Fórum

26 príspevkov

27

12:42

júl

2020

Za zážitkami na Kurskú kosu Viac o krajine

Za zážitkami na Kurskú kosu

Za zážitkami na Kurskú kosu Čo by ste povedali na Pobaltie? Ako to, že tento región je k nám tak blízko, a pritom je tak neznámym? Stačí preskočiť Poľsko a odrazu sa rozlejú nížiny Litvy nasiaknuté nielen históriou, ale aj príbehmi a zážitkami, ktoré tu nájdete stále príjemne autentické. Presne do Litvy sme sa teraz vybrali. Čo o tejto krajine viete len tak z hlavy? Však toho veľa nie je? A práve cestovanie do týchto krajín nám dokáže otvoriť nové obzory a ukázať, aké zaujímavé veci sa tu kedysi diali. Medzi najväčší zážitok z Litvy patrí návšteva tzv. Kurskej kosy, unikátneho výbežku, ktorý si Litva delí s ruskou enklávou Kaliningradu. Vyberieme sa krajinou bez jediného kopca. Vedeli ste, že najvyšším vrchom Litvy je pahorok Aukštojas s nadmorskou výškou 293m n.m? Aby ste si to vedeli predstaviť, Kamzík nad Bratislavou meria cca 439m n.m., Urpín nad Banskou Bystricou 510 m n.m. a Zobor nad Nitrou dokonca 586 m n.m.. Táto rovina nás privedie až na samotný východ krajiny, tam kde na brehu mora leží prístavné mesto Klaipeda. Kedysi bolo na mapách známe ako Memel a dokonca sa tu v 1939 zastavil Hitler, keď sa rozhodol tieto končiny anektovať ešte pred 2.svetovou vojnou! Dnes dýcha Klaipeda modernou architektúrou, kde sa miešajú predstavy Škandinávie, Nemecka či Pobaltia do jednej veľmi príjemnej zmesi. Kúsok za centrom premáva trajekt na Kurskú kosu (niekedy nájdete aj Kuršská kosa). Táto časť Litvy je unikátom, a keďže unikátne veci nás po svete lákajú, musíme ju vidieť na vlastné oči. Litovská časť Kurskej kosy má necelých 50 kilometrov a veľká väčšina z nej vyzerá ako borovicový či brezový les, rozťahaný na úzkom pásiku zeme, ktorý od seba oddeľuje chladný Baltik a lagúnu zvanú Neringa. Na kose nájdete štyri mestečká, no tým najzaujímavejším je Nida na samotnom juhu. Ak by sme od nej pokračovali ešte ďalšie dva, tri kilometre, už by sme prekročili hranicu Ruska. Nida je na prvý pohľad príjemná. Zhluk drevených domčekov, nad ktorými stoja tradičné Kurenwimpel, ozdobené rôznymi emblémami. Keď tu budeme spolu, ukážeme si tie najkrajšie a vysvetlíme si ich význam. Aj na nich však cítiť nemecký vplyv, ktorý v týchto končinách zakorenili ešte v časoch veľkého Pruska. Dokonca sem chodil oddychovať aj Thomas Mann, kedy tu býval vo svojom domčeku s výhľadom na lagúnu. Najväčším zážitkom Kurskej kosy sú obrovské pieskové duny. Zdedili prezývku „európska Sahara“ a dvíhajú sa za Nidou tak, akoby rástli priamo z lagúny. Priamo k dunám vedie cestička cez les a neskôr aj k brehom zálivu. Až potom začne stúpať do drevených schodov a raz dva sme hore. Hore znamená stáť na najvyššej a najväčšej pieskovej dune celého Pobaltia, na dune zvanej Parnidis, ktorá má výšku 52 metrov. Unikátnu atmosféru podčiarkne aj to, že tu je absolútne minimum ľudí. V tomto je cestovanie dnes fantastické. Nikde sa s nikým netlačíte, top pamiatky krajiny sú len naše, a na tieto zážitky sa nezabudne. Priamo na dune vedie aj cestička a pod nohami vám behá „Sahara“. Sadneme na dunu, sledujeme more, neďaleké Rusko a zvlnenú, piesočnú krajinu. Chcete toto zažiť? Na rozlúčku s Nidou si sadneme na tradičnú, údenú rybu neďaleko prístavu. Tradičnou rybou je tu Pleskáč, skvelo pripravený s čiernym chlebom, a nad hlavou lietajú čajky. Pobaltie nie je nudný kút zeme, ale región plný zážitkov, ktorý objavujeme spoločne už roky. Prečo by práve tento mal byť výnimkou?

29

22:03

dec

2019

Tam, kde ma zastavila ruská hranica Viac o krajine

Tam, kde ma zastavila ruská hranica

Tam, kde ma zastavila ruská hranica Pobaltie je úžasná časť severnej Európy. Rovinatá, zelená a úrodná zem. Baltské more ponúka množstvo aktivít. Pláže sú tu pieskové. Lákajú kúpať, no voda je chladná. Na mojej prvej návšteve Litvy sme počas školy cestovali na jeden polostrov, tzv. Kuršskú kosu. Piesočný polostrov na juhovýchodnom pobreží Baltského mora. Má len 98 kilometrov na dĺžku a v najužšom mieste meria len 400 metrov. Unikát. Naším cieľom boli vtedy kormorány. Teraz na tieto miesta vodím svojich klientov, na zájazdoch po Škandinávii. Polostrov je tvorený z naviatych piesočných dún. Tie si miestni obľúbili a niektorí tu aj žijú. Maličké a útulné mestečko Nida je vždy zástavkou na našej objaviteľskej ceste. Tu nás vie zastaviť už len hranica s Ruskom. Resp., kaliningradská časť Ruska. Raz som sa smial, že toto je druhý krát, čo ma ruská hranica zastavila na mojich cestách. Ba dokonca vznikol aj vtip. „Ako spoznáš, že pred tebou je Rusko? Jednoducho. Les.. les.. veža.. les.. les.. veža..

16

01:15

sep

2018

Počuli ste už o komunite Karaimov? Viac o krajine

Počuli ste už o komunite Karaimov?

Počuli ste už o komunite Karaimov? Návšteva pobaltskej Litvy sa nezaobíde bez prehliadky nádherného ostrovného hradu Trakaj, ktorý sa rozprestiera necelých 30 km od hlavného mesta Vilnius. Hrad nechal vybudovať v polovici 14.storočia knieža Keštutis ako obranu pred nájazdmi rádu Teutónskych rytierov, ktorý sa v tom období usiloval o pokresťančenie tejto pohanskej krajiny. V 15.storočí Trakaj prosperoval ako centrum vojenského a politicko-ekonomického života. Rovnako ako celé Poľsko-Litovské velkokniežatstvo, ktoré bolo v tom období jedno z najmocnejších európskych mocností siahajúci od Baltského mora až k Čiernemu. Je to jeden z mála plne zrekonštruovaných hradov na území Litvy a táto náročná rekonštrukcia prebiehala desiatky rokov. Trakaj bol obývaný rôznymi národnostnými menšinami a plnil úlohu multinacionálneho centra. Žili tu spoločne Litovci, Rusi, Poliaci, Nemci, Židia a boli zastúpení aj anglickí kupci. Svoj vplyv tu majú aj Karaimovia či Tatári. Katolícke kostoly sa miešali s moslimskými mešitami, pravoslávnymi cerkvami či karaimskými kenesami. Vytautas viedol vojnu proti tzv. Zlatej horde, ktorý v 13. storočí vznikol ako súčasť mongolskej veľríše na obrovskom priestore východnej Európy a Sibíri. V druhej polovici 15.storočia sa však rozpadla a Vytautas sa dostal až na územie krymského čiernomorského pobrežia a Karaimov priniesol do Litvy z územia dnešného Krymu. Išlo o 383 rodín, ktoré presídlil do Trakaja a ďalších miest v Litve. Karaimovia boli svojmu pánovi oddaní, pracovali v ovocinárstve, remeselnej výrobe či obchode, a boli obdarení radou privilégií. Karaimský jazyk patrí do turkotatárskej jazykovej skupiny a ich náboženstvom je karaitský judaizmus, ktorého základom je Tanach (Starý Zákon), a neuznáva ústnu Tóru. Ich modlitebňou je kenesa (druh synagógy) a bývajú v tradičných farebných drevených domoch s troma oknami. Trakaj je považovaný za karaimské duchovné centrum nielen v Litve, ale aj v Poľsku a na Kryme. V súčasnosti ich žije v Trakaji 65 a v celej Litve 260. Táto národnostná menšina sa neustále zmenšuje vznikom miešaných manželstiev a vplyvom iných kultúr a náboženstiev. V úzadí je aj karaimský jazyk, naopak, veľkým turistickým lákadlom je ich tradičný pokrm zvaný Kybynlar. Ide o taštičky z lístkového cesta plnené mletým mäsom, zeleninou či špenátom so syrom. Podávajú sa horúce, častokrát s čistým vývarom, a jedia sa rukami. Taštišky zapíjame tradičným pivom Švyturys a s výhľadom na jazero Galvé, na ktorom sa tento rozprávkový hrad rozprestiera, a sledujeme návštevníkov na lodiach či vodných bicykloch užívajúc si voľné chvíle na najkrajšom hrade v Litve.  

05

10:09

sep

2018

Tisícky študentov odštartovali školský rok Viac o krajine

Tisícky študentov odštartovali školský rok

Tisícky študentov odštartovali školský rok Posledný augustový týždeň sa v Škandinávii a Pobaltí niesol v znamení zahájenia školského roka. V pohodových Helsinkách sme mali celý deň a tak sme sa vybrali na bývalú vojenskú pevnosť Suomenlinna. Vznik tohto súostrovia sa datuje do polovice 18.storočia, kedy bolo Fínsko súčasťou Švédskeho kráľovstva. Názov Sveaborg dostal od švédskeho kráľa Frederika I. v roku 1750. V 19. Storočí, v období cárskeho Ruska, zas územie spolu s celým Fínskom patrilo Rusom. V 20.storočí, v deň Fínskej nezávislosti v roku 1917, si ho vybojovali späť Fíni. Táto vojenská pevnosť slúžila trom rôznym mocnostiam a nájdete tu delá, tunely, bunkre či zákopy. Pevnosť slúžila ako námorná základňa, vojenské väzenie či pobrežné delostrelectvo. Od roku 1991 je Suomenlinna zapísaná v zozname UNESCO a ročne priláka až jeden milión turistov. V súčasnosti na ostrove žije 800 obyvateľov a nájdete tu niekoľko reštaurácií, barov, múzeí, a konajú sa tu aj rôzne kultúrne podujatia. Prechádzame okolo kostola a v parku zazrieme niekoľko mladých, ktorí poskakujú, tancujú a šaškujú podľa toho, čo im iní hovoria. Reč je o vysokoškolákoch, ktorí vítajú prváčikov na univerzite netradičným spôsobom. V tento teplý augustový deň sa lodičkou vybrali na ostrov Suomenlinna (je to len 15 minút od Helsínk a lodička v rámci integrovanej mestskej dopravy jazdí každých 20 minút) a rôznymi hrami chcú prelomiť ľady medzi ostýchavými nováčikmi, začleniť ich do kolektívu a zasvätiť do života vysokoškolákov na švédsky hovoriacej univerzite. Švédčina je druhým úradným jazykom Fínska a v mnohých prípadoch hovorí jeden z dvojice rodičov švédsky a druhý fínsky – vysvetľuje nám jedna študentka vo voľných bielych nohaviciach s desiatkami farebných nášiviek. Tieto nohavice „vyfasuje“ každý študent univerzity (každá univerzita aj fakulta má odlišnú farbu) a po absolvovaní študentských akcií ako je Majáles a pod. dostane jednu nášivku. Tie potom počas svojho štúdia zbierajú a našívajú na nohavice. Čím sú pestrejšie, tým je študentský život bohatší. Rovnako to platí aj pre zahraničných študentov. Počas študijného pobytu aj oni dostanú študentské nohavice a domov si po skončení prinesú pamätný suvenír. V Litve sme zas boli svedkami veľkolepého študentského pochodu. Začiatkom septembra, tisíce študentov z Vilniuskej univerzity pochodovalo ulicami mesta a skandovali rôzne heslá. Doprava úplne zastala a všetci pozorovali natešených „študákov“ v ich prvých dňoch v laviciach. Vilniuska univerzita má dlhú tradíciu. Vznikla roku 1579 povýšením jezuitskej akadémie, ktorá fungovala už od roku 1570. V roku 1832 univerzitu na príkaz cára Mikuláša I. zavreli. Dôvodom bolo podozrenie, že univerzita je centrom revolučného hnutia litovského obyvateľstva. Svoju činnosť obnovila až v roku 1919. V súčasnosti patrí k tým najstarším vo východnej Európe a za lavice sa posadí až 20 000 študentov z 18 fakúlt. Absolventom Vilniuskej univerzity bol aj známy poľsko-litovský básnik Adam Mickiewicz. My v BUBO sme sledovali pochod študentov z rôznych fakúlt vystrojení v tematických kostýmoch a nasledovali sme ich až do hlavného univerzitného nádvoria s prvkami renesancie, baroka a klasicizmu. Súčasť hlavnej budovy univerzity tvorí univerzitná veža – najvyššia budova mesta, z ktorej sa nám naskytol epický výhľad nad masou skandujúcich študentov. To pravé odštartovanie školského roka je za nami a my sme boli pri tom.  

13

17:32

aug

2018

Litva – pohanská dcéra Baltu Viac o krajine

Litva – pohanská dcéra Baltu

Litva – pohanská dcéra Baltu Na ceste z Rigy do Klajpedy sa zastavujeme na mieste s názvom Hora Krížov (Križiµ Kalnas) neďaleko mestečka Šiauliai. Na prvý pohľad nenápadný pahorok, za ktorým sa však skrýva hlboký a dojemný odkaz miestneho obyvateľstva. Kopček, aký nemá obdobu na celom svete. História Hory Krížov sa datuje do polovice 19. storočia, keď tu ľudia zhromažďovali kríže všetkých veľkostí na pamiatku obetí protiruského povstania z roku 1831. Kríž je v Litve považovaný za symbol nielen náboženstva, ale aj národnej identity. Ľudia tu začali nosiť drevené, kovové, plastové kríže, vytesané z kameňa či jantáru, rôznych veľkostí, od niekoľko centimetrových po desaťmetrové. Celkový počet krížov sa odhaduje na viac ako 100 000, presný počet však nie je známy, keďže sa neustále zväčšuje. Kríže sú náhodne rozmiestnené, oddelené úzkymi vychodenými cestičkami, medzi ktorými sú zavesené ružence, podpísané želania, prosby a poďakovania v rôznych svetových jazykoch. Hora láka turistov z celého sveta, veriacich či neveriacich. Zrodila sa z neochvejnej viery litovského ľudu a vyjadruje symbol tichého odporu proti sovietskemu teroru. Hora Krížov bola niekoľkokrát zničená, v 60. rokoch minulého storočia bola buldozérom úplne zrovnaná so zemou. Napriek tomu bola vždy nanovo „vystavaná“ a stala sa symbolom vzdoru proti ruskej okupácii. Viacerí sa zhodujú, že práve preto, že toto miesto nie je priamo späté s cirkvou vyvoláva u návštevníkov veľmi silné a pozitívne duchovné vibrácie. Miesto v roku 1993 navštívil aj pápež Ján Pavol II., ktorý tu zanechal majestátnu drevenú sochu Ježiša Krista a horu rovnako ako celý litovský ľud posvätil. V neďalekom presklenom kostole, z ktorého sa vám ponúka výhľad na tisíce krížov, pápež slúžil aj svätú omšu za prítomnosti tisícov veriacich. Jeho matka bola dokonca pôvodom litovka. Litva je v súčasnosti silne kresťanská krajina. Ku kresťanstvu sa hlási až 90 % obyvateľstva a návšteva hlavného mesta Vilnius, kde sa nachádza viac ako štyridsať kostolov, toto tvrdenie demonštratívne potvrdzuje. Paradoxom je, že Litva prijala kresťanstvo vôbec ako posledná európska krajina a to v roku 1387, dvesto rokov po susednom Lotyšsku a Estónsku a stopäťdesiat rokov po vpáde Tatárov do Uhorska. Historicky to bolo práve Poľsko, ktoré prispelo ku pokresťančeniu Litvi vďaka vytvoreniu spoločného Poľsko-Litovského veľkokniežatstva, ktoré patrilo v 14.-15.storočí k najsilnejším štátom v Európe, siahajúce od Baltského až ku Čiernemu moru. Hora Krížov je mystické miesto, opradené legendami a predstavuje symbol národnej úprimnej túžby po samostatnosti, ktoré určite stojí za návštevu. Je výhodné načasovať si svoju návštevu v podvečerných hodinách, kedy slniečko zapadne za obzor, vy sa vyhnete davu ľudí a v celom mieste zavládne pokoj a ticho. Jedinečná sila tohto miesta vás okamžite vtiahne a cvengot krížov pod jemným náporom vetra len dotvorí mystickú atmosféru tejto unikátnej hory. 

29

20:27

júl

2017

Tere, pán šofér, zveziete nás? ...Pán šofér...? Viac o krajine

Tere, pán šofér, zveziete nás? ...Pán šofér...?

Tere, pán šofér, zveziete nás? ...Pán šofér...? Púšťam sa za jednou z podarených zeleno-bielych krabičiek na kolesách. Prebieham cez cestu, preliezam zábradlie a nastupujem do novotou voňajúceho malého autobusíka, ktorý mi trochu pripomína kabínu lanovky. Nechať si ujsť premiérovú jazdu samohybným tallinským autobusom? To nie je BUBO štýl. Po Slovensku a Malte sa do predsedníctva Európskej únie po prvý krát púšťa aj Estónsko. Očakáva sa, že v druhej polovici roka 2017 nádherný Tallin, ktorý je ešte stále málo objaveným klenotom Pobaltia, privíta značne vyšší počet návštevníkov. Stane sa totiž dejiskom udalostí na vysokej úrovni, ako aj neoficiálnych stretnutí ministrov z celej Európy. A aj preto, aby dokázal verejný dopravný systém v meste čeliť tomuto tlaku, spustil Tallin práve dnes (!) do prevádzky prvé dva mikrobusy, kde nenájdete sedadlo šoféra. 3 sedačky na jednej a 3 na druhej strane, plus ďalších šesť miest pre cestujúcich na stojáka. Zvonku na nás mieria fotoaparáty a začudovaní chodci na prechodoch neveriacky ostria zrak, keď vnútri nevidia šoféra či šoférku, ktorí by im dali na zebre prednosť. V každom mikrobuse je však zodpovedný operátor, ktorý dokáže prípadnému riziku stlačením gombíka zabrániť. Kalju nám počas jazdy vysvetľuje, že nateraz dokážu autobusy odľahčiť dopravu o 24 cestujúcich zhruba každých 5-10 minút. Vzhľadom na to, aký je Estónsko v technologickej oblasti macher ale nepochybujeme, že inovácia na kolesách, v ktorej sa práve vezieme, je začiatkom ďalšieho sľubného estónskeho projektu. Menej áut v centre mesta, menšia záťaž pre životné prostredie, zlepšenie infraštruktúry vo vidieckych oblastiach... A že sa jazdí zadarmo som už spomenula? Prvá trasa, ktorú autobus využíva mapuje koľaje električkovej trate, ktorá sa práve prerába. Na najvyššiu možnú rýchlosť 40 km/h si ale ešte chvíľu počkáme. Senzory a bezpečnostné lasery na busíku totiž registrujú okolité kúžele, ktoré mu vymedzujú trasu a zodpovedne na ne berú ohľad. 30 cm pred závorou označujúcou konečnú, mikrobus elegantne zastáva. Na otázku, kedy sa na tallinských cestách autobusy úplne udomácnia mi Kalju, ktorý si podobne ako my premiérovú cestu samohybným tallinským autobusom zjavne užíva, s úsmevom odpovedá: „Keď naši vodiči zistia, že hromžiť sa dá aj na roboty :)" 

03

12:28

júl

2016

Na zdravie? Do pekla! Viac o krajine

Na zdravie? Do pekla!

Zdravim z prostriedku Europy? Nie z Kremnice, ale z Litvy ( urcili to francuzski vedci a Kremnicu SAV). Litva? Hmm. Co o nej viete? Hrda krajina prvy raz spomenuta v r 1009. Krajina, ktora sa zo Sovietskeho zvazu odtrhla ako prva. Krajina, ktora krestanstvo prijala posledna v Europe. Doteraz uznavaju svoju pohansku minulost a litovcina je starsia nez latincina ci grectina. Proste stary svojsky narod o ktorom nevieme nic. Narodnym vtakom je bocian- je ich tu 13tis parov. V BUBO buse si pustame hudbu, kt je pod patronatom UNESCO. Na zdravie- I sveikata = do pekla zdravime s Volfas Engelman, lokalnym pivkom. Litovcania su jeden svojsky narod hodny pozornosti!

10

14:13

aug

2014

Švyturys v Kause Viac o krajine

Švyturys v Kause

Je nedela a pesia zona je naplnena len nami...je tu neskutocne pokojna atmosfera a my ju trosku kazime nasim nadsenim z ochutnavky genialneho lokalneho pivecka Švyturys...cakame na jedlo,...nechcite vediet co vsetko fajnove sme si objednali...zavideli by ste...šaltybarščai su bulvémis a sultinys su rytietiškais koldùnais ir daržovémis....a apkepti koldùnai su mésa. Neskutocne vonave a farebne ...potom ideme do Rigy na pelmene...mésa...

05

21:40

aug

2014

Kuršská kosa, Vilnius Viac o krajine

Kuršská kosa, Vilnius

Viede, kde nájdete na krásnych plážach s čistým morom a bielym pieskom kúsky jantáru? Áno, je to na Kuršskej kose, 98km polostrove spojenom s pevninou v Kaliningradskom Rusku. Je to pôvabné miesto, turistami ešte neobjavené s neskutočnou atmosférou, ktoré by si zaslúžilo stráviť tu viac času ako len jeden deň. Odtial sme pokračovali do Vilniusu, hlavného mesta Litvy s prekrásnou architektúrou a mnohými kostolmi z rôznych období. Nie je toto náhodou Paríž východu? Vedeli ste, že Litva je najbezpečnejšou krajinou Európy? A keby ste boli hladní, treba navštíviť ruskú reštauráciu Carskoje Selo (www.katpedele.lt) alebo taliansku Submarine Tratorija (www.submarinas.lt).

20

18:20

júl

2013

Litva je genialna Viac o krajine

Litva je genialna

Litva u mna vyhrava. Mala, nenapadna krajina...Asi ako Slovensko o ktorom nikto netusi, ale ked ho spoznate musite byt nadseny...Pocuvam len to ze to je byvala sovietska krajina...A viete ze je na tom lepsie ako slovensko? Villnius pripomina vacsiu Bansku Stiavnicu s nespocetnymi kostolikmi, barokovymi namestiami a skvelymi stredovekymi restauraciami...Klaipeda, kde je jedna z najvacsich piesocnych dun na svete, kde sa volakedy prehanali kriziaci s cervenym krizom na bielom plasti...Domace pivarnicky, ktore nasa skupina vyhodnotila ako lepsie nez tie belgicke a to je co uz povedat... Fotogenicky hrad Trakaj v strede jazier...Litva je genialna a pritom v 14 az 16 storoci litovsky stat patril medzi najmocnejsie staty v europe, ktory siahal od cierneho mora po balticke k jadranskemu. Ved ich panovnika sme mali na trone. Ladislava a Vladislava Jagelonskeho...Proste s litvou mame vela spolocneho.

07

21:37

sep

2012

Vilnius - fandime nasim Viac o krajine

Vilnius - fandime nasim

Citam, ze skupina Norsko stastne dorazila domov a tak ostava na nas, aby sme trochu este podrzali severske krajiny. Vilnius za posledne roky neuveritelne skrasnel. Stare mesto ozilo a gediminov prospekt mozno porovnat s najkrajsimi ruskymi prospektami. Po navsteve mesta vieme, zr Vilnius mozno pokojne nazvat mestom barokovych vezi a jantaru, s ktorym sa stretavame na kazdom rohu. Vedeli ste, ze balticke zlato je nielen krasny sperk, ale jantar sa pridava aj do kozmetiky a dokonca ho mozno vyluhovat a alkohole a pit vyluh? V galerii jantaru vam daju navod. Vilnius ma vsak aj ine schovane carovne miesta, ako napriklad zapadnutu vinarnicku v zidovskej casti mesta, nadhernu vyhliadku z veze Sv. Jana, vynikajuce knihkupectva, designove obchody a restauracie, kde vam na stol prinesu najvasie zepelinas na svete. Dnes bolo v meste pocut slovencinu skoro tak casto ako litovcinu. Ved hrame proti Litve. Zatial je to neiste, ale nech mozeme vitazstvo zapit svyturisom... Alebo radsej tuhym 75% zalgirisom? Snad sa vidime v Brazilii :)

19

16:59

júl

2011

Pohodicka baltska Viac o krajine

Pohodicka baltska

V Litve je leto v plnom prude. Kazdy den nam predpovedaju dazd a furt sa nedari. Teda az na kratucky zlievak v Kaunase. Vdaka tomu, sme si vcera zaplavali na Kurskej kose. Vyrazili sme hned rano, aby sme boli na bieluckej pieskovej plazi prvi... Bol to naozaj zazitok, osviezujuca voda, pieskove duny a celucicka plaz bola nasa! Nie, nehovorim o dovolenke v Karibiku, ale o krasnom dopoludni v Litve na Balte. Dnes sme uz vo Vilniuse stihli zjest najvacsie cepeliny na svete, pozriet si cele mesto, ktore je mestom barokovych kostolov a krasnych zien, zaspominali sme na obete odboja proti Sovietskemu zvazu, preskumali jastericu skamenelu v kuse jantaru a vecer vyrazame na domace nepasterizovane pivo vyrobene tisicrocnonym tradicnym sposobom. Pobaltie je sice blizkou, ale malo poznanou destinaciou. Niekedy vsak za peknymi okamihmi naozaj netreba cestovat daleko :)

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu