Fórum

47 príspevkov

08

07:53

nov

2019

Fázy dňa v Luang Prabang

Fázy dňa v Luang Prabang

Fázy dňa v Luang Prabang Len máloktoré mesto v juhovýchodnej Ázii pripomína svojím životom európske mesto. Centrum je chránené UNESCOM, a v meste a širšom okolí žije 50 000 obyvateľov. Skoro vstávame, ale nechceme spať, aby nám neunikol ani jeden odtienok života v kráľovskom Prabangu. Deň tu plynie vo svojich stereotypných fázach a každá z nich je zážitkom. Ráno je Luang Prabang prehliadkou nielen nádherného východu slnka nad miestom, v ktorom sa Nam Khan vlieva do Mekongu, či ranného trhu s ochutnávkou laoskej kávy a ovocia, ale aj prehliadkou duchovného života juhovýchodnej Ázie. Ulice sú zaplnené v tichu kráčajúcimi mníchmi so svojimi okrovými rúchami a žobravými misami. Zvyšujeme karmy prispením hrudkou lepkavej ryže. V Luang Prabang je viac ako 30 živých kláštorov. Veľmi nevšedné mesto. A najmä po zotmení, keď si miestni predavači rozložia svoje bambusové rohože pred brány Kráľovského paláca a predávajú nádherné ručné suveníry, ožíva mesto priam elegantným ruchom. Pred trhom tuktukári a za trhom ulica plná výborných reštaurácií s fusion cuisine... francúzske kaviarničky i príjemné bary, kde sa sedí na schodoch s drinkom v rukách. A na ulici hrá slepý muzikant na tradičnom nástroji phin, čo je brnkací strunový hudobný nástroj podobný lutne. Celá atmosféra je nenútená, príjemná, opisujúca atmosféru ospalej krajiny Laos - prírodne bohatej, s mladým obyvateľstvom a pokladmi, ktoré je treba objavovať, kým sú nedotknuté komerciou.

22

13:19

máj

2019

Zlepšujeme karmu

Zlepšujeme karmu

Zlepšujeme karmu Žiadne vyspávanie, je 5:30 ráno a vyrážame z hotela. Kam máme namierené? Za mníchmi, za desiatkami mníchov, ktorí každé jedno ráno prechádzajú laoským mestečkom Luang Prabang a zbierajú milodary. Prečo to robia? V malom 65tisícovom mestečku sú až dve tisícky mníchov. Oni nesmú žobrať (pretože budhizmus žobranie zakazuje), ale poskytujú nám možnosť vylepšenia karmy, ak im niečím prispejeme. Preto za tieto dary ani neďakujú. Ostatní turisti si to len fotia a neveriacky pozerajú na dlhočizné rady oranžovo odetých mníchov. My sa vďaka BUBO ale aktívne zúčastňujeme. Umyjeme sa, vyzujeme sa, posadíme sa na vopred pripravené stoličky s koberčekmi neďaleko budhistického kláštora. Pred každým z nás sa nachádza miska ryže a každému okoloidúcemu mníchovi vložíme do jeho nádobky za hrsť ryže. Milodary rozdané, karma skupiny vylepšená, a možno aj preto nám ešte ani raz nepršalo, aj napriek negatívnym predpovediam počasia. Poďte s nami do Laosu a dozviete sa viac :)  

19

15:51

apr

2019

Najexotickejší trh juhovýchodnej Ázie

Najexotickejší trh juhovýchodnej Ázie

Najexotickejší trh juhovýchodnej Ázie Juhovýchodná Ázia je čarovný kút sveta. Kto sem príde, vždy sa rád vráti. Jedným z lákadiel v tomto regióne sú práve trhy. Mnohí navštívili slávne plávajúce trhy Thajska Damoen Saduk, legendárnu tržnicu vietnamskej metropoly Saigon Ben Tha, alebo nočné suvenírové trhy v kambodžskom centre turizmu Sieam Reap. Počuli ste niekedy ale o rannom trhu v najkrajšom meste Laosu Luang Prabang? Na niekoľkých uličkách vedľa bývalého kráľovského paláca sa tu každé ráno zídu obchodníci z okolitých dedín a ponúkajú svoje výrobky mestskému obyvateľstvu alebo turistom, ktorí si privstanú a idú sa pozrieť. Prichádzame sem už o 6:30 ráno. Trh je práve skoro ráno najživší. Márne by ste tu hľadali obchodníkov niekedy o 11tej doobeda. To už majú svoje stánky zbalené a smerujú späť do svojich dedín. Ak teda môžeme hovoriť o stánkoch. Sú to skôr rohože a debničky, na ktoré vyložia Laosania svoje exotické poľnohospodárske produkty priamo na ulici. Na obed po trhu neostane ani stopy. Pritom je to tradičná udalosť, ktorá sa v uličkách mesta odohráva pravidelne už takmer sto rokov. Keď vchádzame do jednej z uzučkých ulíc plnej ľudí a tovaru, okamžite nás pohlcuje atmosféra. Miestni sa tlačia a handrkujú o ceny rovnako ako po celé minulé desaťročia. Prvé stánky sú s ryžou, majú tu vystavené vrecia s desiatkami druhov. Bežný Európan ani netuší, že toľko ryže existuje. Ako vstupujeme ďalej do víru trhu, tak nachádzame bežné produkty ako korenie, ryby a zeleninu, ale aj kuriozity, ktoré oko bežného cestovateľa nevidí na každom kroku. Dnes boli najväčším lákadlom žaby. Panie predávala ropuchy, živé aj zarezané, zviazané do zväzkov špagátikom. O kúsok ďalej sa skláňa roľník nad obrovskou misou s praženými cvrčkami. Ďalej nachádzame včelie úle s medom a rovno aj včelami; chrobáky, ktoré ani nepoznáme, alebo rôzne divé vtáky. Tie nám ich majiteľka ani nedovolí odfotiť, podľa všetkého to je jeden z ohrozených druhov z okolitej džungle, s ktorým sa nesmie obchodovať, ale práve tu ho viete kúpiť. Žiaľ, niektoré pravidlá v uliciach Laosu neplatia presne tak, ako by si to ochranári predstavovali. Míňame mäsovú sekciu, kde sú obchodníci učupení na malých pódiách obstavaní kusmi zvierat, a prichádzame do sekcie malých pouličných stánkov, kde sa pripravujú miestne špeciality od ryžovej kaše až po bravčové črevá. Okolo nás pulzuje úžasný svet plný farieb a zvukov, ktoré nájdete za normálnych okolností len v dokumentárnych filmoch, a zriedkavo sa Vám ich podarí aj nájsť naživo. Keď sa nasýtime farieb, vôní, smradov a neuveriteľného ruchu, smerujeme na náš hotel na raňajky a ďalšiu prehliadku. O desiatej prechádzame okolo uličky, kde sme sa už ráno motali, a vidíme už len obchodníkov, ako balia svoje rohožky a pomaly sa trúsia preč z centra mesta. Atmosféra a ponuka tohoto exotického ranného trhu nám ale ostáva v pamäti a bude nás sprevádzať aj ďalej našou cestou po najkrajších pamiatkach juhovýchodnej Ázie.  

18

15:11

apr

2019

Matka juhovýchodnej Ázie

Matka juhovýchodnej Ázie

Matka juhovýchodnej Ázie Mekong. Už len to slovo samé o sebe vyvoláva rešpekt. Ale aká je táto bájna rieka v skutočnosti? S dĺžkou 4350 kilometrov sa radí medzi najdlhšie veľtoky Ázie a hadí sa z mystickej Tibetskej plošiny cez tropické hory juhovýchodnej Ázie až po úrodné roviny Kambodže a Vietnamu. V jeho povodí žije 60 miliónov ľudí, pre ktorých je zdrojom obživy a životodarnou tepnou. Aj keď o ňom hovoríme v mužskom rode, tak tu v rámci Laosu a Kambodže sa o ňom zmýšľa ako o matke juhovýchodnej Ázie. Bez Mekongu by tieto krajiny reálne nemohli existovať. Aké to je plaviť sa po jeho vodách? Jedným slovom, úžasné! Ráno vstupujeme do Laosu a pod vedením nášho skúseného sprievodcu Lana prichádzame k našej BUBO lodi. Víta nás logo a usmiata rodinka, ktorej loď patrí. Otec je kapitán, mama je kuchárka, dcéra čašníčka a malý 6 ročný syn maskot. Náš riečny koráb je jeden z najkrajších na celej rieke. Máme tu pohodlné kreslá so stolíkmi, niekoľko ležadiel a v zadnej palube dokonca niečo ako spoločenskú miestnosť. Čaká nás dlhá cesta, z Huay Xai je to do Luang Prabangu vyše 300 kilometrov, a naša loď to zvládne za 9,5 hodiny. Čo takto dlho robiť na lodi? Užívať si! A to aj robíme. Užívame si výhľady a vodu! Naša loď je v kategórii „pomalých lodí“. Sú ešte aj rýchlo lode, ktoré idú 70 kilometrov za hodinu, len sú menej pohodlné a človek z nich nič nenafotí. My si ale môžeme rieku užiť dosýta. Okolo sú polia, lesy, vodné byvoly, horské kmene hľadajúce zlato, ktoré vraj v Mekongu je. V skratke, okolo rieky je život. Ale nie priveľa. Je tu zároveň úžasný pokoj. Ani by ste neverili, že nejaká civilizácia, reálny svet, lietadlá, kancelárie a hodinky existujú. Koľko sme tu? Ako rýchlo ideme? Takéto otázky nemajú na lodi miesto. Je to čaro okamihu. „Čas na ochutnávku“ vyhlásim na celú loď a vyťahujem z lodného baru laoské špeciality. Čo to je? Pálenka s naloženým škorpiónom a stonožkou. Kto si trúfne? Nakoniec si trúfne takmer každý! Háveď z džungle je bezpečne naložená v 40 percentnom liehu. „Pri stonožkovici akoby som v hrdle cítil jej nožičky“ hovorí Juro „Je ale lepšia ako škorpiónovica“. „Mne viac chutí škorpiónovica“ kontruje Hela. Po úspešnej ochutnávke otvárame pivečká Lao a ďalej sa kocháme vyhliadkami z lode. Pani domáca nám zatiaľ pripravuje obedový bufet. Jedlo je úžasné. „Pani unesieme ako kuchárku na zvyšok zájazdu!“ navrhuje Igor. Aj by som súhlasil, bravčové kari, sladkokyslé mäso, kura so zázvorom. Každý si našiel to svoje a jedlo bolo v skratke geniálne. Poobede prichádza spavá nemoc a všetci podriemkavajú. Čas na Mekongu plynie inak a aj keď je 9,5 hodiny dosť, tak nikto sa nesťažuje. Plavba je úžasná a hnedá voda Mekongu priam hypnotizuje. Korunu nášmu zážitku nasadzuje západ slnka nad matkou juhovýchodnej Ázie, ktorý hrá všetkými odtieňmi červenej a signalizuje pomalý koniec našej plavby. Ako pohasína svetlo, kotvíme v Luang Prabangu. Splav Mekongu nám opäť vyšiel na výbornú. Bolo to nádherné a tento krásny deň strávený na vodách tepny juhovýchodnej Ázie utkvie v spomienkach všetkých zúčastnených!  

11

23:05

sep

2018

Pohotovosť v Laose

Pohotovosť v Laose

Pohotovosť v Laose Ako prebieha návšteva pohotovosti v Laose? Je to „zábavné“, až kým sa to nedeje Vám... Nachádzali sme sa v Laoskom mestečku Vien Vang a jednej klientke bolo celú noc nevoľno. Jej manžel ráno zavelil „ideme na pohotovosť, takáto zoslabnutá ešte nebola.“ Zvyšok skupiny sa šiel kúpať na Modrú Lagúnu, takže aspoň otázka programu nám odpadla. Náročnejšie to už bolo na pohotovosti. Nemocnica navonok neveštila nič neradostné. Prišli sme do čakárne, kde už nebolo miesto na sedenie, a ledva na státie. Spravili sme trošku hurhaj, že pomoc potrebujeme čo najskôr, medici zase spozorneli s myšlienkou „hmmm cudzinci, budú platiť.“ Nasledoval rozhovor s doktorom, prekonávanie jazykovej bariéry. Rukami nohami sme vysvetlili, a za neoceniteľnej pomoci jedného z našich šoférov, sme sa konečne pochopili. Zavelil som, že keďže pacientka ma cukrovku a ešte stále je pri vedomí, nebudeme do nej pchať žiadne lieky ani injekcie, až kým jej neodoberú krv a moč. Doktor súhlasil a ja som zatiaľ šiel vykomunikovať poisťovňu. Z ničoho nič ma začala sestrička ťahať do jednej z ambulancií. Nechápal som. Zrazu tá sestrička vytiahla ihlu a chcela odobrať krv mne :D Vysvetlil som, že ja nie som pacient a že pacientka leží v ambulancii. Už zase zaznelo „okay it´s okay“. A zrazu chceli zobrať krv manželovi pacientky. V tomto momente už začínala moja trpezlivosť s ázijskými poplepetkami dosahovať hraničné hodnoty. Keď sme si konečne ujasnili, kto je pacient a kto nie, v našej pacientke už boli napichané transfúzie. Vtedy som už vybuchol, ako môžu byť tak vrcholne neschopní a dopletení. Upokojili sme sa, konečne zobrali krv pacientke. V čakárni sme čakali na výsledky. Po chvíľke naše pohľady pritiahla bežiaca sestrička s výsledkami krvných testov. Ihneď zavelila k výmene infúzie. Už len neveriacky som krútil hlavou, ako je toto možné... Po dokvapkaní správnej infúzie a identifikovania problému, že naša pacientka, diabetička, si neustrážila hladinu cukru, mohol náš zájazd pokojne ďalej pokračovať. Ľudia, týmto článkom vás nechcem odradiť od cestovania, ale poprosiť, dbajte na prevenciu :) P.S. tu je fotka prečo sa oplatí ísť do Laosu :) 

M

Martin Lipinský BUBO

01

17:30

sep

2017

Vodopády Laosu

Vodopády Laosu

Vodopády Laosu Laos – málo známa Krajina juhovýchodnej Ázie, ktorá dlhodobo žije v tieni svojich známejších susedov – Thajska a Vietnamu. Rozhodne ale stojí za návštevu a milovníkom exotiky má čo ponúknuť. Nachádzame sa v bývalom hlavnom meste Luang Prabang. Je to mesto chrámov a koloniálnej architektúry situované priamo na brehoch majestátneho Mekongu. Okolo sú rozľahlé tropické lesy, vápencové skaly a viacero nádherných vodopádov. A práve vodopády sú možno tým najkrajším čo tu človek nájde. V okolí je ich hneď niekoľko a my sme sa rozhodli navštíviť najväčší – Kuangsi. Tieto vodopády pritom nie sú zatiaľ tak obmedzované ako v Európe alebo Amerike a tak sme si nezabudli plavky. Súkromným mikrobusom sme sa priviezli až k reálu vodopádu, len 45 minút od mesta. Celé vodopády pozostávajú z troch jazierok s kaskádami a hlavnej steny vody, ktorá dosahuje výšku až 80 metrov. Postupne kráčame hore kopcom a pred nami akoby sa zjavovali tyrkysové vody Kuangsi. Tento vodopád je veľmi čistý, je len štyri kilometre od prameňa rovnomennej rieky na ktorej je situovaný. Miestni dokonca používajú vodu z tohto prameňa na varenie a pitie. Prichádzame k prvej kaskáde. Je napoly ukrytá v tieni tropických stromov a vyzerá ako z filmu. Už tu sa dá kúpať, ale zatiaľ si urobíme len pár snímok. Na kúpanie je ideálna vyššia kaskáda, kde je voda hlbšia a jej jazierko je väčšie. Druhá kaskáda nás nesklamala, vyzliekame sa do plaviek a hrnieme sa do vody. Na prvý dotyk sa zdá studená, ale keď je vonku 35 stupňov tak aj 20 stupňov je na prvý kontakt málo. Po pár minútach je ale príjemne chladivá, ako balzam na naše rozhorúčené organizmy. Vyplávame sa do sýtosti, pošpliechame sa vodou a pokračujeme ďalej miernym kopcom okolo tretej kaskády k hlavnému vodopádu. Počujeme ho skôr ako ho vidíme. Je obdobie dažďov a i keď máme krásne slnečné počasie, tak hladina vody je nad bežným stavom. Hlavný vodopád vyzerá majestátne. Pred ním je nainštalovaná lávka a tak sa človek môže postaviť tvárou v tvár obrovskej valiacej sa mase. Zafúka vietor a ovlažia nás kvapky vody. Veľmi príjemný pocit v slnečné tropické poobedie. Časť chodníčkov okolo vodopádu je zaplavená po členky a tak sa poprechádzame pod vodopádom, pobrodíme sa chodníčkami a doprajeme si záberov toľko, koľko sa naším fotoaparátom ráči. Tu už je prísny zákaz kúpania, ale úprimne, nikomu so zdravým rozumom by to nenapadlo, voda je dravá a divoká. Pravdepodobne postupne zakážu kúpanie aj v jeho kaskádach, preto si to rozhodne treba užiť kým sa ešte dá. Vodopád je krásny ale je pomaly čas sa od neho odtrhnúť – večer ešte chceme pozorovať západ slnka nad Mekongom. 

09

14:12

dec

2013

Vcera sme sa stastne vratili z 27 dnovej uzasnej expedicie s carovnym bubackym nazvom VLK:)

Vcera sme sa stastne vratili z 27 dnovej uzasnej expedicie s carovnym bubackym nazvom VLK:)

Rozumej Vietnam, Laos, Kambodza, Thajsko:) Uz roky cestujem na blint po svete, cize si len kupim letenku a ostatne riesim uz v danej krajine za pochodu,cize viem skutocne ocenit neuveritelnu logistiku v tak nevyspytatelnych krajinach, ako je VLK:) Za to patri velke uznanie CK Bubo a samozrejme moje DAKUJEM patri aj Petovi Blazekovi, ktory nielen ze odsprevadzal tuto expediciu klasicky vysokym "bubosprievodcovskym" standardom, ale navyse sme v bubackej skupine ocenili jeho osobne nasadenie, ktore sme vnimali ako bonus navyse a za to dakujem a snimam klobuk. Ohladom zazitkov z cesty vid moj facebook a blogy (balakova.blog.sme.sk)

20

00:24

nov

2013

Vang Vieng

Vang Vieng

Tralalakame sa 35 km/h rychlostou, husto prsi, cesta je sama zakruta, chvilu z kopca, chvilu dokopca, nadmorska vyska je okolo 1300 mnm. Piseme vam z hrkajuceho autobusu pustajuceho sa dole z hor smerujuc do hlavneho mesta batozkarov Laoskej ludovo-demokratickej republiky, Vang Vieng. Rozmyslam, ci do Vang Vieng stihneme prist zavcasu, aby sme mohli vysadnut na bicykle a pustit sa za Vang Vieng-om medzi ryzove polia a dedinky, kde este nedorazila moderna, smer krasove jaskyne miestnych "dracich zubov". Ale pri tejto rychlosti a este aj ovplyvnenej nepriaznou pocasia neviem neviem. Nie nadarmo tu koluje povedacka, ze Lao PDR vlastne neznamena Lao Peoples Democratic Republic, ale Lao Please Don't Rush. No nevadi, sme tu na expedicii (aj ked zatial na celkom komfortnej), priestor na nejaku tu improvizaciu tu je a ja uz si na bubakov nieco vymyslim. V majestate okolitych kopcov posiatych sytozelenou farbou a hmlovinou mi schadza na um, ze sme na tomto zajazde vlastne iba sedem dni. Pocitovo vsak ubehol uz aspon mesiac. Mame teda este co robit vzhladom na to, ze je pred nami este 19 dni nasej thajsko-laosko-vietnamsko-kambodzskej cesty. Dobre sa nam dari sklbit klasicke poznavacie cestovanie po pamiatkach s tymi prirodnymi. Zacali sme v Bangkoku so vsetkym co k nemu patri aby sme sa nasladne presunuli na sever Thajska do provincie Chiang Rai, mestecka Chiang Khong leziaceho priamo na Mekongu s ktorym si uz tykame, tolko casu sme s nim stravili. Lepsie povedane na nom. Pozreli sme Zlaty trojuholnik, miesto kde sa Thajsko svojou hranicou stretava s Barmou a Laosom pricom velku cast tejto hranice tvori ako inak Mekong. Kedysi bol Zlaty trojuholnik opiovym rajom, dnes uz sa opium pestuje viac ci menej iba u susedov. Z Thajska sa pestovanie opia "vyhnalo". Horske kmene pod kralovskou taktovkou dostali nove pracovne prilezitosti, jeden z takychto - Karenov, znamych svojimi dlhokrkymi neznymi polovickami sme poctili navstevou aj my. Dnes miesto narezavania makovych hlaviciek vyrabaju suvenirove predmety pre turistov, ktoru ich dedinku v hufoch navstevuju. Presli sme na lodke z jedneho brehu Mekongu na druhy, co v realite znamena z Thajska do Laosu, aby sme sa nalodili na druhu lod a zapocali nadhernu desat hodinovu plavbu touto desiatou najdlhsou riekou sveta raziacou si svoje koryto v jednom z najzachovalejsich pralesov sveta. Iba sem tam nejaka bambusova dedinka, kupajuce sa byvoly a raz dokonca aj slony. Sice nie divoke, ale boli. Aj nadherne scenerie unavia a tak sme podchvilou na lodi zadriemali, nieco zjedli, nieco vypili, nieco precitali, napisali, zahrali sedmu, dokonca sa cvicila aj joga. Podvecerom sme dorazil do carovne pokojneho mestecka Luang Phrabang, ktore sme len pred par hodinkami nechali za zadnym sklom naseho autobusu. Ranne mnisske ranajkove pochodzky, historicke chramy a kralovsky palac tohoto byvaleho hlavneho mesta, nocny trh, kavickovo bagetkova pohoda, vecerne mantry mnichov vo Wat That, ale hlavne ten pokoj a atmosfera. Najvacsim zazitkom vsak boli asi nase dve navstevy miestnych nedalekych vodopadov, ale tie sa len tazko opisuju. Tie treba vidiet a namocit sa v nich :) Zase sa ozveme, je nam naramne.

20

14:08

nov

2012

Exoticke macacie trhy

Exoticke macacie trhy

Najexotickejsie trhy v azii...Kde? No predsa v Laose.. Zatial co v juznej cine ci v thajsku niektore veci davaju prec pred zrakmi turistov, tu to nikoho nevzrusuje. Co sme videli? Ja viem poviete si strasneeee...Ale skuste sa pozriet aj z tej druhej strany...Varite hovadzi gulas pred zrakmi inda, alebo jete viedensky rezen pred moslimom ci pred zidom. Co sme videli? Vazene macky...rozne druhy, rozne vypasene. Pridete , chytite za chvostik, potazkate a vyjednate cenu. Ako chutia? Ako jemna kuracina. Netopiere vam by sa hodili na vecerny stol? Nie je problem. Na povrazku ich napocitavame 10. Mnam. Srsne, mravce, larvy, psikovia ale aj lastovicky, vrany ale najviac prekvapil maly laosky leopardik. Ako chuti? Nevieme ale skusime nabuduce. Vsetkym chuti i ked nejeme ziadnu macicku, skoda...

21

16:41

nov

2011

Bangkok, sever Thajska, podmanivy Laos…

Bangkok, sever Thajska, podmanivy Laos…

VLK je nas bubacky nazov pre zajazd Thajsko, Laos, Vietnam, Kambodza… Robime ho uz dlho, ale stale patri k exkluzivnym, pretoze je v katalogu vypisany iba v dvoch terminoch. Tym, ze je expediciou, mal by nas naplnat exotikou. Tu uz sme zazili a este nas mnoho caka. Cele to zacalo v prijemnom, z casti zaplavenom Bangkoku. Dali sme klasiku, Padthaiky, masaze, Chram usvit, najstarsi chram v Rattanakosine a aj nadherne gycovy Kralovsky palace. Chao Praya bola riadne rozvodnena a tak sme sa nevyhli brodeniu sap o kolena, aby sme sa dostali na druhy breh rieky. Vsetko vsak bolo v pohode, zaplavy v Thajsku su, ale su thajske, takze vsetci vsetko riesa s kludom, rozvahou a usmevom, aj ked kroky vlady a jej postoj k povodniam boli thajskym ludom kritizovane.. Nocny presun na sever do hranicneho mesta Chiang Kong luxusnym preklimatizovanym autobusom prebehol absolutne bez problemov, aj ked sme trosicku meskali kvoli obchadzaniu zaplavami postihnutych oblasti. Videli sme vsak vsetko! Mekong, ktory nas bude sprevadzat az do konca zajazdu, Bramsku hranicu, Zlaty trojuholnik, opiove museum venujuce sa problematike pestovania makovych hlaviciek, vecer sme si navarili nase vlastne hotpotove barbeque. Nas guesthouse priamo na Mekongu, co viac si mozete priat. Ukazkova priprava na Laos. Jedna z najchudobnejsich, ale zaroven aj najkrajsich krajin, este velmi malo skazena turizmom. Espresso tu najdete iba vo vacsich mestach a to tiez nie vsade. Ano, das a to merat aj podla tohoto. Tam kde nenajdete presso masinku to byva este autenticke Nasa plavba po Mekongu z thajskej hranice hadam nemohla dopadnut lepsie. Chtiac nechtiac sme si to spravili naozaj expedicne… Hladina Mekongu nam nedovolovala splavit okolo 320 kilometrov do Luang Phabangu pocas jedneho dna. Padla tma, lode tu nemaju svetlomety a tak sa jednoducho neda ist dalej. Ostali sme stat na brehu pod jednou atentickou hmongskou dedinou.. Boli sme sa pozriet ci tam mozeme prespat. Zlozite, boli by sme porozhadzovani po viacerych domcekoch na stracich nozkach na improvizovanej podstielke zo zauchnutych matracov. Rozhodli sme sa spat priamo na lodi! Vytvorili sa spociatku dve skupinky, jedna spievajuca priamo na palube nasej lode, druha okolo ohnika na piescitom brehu Mekongu… Nad name nadherna obloha, ktoru len tak niekde v Europe nevidite, mame tam totiz vela svetelneho smogu. Nastastie sme mali na lodi dostatocnu zasobu beer Lao a tak postavanie pri ohniku pretrvavalo do noci. Prespali sme pokrceni na v sedadlach, alebo na palube nasej lode, niektori v spacakoch, iny pod plachtami a niektori polonahi, pretoze pri nastupovani do lode sa nechtiac vykupali v Mekongu. Rano nas zachytil riadny chlad a vlhkost, drkotali sme vsetkym cim sa dalo. Po dvoch troch rannych hodinkach plavby vytuzeny ciel. Luang Prabang, historicke mesto Laosu, mesto kde Laos v podobe legendarneho Kralovstva milionov slonov a bieleho parazolu vznikol. Ulicky plne chramov, rano stovky mnichov s miskami, ktorym miestne zeny naberaju davku ryze na dva chody denne, ktore buddhiscky mnich moze skonzumovat. Nadherne vodopady v blizkosti LP, su dva, su uzasne a tak rozdielne, Jedny velmi mohutne, druhe priam romanicke. Nadherna priroda a da sa v nich kupat. Pri jednom z nich pri odchode vytreskol adrenalin do zavratnych vysok. Zachranna akcia potom, co sa jeden z Bubakov nie a nie vratit. Dlhy patraci trek laoskou dzunglou pri hladani strateneho dopadol neuspesne. Strateny sa po dvoch hodinach nasiel sam, vsetci stastni a z obrovskym vydychom sa vraciame naspat do Phabangu. Caka nas narocny presun do Vang Viengu. Miesto tak prijemne a jednoduche, ze by stet am zostali aj niekolko dni..po ceste zasneme nad krasou krajiny strednohorskeho terenu. Tam kde mali byt uplne hmly mame krasne pocasie s uzasnymi vyhladmi. Cesta sa nam vsak predlzuje, pretoze stav vozovky je naozaj tragicky. Zu beztak v chudobnom Laose, kde cesty nie su nic moc nam dlzku presunov skomplikovali nedavne silne monzumove dazde. Nebrani nam to vsak v tom, aby sme pri prichode do Vang Vieng nezobrali bicykle a na kolesach ci peso neabsorbovali atmosku tohot mesta. Cele je to tu o prirode, nadherne jednoduchy zivot, ryzove policka, vapencove krasove kopce, ale aj masaze, bariky a restiky v meste. Fakt velmi relaxujuce mesto. Skoro rano polovica skupiny nasada na horske bicycle a vydavame sa kamenistou cestou k jaskyni spiaceho Buddhu. Bol to pravy Laos, prostredie, ktore vam nepriblizi ani kvalitna fotografia, jednoduch musite zazit. Ini, menej bicyklovi z nasej skupiny objavovali po vlastnych a tiez nelutuju, Vang Vieng je uzasny, my vsak musime dale, smer hlavne mesto. Francuzsky kolonialny smrnc mesta v ktorom po najazde Siamu v 1828 zostal stat jeden jediny chram. Preto ten francuzky smrnc, pretoze mesto zarastlo dzunglou a az pricchod kolonizatorov toto mesto ozivilo. Majestatna Velka stupa, symbol Laosu ale aj nabrezie Mekongu, kde na druhej strane uz je opat Thajsko…Dnes sme preleteli do Hanoia a to uz je uplne iny svet. Rusny, exoticky, azijsky. Iba v tomto meste zije tolko obyvatelov, kolko v celom pokojnom Laose. Zajtra po prehliadke Hanoia a navsteve legendarneho strycka Ho nas cakaju dracie zuby v Halongu…Snad nas nerozkusu :o)

19

15:18

nov

2010

Vlcaci

Vlcaci

takto som si dovolil pomenovat nasu skupinu, ktora absolvuje zajazd Thajsko Laos Vietnam a Kambodza, teda VLK. Hned na uvod hlasim, ze vsetci sme v poriadku, zivi a zdravi a uz teraz, dovolim si povedat, plni dojmov. Prve dni v Thajsku prebehli hladko, na severe sme prekrocili rieku Mekong do Laosu a potom sme sa nalodili na korab, ktory nas mal v priebehu jedneho dna previezt do najkrajsieho mesta (zapisaneho od r. 1995 v zozname kult. dedicstva UNESCO) Laosu, Luang Prabang. Veci sa ale trocha zvrtli, ked sa nam lod pokazila.. Museli sme nudzovo pristat v Hmongskej dedine, kde nas ubytovali domaci obyvatelia, ktori jakziv nevideli nazivo bielu tvar. Oni boli velmi mili a my sme si urobili na brehu Mekongu ohnik, personal lode nam z dokupenych surovin navaril veceru a rano sme bez problemov, na uz opravenej lodi, pokracovali do miesta urcenia. Takze aj o tom je BUBO, o zazitok viac. A mozem potvrdit, ze intenzivny. Zajtra ideme na dusiach od traktora splavovat rieku Nam Song a poobede uz hura do Vientianu, Vsetkych vas doma pozdravujeme

20

12:45

nov

2009

z Luang Prabang cez Vang Vieng do Vientiane

z Luang Prabang cez Vang Vieng do Vientiane

po tom, co sme ostatny den v Luang Prabang stravili navstevou Kralovskeho palaca, ktory dnes sluzi ako muzeum sme sa presunuli na nadherne vodopady v pralese. Jedna kaskada za druhou, kristalova voda... uz len kupajuca sa geisha nam chybala. No ale sme v Laose a tu geishe nie su :o) Po ceste sme sa zastavili v jaskyni, kde odpociva niekolko tisic staruckych Buddhovych soch. K jaskyni sme sa museli dostat cez rieku Mekong na dlhych clnkoch.O dramu bolo postarane, ked sa nam v ten den na dvoch, alebo troch lodickach pokazil motor a ostali sme sediet na vode :) Po adrenalinovom presune horami, kde bola taka hmla, ze ste nevideli na tri metre sme zakotvili vo Vang Vieng. Batozkarske mestecko s perfektnou atmosferou a milionom restauracii kde polosedite-pololezite na vankusoch a napchavate sa dobrotami. Pred vami hory, mestom tecie rieka, za vami hory, do toho ryzove policka. No co viac si mozete priat? Pekne sme sa zrelaxovali, poprechadzali po meste, vyskusali laosku masaz. Niektori isli skusit tubing - splavovanie rieky na "traktorovej" pneumatike a objavili raj s barmi a restauraciami, ini sme sa zase isli bicyklovat a skoncili sme v ryzi :) Doslova. Uz ste sa niekedy bicyklovali na ryzovom poli? Dnes uz sme vo Vientiane, hlavnom meste Laosu s osuchanym francuzskym sarmom z konca 19.storocia. Siam v roku 1828 zrovnal toto mesto zo zemou. Znovu ho vystavali az Francuzi po tom, co mesto nasli zarastene dzunglou. Po uspesnom najdeni naseho hotela a neuspesnom hladani restauracie v jeho okoli kde by sme naplnili nase hladne krky sme sa vybrali k najvyznamnejsies stavbe Laosu - zlatej stupe That Luang a k Monumentu, ktory by ste tu asi necakali - vitazny obluk - skoro ako ten v Parizi, akurat nie je vitazny :) Teraz uz nasavame vecernu atmosferu, zajtra sa lucime s Laosom a letime do Hanoia. Dufam, ze skupina je spevava a Vietnam-Ho-chi-minh bude zniet autobusom :o)

BUBO Covid garancia

Vrátenie peňazí pri pozitívnom teste