho telo bolo hodené do rieky, kde ho našiel kresťanský kňaz, ktorý ho následne pochoval. Ešte počas svojho života však Jazdegard vytvoril alianciu s tangským cisárom v Číne a poslal do Číny dve posolstvá, pričom počas druhého poslal do Číny aj svoje deti. Osud Peržanov v Číne je opísaný v Starej a Novej knihe Tangov.

Po Jazdegardovej smrti sa jeho syn Peroz III. pokúšal získať podporu na boj proti Arabom od tretieho tangského cisára Gaozonga. Cisár mu odmietol pomôcť a Peroz III. zrejme vládol na území Sistánu v meste, ktoré sa podľa čínskych prameňov nazývalo Chiling (pravdepodobne dnešný Zaranj v Afganistane). Jeho vláda však netrvala dlho a aj odtiaľto (alebo z Tocharistanu, názory sa líšia) sa musel v roku 675 stiahnuť späť do Číny. Od cisára Gaozonga dostal potom povolanie postaviť zoroastriánsky chrám v Changane- dnešnom Xi’ane, z ktorého sa žiaľ nič nezachovalo. V roku 678 Peroz III. zomiera  a je pochovaný na neznámom mieste v Číne.

Na jeho miesto potom nastúpil jeho syn Narseh, ktorý rovnako ako jeho otec bojoval s obmedzenou čínskou podporou proti Arabom. Po dvadsiatich rokoch sa však musel bez úspechu stiahnuť do Číny. Ďalším významným Peržanom zo sasánovského rodu bol Bahram, Perozov brat. V čínskych prameňoch sa spomína pod menom Aluohan a bol členom diplomatickej misie do Byzancie, ktorá mala vytvoriť spojenectvo medzi Tangmi a Byzanciou. Rovnako ako jeho bratovi a otcovi, ani Wahramovi sa nepodarilo získať Perziu od Arabov a zomrel ako 95 ročný v Luoyangu.

Peržanom sa tak nikdy nepodarilo získať naspäť svoju vlasť postupne sa zmierili s tým, že zostanú žiť v Číne. Po Anlušanovom povstaní v roku 755 však Číňania prestali dôverovať cudzincom a ich postavenie sa zhoršilo. Minister Li Mi vydal nariadenie, na základe ktorého skončila finančná podpora perzským šľachticom, ktorí žili v Changane a zvyšky Peržanov sa následne asimilovali s čínskym obyvateľstvom. To, čo po Peržanoch v Číne zostalo je len pár hrobov bohatých obchodníkov, ktoré sú dôkazom ich prítomnosti v Ríši stredu.