Fórum

20 príspevkov

13

08:56

máj

2019

Všetko naj Aksoltan!!

Všetko naj Aksoltan!!

Predstavte si krajinu, ktorá je približne 10-násobne väčšia než Slovensko. A teraz si predstavte, že približne 80 percent tejto rozlohy pokrýva nehostinné suché územie (vo väčšine svojej rozlohy definované ako púšť). A ešte kúsok popustáme uzdu svojej fantázie a predstavme si, že na tomto území sa nachádzajú jedny z najväčších zásob zemného plynu na našej planéte.. máte? Tak teraz tejto krajine dajme meno: Turkmenistan. V hlavnom meste sa nám podaril parádny zážitok: synovi majiteľa nášho dlhoročného partnera v Turkmenistane sa narodila dcéra. Oslavy to boli veľkolepé a pozvanie na parádny obed sme dostali aj my. Stretala sa tu smotánka celého mesta, parádne vyobliekané dámy v drahých, ručne zdobených krojoch sa predbiehali v decentnosti a takých tých typických strojených úsmevoch, kedy neviete, čo máte povedať, ale chcete byť slušný k hostiteľovi. Niekoľko chodov od úvodných jednohubiek po bohatý plov bolo pred nás predkladaných v snehobielych rukavičkách. Absolútne delikatesy sme si vychutnávali jednu po druhej a na záver prišlo prekvapenie pre nás, ženské osadenstvo. Keďže novonarodené dieťa je dievčatko, je tu zvykom obdarovávať ženských hostí darčekmi. A tak sme z oslavy odchádzali s naozaj bohatou výslužkou. Som zvedavá, koľkí z nás používajú tieto parádne suveníry ako je napríklad súprava uterákov alebo zapekacia sklená, tzv. jenská misa doma aj dodnes!! Ale hlavne, veľa zdravia malej Aksoltan!! Nech sa jej v živote darí asi aspoň tak ako predchádzajúcim generáciám v jej rodine!!  

Všetko naj Aksoltan!!

Katarína Líšková

06

09:20

máj

2019

Viezli ste sa už v ruskom kole ukrytom v mramorovom púzdre? Ak nie, neboli ste v Ašchabade!

Viezli ste sa už v ruskom kole ukrytom v mramorovom púzdre? Ak nie, neboli ste v Ašchabade!

Ani tentokrát sme na našom putovaní Hodvábnou cestou nemohli vynechať Turkmenistan. Málo sa o nej hovorí, málo sa o nej vie a človek si ju často ani nevie predstaviť. Ešte v 19.storočí ju brázdili obávaní turkménski nomádi, ktorí plienili karavany, chytali ľudí do otroctva a predávali ich na bazároch v Chive či Buchare. Dnes nám niečo podobné nehrozí, a tak aj my sa vydáme z uzbeckej Buchary za rieku Amu Darya, aby sme si ukázali ako táto unikátna krajina vyzerá. Prvú zastávku si spravíme v Turkmenabade na miestnom trhovisku, aby sme pohľadali miestny streetfood. Že sa vám Turkmenistan nespája so streetfoodom? Nelámte si hlavu, my vieme čo a ako, a tak si odnášame dokonalé, ešte teplé somsy alebo gatlamu posypanú cukrom. Po pár hodinách sme v Mary. Prvá zlatá socha Turkmenbašiho, prvé mramorové a bizarné budovy a príjemná večera. V Merve objavíme ruiny, povieme si príbehy miesta, no skutočný vrchol zájazdu ešte len príde, a tým je Ašchabad! Vždy sa teším do Ašchabadu z toho dôvodu, že si ho nikto nevie predstaviť. Je tak iný, tak unikátny, tak rozdielny, zvláštny, bizarný a nepochopiteľný, že to proste musíte zažiť. Tak ako my. Rozum neberie, na čo sú všetky tie mramorové paneláky, mramorové sídliská, mramorové monumenty či obrubníky pri cestách. Sú veci, ktoré sa vymykajú z bežného chápania a aby sme si to dokázali, tak sme si dokonca naplánovali unikátny zážitok v podobe jazdy na najväčšom mramorovom krytom ruskom kole sveta. Má zápis v Guinesovej knihe a netreba snáď spomínať, že sme tu úplne sami. Sadneme si do kabínok, a kým v ostatných krajinách sveta je ruské kolo miesto, kam idete kvôli výhľadu, Turkmenistan ho ukryl do mramorového puzdra, a tak sa pripravte, že uvidíte len veľmi obmedzene. Aj napriek tomu je to zážitok, veď poznáte niekoho, kto toto absolvoval? Po bizarnej jazde si dáme obed v tradičnej reštaurácii, kedy sa usadíme do obrovskej jurty a pred nami pristávajú jedlá ako Unaš, Kakmač, Dograma či Manti. Turkménska kuchyňa nie je najpestrejšou na svete, ale môžete si byť istí, že vám tu bude chutiť. Poobede trávime na Ruskom bazáre, zjednávame kaviár z Kaspiku a večer už patrí poháru čapovaného piva (0,30€ polliter) za cirkusom. Nechápem, ako to táto krajina robí, no vždy sa do nej mimoriadne teším a nikdy sa mi z nej nechce odchádzať!  

Viezli ste sa už v ruskom kole ukrytom v mramorovom púzdre? Ak nie, neboli ste v Ašchabade!

Tomáš Kubuš, BUBO

04

16:16

aug

2018

Historické skvosty Turkmenistanu na Hodvábnej ceste

Historické skvosty Turkmenistanu na Hodvábnej ceste

Rozpálená stredná Ázia nás prehupla cez uzbecko-turkménske hranice, vzala nás cez rieku Amu Darya a sme v Turkmenistane. Ani tento rok túto fantastickú a bizarnú krajinu nemôžeme vynechať. Veď bez nej by sme nemali dokonalý a kompletný obraz pri poznávaní našej Hodvábnej cesty. To, že tu stále stoja zlaté sochy prezidentov je všeobecne známe, ale napadlo by vás, že je Turkmenistan aj krásne historická krajina? Aj kvôli tomu sem cestujeme. Túlame sa cestami pretkanými hodvábom tak ako kedysi starí obchodníci, len my sme ťavy, kone či osle vymenili za autobus a rozmlátené cesty plahočiace sa horúcim okrajom púšte Karakum. Tam na jej okraji, kde kedysi pulzovala rieka Murgab a napájala okolité oázy leží starobylé mesto Merv. Navštívime ho ráno po tom ako strávime noc v Mary. Ráno je ešte počasie milé a pekelné dvere sú zatvorené, no s každou ďalšou hodinou sa viac a viac pootvoria. Merv je unikátnym miestom nielen v Turkmenistane, ale aj v celej strednej Ázii. Poznal ho Kýros Veľký, slávny perzský panovník, ktorého hrobku si pozrieme o niekoľko dní v Pasargadách, prechádzal ním Alexander Veľký, miešalo sa tu nestoriánske kresťanstvo s budhizmom, neskôr islamom. Návštevníci mesta sa počas éry Abásovskeho kalifátu nevedeli vynadívať na tú krásu, ktorú sem vtlačili architekti či záhradníci mesta. Ani Bagdad neoplýval toľkou krásou ako Merv v 9.storočí a preto sa dokonca na pár rokov stal hlavným mestom celého islamského sveta. Nie Káhira, Damask, Bagdad či Fez, ale Merv, tu na prahu Karakumu. Seldžukovci ho premenili na najväčšie miesto sveta, ktoré sedelo na svetovom tróne spoločne s kambodžským Angkorom. Nevedeli o sebe, no s nami môžete vidieť a pochopiť oboje. Zdalo sa, že Merv mal kedysi všetko na čo si zmyslel. Mal však aj nepriateľov a keď sa mongolská horda pohla, zanechávala za sebou neopísateľnú spúšť a mesto utopil Džingischánov syn Toluj v krvi. Bolo jej toľko, že sa v nej zadusilo všetko živé a piesok sa premenil na lepkavé, červenkasté bahno, ktoré znamenalo smrť. Merv prestal existovať. Rok za rokom. Stáročie za stáročím. Dnes sme opäť tu. Kráčame jeho prachom a rozprávame si jeho príbehy, aby sme si vedeli v hlave mesto vymodelovať. Tu stáli paláce, tento oblúk patril honosnej budove, tam zrejme stála pokladnica mesta, tu pevnosť, tam chrámy a odrazu kráčame v tieni mauzólea sultána Sandžara. Najslávnejšia pamiatka Mervu je tu len a len pre nás. Toto je na tejto krajine fascinujúce. Ak vám lezú na nervy preplnené miesta, Turkmenistan je presne tá krajina, ktorú chcete vidieť. Okrem Sandžara je v Merve pochovaný zrejme aj Alp Arslan, ktorého tureckí archeológovia už roky hľadajú a ak sa im to podarí, bude to senzácia, na ktorú sa mimoriadne teším. Ďalším lákadlom Hodvábnej cesty je neznáme miesto Abiwerd. Kým Merv má ako tak známe meno, povedzte doma Abiwerd a nikto nebude vedieť nielen to, že kde presne leží, ale ani v ktorej krajine. My to samozrejme vieme. Zastavujeme na mieste, kde stáli karavány, prehrabujeme sa v desiatkach črepov, ktoré by u nás zdobili múzea, no tu sa len tak voľne povaľujú v krajine. Prečesávame zvyšky domov, pevnosti či citadely a do toho pomaličky zapadá slnko a predlžuje tiene. Pokračujeme ešte dve hodinky do Ašchabadu a na ďalší deň uzavrieme trojicu turkménskych historických miest. Tým posledným je Nisa, zapísaná v UNESCO. Krčí sa pod horami Kopet Dagu, za ktorými je Irán, a rozpráva nám históriu Partskej ríše, ktorá kedysi ovládala okolitý svet a dokonca sa stretávali aj s Rimanmi pri svojich výbojoch. Pridá sa k nám archeológ, ktorý tu pracuje už 30 rokov a tak sa dozvieme všetko. Ako vyzerali miestne chrámy, paláce, akou farbou boli natreté steny, kde stáli stĺpy, kde sa našli nádherné fresky, slonovinové rhytóny aj malé sošky. Miestnosť za miestnosťou, v ktorých by niekto videl len ruiny, no my si príbehmi oživíme tieto priestory a sme odrazu v palácoch starých 2 tisíc rokov. Ak milujete historické miesta a radi navštevujete staroveké či starobylé ruiny slávnych miest, môžete si byť istí, že vás Turkmenistan nesklame. Aj my sa sem opäť vrátime, tak môžete byť pri tom. 

Historické skvosty Turkmenistanu na Hodvábnej ceste

Tomáš Kubuš, BUBO

31

18:51

mar

2018

Prehliadka s policajnou eskortou

Prehliadka s policajnou eskortou

Zažili ste niekedy prehliadku UNESCO vykopávok v sprievode policajnej eskorty? Práve takto sa nám podarilo navštíviť najznámejšie archeologické nálezisko Turkmenistanu – Merv. Naša návšteva zhodou náhod padla na deň, keď sa rozhodol legendárne ruiny navštíviť aj prezident Iránu Hassan Rouhani. Informáciu sme od našich partnerov dostali už deň dopredu s tým, že sa pravdepodobne do Mervu nedostaneme vôbec. Ráno i napriek tomu neváhame a už pred ôsmou vyrážame smerom k slávnym pozostatkom „hlavného mesta východu“. Pri vjazde nás čaká prekvapenie, po oboch stranách cesty sú v slávnostnom špalieri nastúpení mladí Turkméni v krojoch so zástavami. Uvítacia delegácia pre prezidenta už čaká a nás zastavuje polícia. Nesmieme vojsť, celá archeologická oblasť je vyhradená pre iránsku hlavu štátu. Nás ale neopúšťa odhodlanie a vydávame sa na bočnú príjazdovú cestu. Tu sa všetko rozhodne, buď sa nám podarí zapôsobiť na službukonajúcich dôstojníkov, alebo nám Merv ujde doslova o chlp. Náš miestny sprievodca Serdar je zadumaný ale presvedčený, že to zvládneme. Zastavuje nás polícia. „Dnu nesmiete“ vraví dôstojník „celý areál je uzavretý“. Serdar je ale neoblomný, máva svojou licenciou a ukazuje na autobus obšírnymi gestami. V mysli policajta sa z nás stáva európska delegácia, minimálne poslanci exotických, stredoeurópskych krajín. Zrazu sa Serdar otáča a ukazuje palce hore. Vyhrali sme. Policajt nám povoľuje návštevu, ale s podmienkou, že nesmieme vystúpiť z autobusu. Aby na nás dohliadli, tak ku nám volá policajné auto, ktoré nám robí predvoj. Takto začína čarovná spanilá jazda vyprázdneným starobylým Mervom, na ktorej keď spomalíme, tak sa ku nám pridáva aj auto tajnej polície, aby nám robilo zadný voj a dohliadlo, že naozaj nikto z autobusu nevystúpi. Pod týmto bedlivým dohľadom prechádzame tisícročné dejiny jedného z najlegendárnejších miest hodvábnej cesty s našou vlastnou malou karavánou a predstavujeme si, ako asi mohlo toto kedysi grandiózne miesto vyzerať za čias slávneho sultána Sanjara. Vystúpiť na prastaré piesky síce nemôžeme, ale naša cesta pod špeciálnym dohľadom má osobité čaro. Za normálnych okolností by z Mervu nič nebolo a polícia vo väčšine štátov by nás nepustila do areálu ani na meter. Vďaka našim miestnym kontaktom sme si ho mohli prejsť, možno o niečo zbežnejšie ako je zvykom, ale oveľa intenzívnejšie ako kedykoľvek v minulosti. Nakoniec nás policajti odvážajú na bočnú cestu a ukazujú nám smer, ako odísť. Po hlavnej ceste už to možné nie je, medzičasom začala prehliadku aj iránska hlava štátu. Naposledy zamávame prastarým ruinám, prezidentovi Rouhanimu, aj turkménskym policajtom, a vyrážame smer Ashgabat. Všetkých nás pritom hreje pocit, že síce sme nestáli pred ruinami panenskej pevnosti v Merve, ale aspoň sme si ju odfotili, a zažili sme toto mesto ako ho neuvidí nikto iný – s policajnou eskortou. 

S

Samo Kĺč z BUBO

28

20:27

sep

2017

Krásny a tajomný Turkmenistan opäť pokorený

Krásny a tajomný Turkmenistan opäť pokorený

Ani tento rok nemôžeme v tajomnom a málo známom Turkmenistane chýbať. Po uzbeckej Buchare sme sa vydali na juh smer rieka Amu Darya, smer púšť Karakum a smer krajina, kde dodnes stoja zlaté sochy bývalého prezidenta, ktorého svet poznal ako Turkmenbaši. Táto bizarná krajina je stále ťažšie dostupná kvôli problematickému vízovému režimu a aj pred našou cestou mnohí upozorňovali, že víza krajina prestala vydávať a mnohých dokonca odrádzali od cesty či dokonca víza nedostali. My máme v kancelárii nášho vízového čarodeja a tak sme všetci víza dostali a mohli si užívať pocit unikátnosti. Ten človek získa hneď na hranici, kde je minimum turistov. Návštevnosť tejto krajiny je stále v zaujímavých číslach, no tento rok už mali prekonať hranicu 10 000 turistov. Nie je zlé, čo myslíte? Už v Turkmenabade po tom ako sme po novom moste prekročili bájny Oxus pozeráme na mesto a nechápeme kde sme sa to ocitli. Mramorové budovy, zlatá socha, široké bulváre a tá neskutočná čistota. Strnulosť púšte Karakum je tiež fascinujúca ako sa krajina ani po stovke kilometrov vôbec nezmení. Náš hotel v Mary, ležiac na hlavnom námestí, nemôže mať lepšiu polohu. Vyjdeme von a pred nami stojí mramorový Duchovný palác, mramorová knižnica, mramorové divadlo a obrovská mešita, ktorú postavil súčasný prezident. Na všetko dohliada jeho predchodca Saparmurat Niyazov, alias Turkmenbaši vo svojej zlatej podobe. Zvierajúc v ruke svoju knihu Ruhnáme, má prehľad o všetkom a každom kto sa mihne na námestí. Prvé stretnutia s Turkménmi, ženy v krásnych až dokonalých krojoch, dievčatá s vrkočmi a chlapci v uniforme, košeli a kravate. Cítiť z nich exotiku a sme pre nich azda väčšia atrakcia, než oni pre nás. Prvý bravčový šašlík s pivom. V moslimskej krajine? No a? Nie je všetko také čiernobiele ako v médiách. Na ďalší deň na nás čakali ruiny starobylého Mervu. Hádajte koľko turistov sme tu stretli! Pozreli sme si mauzóleum sultána Sandžara, zvyšky paláca, holubieho domu, našli nádherné črepy, vyliezli na kopec s pevnosťou, ktorú poznal Alexander Veľký a nazreli sme do miestnej kuchyne. Tu sa v obrovských hrncoch pripravoval plov a polievka z ktorej sme dostali ochutnať za misku. Až potom nás uchýli púšť Karakum a jej nekonečné horizonty, ktoré nás priviedli do najbizarnejšieho mesta strednej Ázie, teda do Ašchabadu. Cestou sme objavili aj takmer neznáme miesta akými je staroveký Abiwerd či ruina timurovskej mešity v Anau. Ašchabad žiari novotou a luxusom. Je to Dubaj vhodený do strednej Ázie. Pchjongjang zmiešaný s Las Vegas a do toho sa pridá ešte kus exotickej bizarnosti. Ašchabad práve žil 5.ázijskými hrami a tak je centrum konečne dokončené. Nad obrovským štadiónom so sochou koňa Akhal Teke horí „olympijský“ oheň a mesto vyžaruje energiu, ktorá uchváti. Túlali sme sa pomedzi monumenty, zovšadiaľ svietil naokolo mramor, čistota typická pre Singapur či Minsk, len ľudí nikde. Na to sme si v Ašchabade zvykli. Stavby pre stavby. Aj tak to vyráža dych a aj skúsení cestovatelia, ktorí videli desiatky krajín neveria vlastným očiam čo všetko stojí tu v Ašchabade. Na ruskom bazáre nakupujeme kaviár, sušený melón, granátové jablká a v noci sa ešte prevezieme mestom na vyhliadku nad mesto, aby sme videli ako žije vysvietený Ašchabad. Toto treba zažiť! O rok ste s nami v tejto unikátnej krajine vítaní! 

Krásny a tajomný Turkmenistan opäť pokorený

Tomáš Kubuš z BUBO

24

14:11

sep

2015

Prvá zlatá socha prezidenta Berdymukhamedova!

Prvá zlatá socha prezidenta Berdymukhamedova!

Uzbekistan sme si vychutnali naplno a zlatou bodkou za našou cestou po tejto exotickej krajine sa stala legendárna Buchara, ktorú sme pretkali skrz naskrz, aby sme v jej uličkách pohľadali všetky dôležité monumenty, strácali sme sa v bazárových uličkách, nakupovali suveníry a večer sa stretávali na námestí Lajbi Chauz pri obrovských šašlíkoch na brehu starého jazierko pod sedemstoročnými morušami. Romanticky to znie, však? Ešte krajšie je to na živo. Nabudúci rok aj vy máte príležitosť ocitnúť sa tu. Za bájnou riekou Amu Darya na nás čakal Turkmenistan. Stále patrí k pomerne uzatvoreným krajinám a stále sem chodí príliš málo turistov a tak dokáže dokonale vábiť dobrodružné povahy. V meste Mary sme sa ubytovali v najlepšom hoteli mesta, ktorý prišiel pred pár mesiacmi otvoriť samotný prezident Berdymuchamedov. Posedeli sme si na vynikajúcom šašlíku neďaleko riečky Murgab, ktorá sem priteká z Afganistanu a vďaka ktorej svojho času mohla dokonale pulzovať oáza zvaná Merv. Presne do nej sme sa vychystali aj my a objavovali ju kúsok po kúsku tak ako dnes jej ruiny zostali roztrúsené po vyprahnutej krajine. Zastavil sa tu každý, kto vo vtedajšom svete niečo znamenal. Peržania s Kýrom Veľkým, Macedónci s Alexandrom Veľkým, Seleukovci a panovník Antiochos, moslimskí Abbásovci si tu dokonca na niekoľko rokov spravili hlavné mesto celej obrovskej ríše v ktorej Merv súperil s Bagdadom o titul najkrajšieho mesta a napokon sa tu objavili Seldžukovci a sultán Sandžar, ktorého duša dodnes poletuje ponad kupolu obrovského mauzólea. Nebyt Džingischánovho syna Toluja, kto vie koľko slávnych kráľov či dobyvateľov by ešte Merv pozval za svoje hradby. Toluj mesto ponížil, zničil, naplnil ho krvou tak, že hlina a piesok ju už nestihli vsakovať a Merv sa stratil z mysle ľudí aj zo stránok času. Je to fascinujúce miesto. Navonok nemusí pôsobiť tak zaujímavo, no keď si na miestach rozpovieme legendy a príbehy toho čo sa tu odohralo a aké staré stavby nám robia spoločnosť, je to neskutočné miesto. Strávili sme v ňom niekoľko hodín a videli všetko čo sa vidieť dá. Na bazáre v Mary sme pohľadali miestnu špecialitu, ktorá už starobylý Merv preslávila a patrí k miestnym unikátom. Počuli ste už o sušenom melóne? Kalif si ho nechal odtiaľto posielať priamo do Bagadadu! Na miestnej tržnici sme ho ochutnali a snáď každý si kúsok z neho berie domov, aby prekvapil svojich blízkych. Preleteli sme do hlavného mesta Ašchabad na pomedzí púšte Karakum a pohoria Kopet Dag za ktorým sa ukrýva Irán a včera sme si vychutnali všetky moderné, mramorové aj bizarné monumenty. Ráno sme stáli osamotení v najväčšej mešite strednej Ázie, ktorú nechal veľký Turkmenbaši postaviť a nazreli sme aj do jeho mauzólea, kde nebolo nikoho. V starej Nise sme sa čo to dozvedeli o civilizácii Parthov a napokon sme si v národnom múzeu ukázali slávne slonovinové rhytony. Žiadne iné múzeum sveta ich nemá toľko ako sme ich videli v Ašchabade. Pri slávnej trojnožke, ktorá symbolizuje turkménsku neutralitu sa nám podaril skvelý kúsok, keď sa ukázalo, že konečne je otvorený výťah a tak sme sa o pár minút ocitli na samotnom vrchu a užívali si panorámu bizarného a mramorového mesta. Z mramoru je tu snáď všetko. Nielen nové budovy, ministerstvá, kancelárie či autobusové zastávky, ale dokonca aj staršie budovy renovujú tak, že na ich fasádu „prilepia“ mramorové bloky. Ašchabad je biele mesto. Svet pozná Turkmenistan aj cez bývalého prezidenta Turkmenbašiho a jeho bizarné nápady z ktorých občas zostal rozum stáť. Poznal ho však aj skrze zlaté sochy prezidenta, ktoré dodnes stoja na mnohých miestach, nielen v Ašchabade. Budúci rok sa bude v krajine spomínať na desať rokov od smrti Turkmenbašiho. Odvtedy drží opraty krajiny bohatej na zemný plyn prezident Berdymukhamedov. Nemá v sebe toľko megalománie ako Turkmenbaši, no miestni radi poukazujú na to, že jeho kult veľmi pomaličky rastie. Do sveta sa ešte nerozkríklo, že aj Berdymukhamedov už má svoju prvú zlatú sochu a my sme pod ňou včera stáli. Pred pár mesiacmi sme tadiaľ s našou BUBO skupinkou prechádzali a nebolo tam nič, včera tam už stála a tak si dovolím povedať, že sme prvá slovenská skupinka, ktorá túto sochu videla. Prvá zlatá socha. Bude zaujímavé sledovať, ako sa bude jeho kult rozvíjať. Každopádne budeme pri tom.

T

Tomáš K. z BUBO

09

16:36

jún

2014

Najhorúcejšia krajina strednej Ázie

Najhorúcejšia krajina strednej Ázie

Kirgizstan, Kazachstan, Tadžikistan aj Uzbekistan sme už úspešne zdolali a včera sme sa ocitli v najtajomnejšej zo všetkých stredoázijských republík, ktorá sa sem tam môže popýšiť prezývkou „severná Kórea strednej Ázie“. Mnohí už určite tušia, že sme prekročili rieku Amu Darya, bájny a legendárny Oxus a ocitli sme sa v krajine, ktorej meno sa spája s bizarnou postavičkou bývalého prezidenta Turkmenbašiho. Jeho portréty však z roka na rok miznú a ulice či paláce zdobia portréty súčasného prezidenta Berdymuchamedova, ktorý vládne krajine od smrti „otca Turkménov“. Turkmenistan nás privítal horúčavami, no niet sa čomu diviť, keď sme ukrajovali desiatky kilometrov z púšte Karakum. Po uzbeckej púšti Kyzylkum to je už druhá veľká púšť na našej ceste a my spomíname na hodiny geografie. Amu Darya, Syr Darya, Kyzylkum, Karakum, Altaj, Pamír, Tian Šan...To všetko sme už videli a zažili. V Turkmenabade sme sa zastavili pri jednom z najstarších ortodoxných kostolov celého Turkmenistanu a za mestom sa krajina rozliala do jednej obrovskej, nekonečnej, vyschnutej roviny, kde rutinu občas preťali stáda pasúcich sa tiav, ktoré sme museli náležite zdokumentovať. Oáza Mary sa stala našim prechodným domovom a po tom ako sme naše peňaženky naplnili manátmi sme si posedeli na perfektnej večeri v podniku, kde robia azda tie najlepšie šašlíky v celej krajine. Ochutnali sme ich takmer v každej krajine do ktorej sme sa zatúlali, ale také aké robia tu v Mary, by sme inde márne hľadali. Rieka Murgab si neďaleko nás ticho tiekla a pomaličky, ale isto pohltila mesto tma, ktorá rozsvietila mramorové budovy divadla, duchovného paláca či veľkolepej knižnice. Bývalý prezident nechal všetky knižnice v krajine okrem Ašchabadu zatvoriť, pretože aj tak mal každý doma jeho knihu Ruhnáme, no dnes by sme už knižnice našli v mnohých mestách a patria medzi najkrajšie budovy. Pred pár hodinami sme objavovali svet, ktorý mal byť dávno zabudnutý. Starobylé mesto Merv sme si vychutnali dosýta a pomaličky, ale isto sme sa učili rozlišovať storočia, jednotlivé citadely, stavby v nich a ich príbehy. Zničili ho Mongoli a tá skaza mala byť tak veľká, že ich besnenie dodnes ešte nikto neprekonal. Odvtedy svetom zatriasli konflikty, vojny, genocídy či atómové bomby, no to či si pamätajú múry Mervu nemalo obdobu. Možno preto tie múry dnes mlčia, pretože videli príliš veľa krvi. Túlali sme sa rozhorúčenou krajinou, hľadali starobylé črepy a teplomer ukazoval 40 stupňov. Holt, Turkmenistan je najhorúcejšou krajinou celej oblasti. V miestnej kuchyni pri svätyni Jusufa Hamadániho nás domáci pohostili šorpou, čerstvým chlebom a krásnymi úsmevmi. Ešte posledné nákupy na bazáre v Mary, prelet do Ašchabadu a sme tu. Mesto lásky. Bizarné mesto postavené z mramoru. Čoskoro si ho vychutnáme.

T

Tomáš z BUBO

01

18:02

máj

2014

Mramorové mesto

Mramorové mesto

Keby sa Vás niekto spýtal ktoré mesto je zapísané v Guinesovej knihe rekordov ako mesto, v ktorom je najviac použitého mramoru pri výstavbe, ako by ste odpovedali? Tipol by si niekto, že týmto titulom sa hrdo pýši hlavné mesto Turkmenistanu Ašchabad? Naši Bubáci to už vedia a dnes sme len s údivom hľadeli na všemožné pomníky, monumenty megalomanských rozmerov, ministerstvá, paláce, či neskutočný svadobný salón na kopci nad mestom. Rímsky cisár Augustus kedysi vyhlásil, že prevzal Rím z tehál a zanechal ho v mramore, no keby videl ako sa svojej úlohy zmocnil slávny Turkmenbaši, len by neveriacky krútil hlavou. Bohatstvo zemného plynu a ropy tu cítiť na každom kroku a mesto pripomína svojim výzorom mramorové výstavisko. To čo sa z diaľky javí ako palác je „obyčajná“ univerzitná fakulta či nemocnica. Nie ani Dubaj sa nechytá na to, čo sa deje v centre Ašchabadu. Akási bizarná zmiešanina Las Vegas a Pchjongjangu, ktorá je natoľko zvláštna a krásna, že si ju človek obľúbi. Navštívili sme zopár zlatých sôch bývalého prezidenta a pri pamätníku Nezávislosti sme sa primiešali do turkménskej svadby, kde nevesta nosí tradičné oblečenie pripomínajúce koberec prehodený cez hlavu tak, že jej vôbec nie je vidno do tváre. Ženy s pestrofarebnými šatami a úsmevmi na tvárach dotvárali nablýskaným pamiatkam krásnu kulisu a vdychovali miestam život. Prešli sme sa útrobami najväčšej mešity strednej Ázie, ktorú nechal pred desiatimi rokmi prezident postaviť a odfotili si aj slávny pomník Ruhnáme, ktorú prezident napísal a postavil ju na rovnaký piedestál ako Korán. Zvyšok času sme trávili na ruskom bazáre kde ponúkajú všetko od turkménskeho kaviáru, sušené ryby, syry, cez zeleninu, čerstvo napečený chlieb, turkménsky koňak, vína, vodku až po perfektné a sladučké melóny. Dnes sme mali pár stupňov nad tridsiatkou, čo je na 1.máj celkom slušné, no určite teplotu čoskoro prekonáme, pretože zajtra nás čaká hranica do Iránu a budeme zaspávať v posvätnom Mashade na východe krajiny.

T

Tomáš z BUBO

30

20:34

apr

2014

Tajomný Turkmenistan

Tajomný Turkmenistan

Posledné dva dni sme toho zažili tak veľa, že sa tomu ani nechce veriť. Prekročili sme bájnu rieku Oxus, ktorú na svojom ťažení zdolal aj Alexander Veľký so svojim vojskom. On na to potreboval niekoľko dní a nafúkané kožené stany, no nám sa to podarilo peši po pontónovom moste. Dnešná Amu Darja je hranicou medzi Uzbekistanom a Turkmenistanom a po tom ako sme si vychutnali krajinu Uzbekov sa pred nami otváral nový horizont s príchuťou nepoznaného. Turkmenistan. Čarovná krajina s rozprávkovým bohatstvom postaveným zo zemného plynu a ropy nás privítal svojou drsnou tvárou v podobe púšte Karakum, ktorou človek prechádza desiatky kilometrov rovno a za oknami autobusu sa mihotajú pieskové duny, kríky, no natrafili sme aj na pasúce sa ťavy. V Turkmenabade sme navštívili najstarší pravoslávny chrám a v meste Mary sme sa zásobili manátmi, aby sme si dali ten najlepší šašlík na našej ceste. Prvé portréty Turkmenbašiho, prvé zlaté sochy, mramorová architektúra vyrážajúca dych a prvé exotické tváre krásnych turkménskych dievčat. Táto nepoznaná krajina si vie získať každú dušu. Ochutnali sme turkménske pivo, šašlíky, boršč, langman či charčo, posedeli si neďaleko rieky Mugrab a tešili sa na dnešné ráno, pretože to nás čakal jeden z vrcholov programu v podobe historického mesta Merv. Prečo u nás o ňom takmer nikto nevie a starí historici a geografi sa predháňali v tom kto mu vymyslí krajší a lákavejší opis plný superlatívom? Napadlo by Vás, že v 12.storočí bolo najväčším mestom celého sveta? Ktovie ako by vyzerali dejiny keby sa tu nezastavil Džingischánov syn Toluj a nepremenil by mesto a krajinu na piesok nasiaknutý krvou. Ocitli sme sa v starovekom Merve, ktorý navštívil aj Alexander Veľký a z krajiny sa dvíhajú hradby a pevnosti, mementá toho aká veľká civilizácia tu kedysi prekvitala. Naučili sme sa orientovať v jednotlivých storočiach, mestách a pevnostiach ako archeológovia a zastavili sa pri každej dôležitej pamiatky niekdajšieho mesta. Pri ruinách paláca sultána Sandžara nás prekvapili desiatky pasúcich sa tiav. Tu v meste, ktoré si kedysi kalifovia vzali za vzor pri prestavbe Bagdadu a ktorého záhrady pripomínal raj. Čas a história býva niekedy k mestám nemilosrdná. Medzi úžasné zážitky patrila aj návšteva pútnickej hrobky, kde sme nazreli do kuchyne, pohostili nás práve upečeným chlebom, plovom a máme desiatky fotiek s milými ľuďmi. Ľudia nás zdravia na ulici, chcú sa s nami fotiť, chcú aby sme ich odfotili a podávame si ruky. Popoludnie sme strávili v bazárových uličkách Mary a následne sme sa po krátkom lete ocitli v hlavnom meste krajiny. Máme za sebou vyhliadku na fantastickú panorámu Ašchabadu a zajtra si ho dosýta vychutnáme!

T

Tomáš z BUBO

11

10:39

jún

2013

Turkmenska rozpravka

Turkmenska rozpravka

Ked zil nas milovany prezident Turkmenbasi ani sme nevedeli ako sa nam dobre zilo. Vdaka nemu sme mali svoju vlastnu demokraciu, Turkmensku demokraciu!!!! Ano jedna politicka strana, ale mali sme a stale mame stabilitu a skvely socialny system!!!! Kto taky ma? Este dnes mame elektriku, plyn a vodu zadarmo a kazdy obyvatel turkmenska ma kazdy mesiac 120 litrov benzinu zadarmo!!!! Zacala nasa sprievodkyna Lena. Dnes platim najom jeden dolar na rok, nie na mesiac... Ked zapnete TV tak dnesny prezident Gurbanguly Berdimuhamedow pouca ministrov co a ako robit a oni si pisu poznamky...Pokracuje v style Turkmenbasiho. ON je ten co vsetko vie, ovlada a je pan bozsky. Plagaty ako sa objima s detmi, riadi tank, pozera dalekohladom a zbera urodu.... Turkmensko je krajina kde sa da tazko dostat a viete preco? Ako vravi Lena, aby im nikto nepokazil ich rozpravku. Sme na miestach kde nevidime ziadneho turistu, historicky MERV kde vznikli rozpravky Tisic a jednej noci a kde si zalozil svoje mesto aj Alexander Macedonsky je len pre nas. Tam kde byvame sme jedina skupina, velky hotel a len MY. Kde sa toto da zazit???? A hlavne mesto? Poculi ste niekedy nieco o Aschabade? Dubaj je nic oprti tomuto.Viem ze neverite, ale skupina ktora s nami bola veri.

M

Martin z BUBO

01

15:48

okt

2012

Naozaj atipická krajina

Naozaj atipická krajina

Mal som možnosť tiež precestovať túto neobyčajnú krajinu toto leto v rámci expedície po strednej Ázii. Na poslednú chvíľu sa nám podarilo získať tranzitné víza čo je lotéria. Precestovali sme krajinu od Iránu do Kazachstanu sme vstúpili hranicou v púšti Karakum popri Kaspickom mori. podľa všetkého sme boli prví Slováci, čo cez ňu prašli, je to divočina. Treba to vidieť. A Ašchabát je nadherná Potemkinova dedina, honosné budovy a kvantum hotelov, lenže bez ľudí. Pri vstupe do luxusného hotela sa nás vrátnik opýtal, čo tu chceme. Všade sme boli pod kontrolou nielen uniformovaných, ale aj tajných. Ale zlatí, milí ľudia a krásne dievčatá.

M

Miro Babka

07

20:21

jún

2011

Kaslite na Dubaj, chodte do Aschabadu

Kaslite na Dubaj, chodte do Aschabadu

Pán Navrátil, vedeli ste, že ste Slovák najčastejšie navštevujúci Turkménsko? Neviem či sa mám smiať alebo plakať, keď dostávam svoje piate víza do toho čarovne morbídneho sveta. Mal som to šťastie, že som túto krajinu zažil počas života jej neobmedzeného vládcu Turkmenbašiho, po jeho smrti a teraz. Niekedy sa o nej hovorí aj ako o Severnej Kórei Strednej Ázie. Hranica medzi Turkménskom a Uzbekistanom v púšti Karakum vyzerá vskutku exoticky. Musíte prejsť pešo cez územie nikoho a v diaľke vidíte malú unimobunku s vlajkou. Colníka sa pýtam, či je všetko tak ako sa píše v novinách, časopisoch a zisťujem, že nikto nepreháňal. Turkménsko je neuveriteľná krajina, ktorú mohlo ešte pred piatimi rokmi zažiť na vlastnej koži len 300 turistov. Všetkých ich snímala štátna televízia, aby svojim občanom zdokumentovala rozvoj turistického ruchu. Dvadsať dolárový nájom Hneď po prekročení exotických hraníc smerujeme na benzínovú pumpu a tu začínajú naše zážitky. Po natankovaní prichádza za mnou sprievodca, že mu je veľmi ľúto, ale budem musieť zaplatiť zvýšenú cenu benzínu pre turistov. Pripravujem si stodolárovky a pýtam sa, koľko budem ma vyjde 185 litrov benzínu. Štyri a pol dolára. Čo? Neverím im ešte hodnú chvíľu. Šofér sa ma pýta, koľko stojí u nás. Niečo cez jedno euro za liter, odpovedám. Šofér zastaví autobus, ide si zafajčiť a po chvíli mi prenesie malý kanister benzínu. Nech si ho zoberiem, keď je u nás tak draho. Absurdné? Kdeže! Dozvedáme sa, že obyvatelia majú plyn, elektriku a školstvo zadarmo. Náš sprievodca sa však sťažuje na nehorázne telefónne účty. Chudák, musí platiť 5 dolárov ročne. K tomu všetkému, ešte prednedávnom mali nájomne 10 dolárov, teraz sa im vraj zvýšilo na 20 dolárov. Na rok. Priemerný Turkmén zarobí mesačne okolo sto dolárov. Keď si zoberiete, čo všetko má zadarmo, tak to nie je málo. Celá krajina je vlastne jedno veľké plynové ložisko, a tak sa štát rozhodol pumpovať bohatstvo z neho okrem megalomanských projektov aj do svojich ľudí. Mramorová rozprávka Vstupujeme do hlavného mesta Turkmenistanu. Máme za sebou Taškent, Biškek, Almaty, kde má návštevník má pocit, že sovietski plánovači sa poriadne vyriadili a betón bol ich najväčším kamarátom. Typicky šedé mesto očakávam aj od tejto metropoly. Po prekročení hlavnej mestskej brány si však neveriacky pretieram oči. Kde som to? Je toto možne? Boli ste v Dubaji alebo v iných krajinách perzského zálivu? Žasli ste nad krásou mramoru, ocele a umu ľudských rúk? Zabudnite na ne! Aschabad, hlavné mesto Turkménska, je stokrát krajšie, veľkolepejšie. Síce sa neťahá do výšky ako Dubaj, ale čo sa týka pocitu luxusu a čistoty, Dubaj sa má čo učiť. Široké bulváre obklopujú budovy z čistého talianskeho mramoru, námestie sú plné zelene, všade veľkolepé fontány a sochy. Pripadám si ako Alenka v krajine zázrakov. Máme namierené do štvrtej najväčšej mešity na svete, kde je pochovaný otec všetkých Turkménov, Turkmenbaši. Mešita pre dvadsaťtisíc veriacich z čistého talianskeho mramoru. Žiadna imitácia. Keď sa dotknete mramoru, cítite, ako spieva a aký je hladký. Už ste videli verejné toalety pre dvadsaťtisíc pútnikov? Každá toaleta, pisoár, umývadlo, schody, proste všetko je z čistého talianskeho mramoru. Na peniazoch tu záležalo zjavne najmenej! Sľub pred sochou vládcu Už pri mešite sme si museli zvyknúť na prívlastky ako najväčší, najkrajší, najrozsiahlejší, no v Ašchabade nájdete aj bábkové divadlo pre desaťtisíc návštevníkov, najväčšiu fontánu a asi najviac zlatých sôch Turkmenbašiho. Nie pozláteného. Takmer na každom námestí, ulici a pred vládnou budovou je podobizeň bývalého prezidenta. Raz hľadí do neznáma, raz sedí, inde rozmýšľa. Hoci sa nám pri tých absurdných pózach derú do úst posmešky, miestna sprievodkyňa si ho váži. ,,Bol diktátor, ale mali sme kopec vecí,“ hovorí a ukazuje na jeden z najbizarnejších pomníkov, ktorý stvárňuje zlatého Turkmenbašiho na vrchole vyše tridsaťmetrového pomníka, ako sa otáča za slnkom. „My veríme, že slnko sa otáča za Turkmenbašim.“ Raz si otec Turkménov zmyslel, že každý svadobčan musí zložiť manželský sľub pred jeho zlatou sochou. Každý, bez rozdielu. Potom premenoval dni v týždni aj mesiace podľa seba a svojej rodiny. Hádajte, ako sa volal prvý mesiac v roku predtým ako súčasný prezident vrátil mesiacom ich pôvodné názvy? Samozrejme, Turkmenbaši. Vodca postavil pre svoj päťmiliónový národ aj zdravotný chodník. Aspoň raz ročne musel každý obyvateľ prejsť takmer dvadsaťkilometrový úsek v 30-stupňových teplotách. Jedinou výnimkou bol otec národa, ktorý sledoval svoje ovečky z helikoptéry. Keď raz na chodník vošli, nesmeli z neho totiž zísť. Zákaz fajčenia a hotel pre seba Keď pán prezident, ktorý sa v roku 1991 vyhlásil za doživotného vládcu, dostal infarkt, lekári mu povedali, že to má z cigariet. Vzápätí zakázal obyvateľstvu v mestách fajčiť. Ak si teda chcú zabafkať, musia ísť mimo. Za tabuľkou s názvom mesta nájdete obyvateľov, ako ťahajú jednu za druhou. Aj my sme pred vstupom do mesta Mary na chvíľu zastavili. Kým si šofér a sprievodca plnili svoje vysmädnuté pľúca nikotínom, rozprávali mi o kolónii pre tučniaky, ktorú chcel Tukmenbaši v hlavnom meste postaviť. V púštnej krajine, kde teplota v lete vystúpi až na vražedných 56 stupňov! Videli ste už múzeum pšenice? Na vrchole múzea je desaťmetrový zlatý klas. Historické múzeum má veľkosť nového Slovenského národného divadla. I keď sa v ňom dozviete len to, že celý svet pochádza z Turkménska. Náš hotel je na hlavnej triede, i keď som cestou doň napočítal cez 35 mramorových ubytovacích kapacít. Len neviem kto v nich býva. Odpoveď dostávam na recepcii, kde mi je oznámené, že konkrétne v mojom hoteli som sám a za tridsať minút odídu aj zamestnanci. Hotel len a len pre seba! Prechádzam sa po voľných izbách, kuchyni a nechápem! Namiesto biblie Ruhnama Aby toho nebolo dosť, bývalý prezident Turkmenbaši napísal veľké dielo. Ruhnamu. Už vyšiel aj druhý zväzok. Čo to je? Kniha, ktorá hovorí o tom, ako vzniklo Turkménsko a pojednáva o živote a diele otca národa. Skvost natoľko vzácny, že ho ešte donedávna museli všetci Turkménci ovládať naspamäť a v roku 2005 ju dokonca vystrelili z Bajkonuru do vesmíru. Keď Turkménci robili vodičské skúšky, ani tak nezáležalo na tom, či vedia šoférovať, hlavne, aby bez chyby citovali pasáže z Ruhnamy. Kniha bola preložená do všetkých jazykov sveta a má svoj pomník. Pomník v tvare knihy, ktorý sa každý deň otvára a plechový hlas prednesie časť božských slov. Turkmenbaši je aj tri roky po smrti všade. Na bankovkách, v televízii, na uliciach, v mysliach ľudí. Miestni vedia, že bol blázon, čistý blázon, ale dal im niečo, čo iné národy nemajú. Úžasný sociálny systém. Kaviár a rozprávky Turkménsko má nielen morbídne zlaté sochy, ale aj zaujímavosti, ktoré mu závidí celý svet. Napríklad koberce. Pred piatimi rokmi som si kúpil jeden za 250 amerických dolárov. Na Slovensku mi ho ocenili na takmer 750-tisíc korún. Kde bývam vám nepoviem, ale prezradím, že tieto koberce patria medzi viac cenené ako tie perzské. Sú vlnené a všetky sú ručne tkané. Odkedy do krajiny začalo prúdiť viac turistov, ich cena išla mierne hore. Alebo pravý kaviár. Zabudnite na ten, čo sa predáva u nás. V Turkménsku je ten najkvalitnejší a za babku. Takmer štvrť kila za päť dolárov. Tento kaviár je z belugy, ktorá je chránená a je zakázané ju do Európy dovážať. Tam sa je na kilá a zapíja vodkou. Hádajte, ako sa volá? Turkmnebaši. V strede krajiny sa nachádza historický skvost. Merv, v ktorom vznikli rozprávky Tisíc a jednej noci, kde Šeherezáda rozprávala príbeh za príbehom. Žiadne ploty, žiadne zátarasy, na ploche 100 kilometrov štvorcových sa môžete pohybovať bez obmedzení. Raz som odtiaľ priniesol domov kúsok črepiny. Keď som ho ukázal archeológom, nosili ju ako svätosť oltárnu a pýtali sa, kde som to ukradol. Nikde. Také veci sa tam voľne povaľujú. Miestny trh je jeden z mála, ktorý prežil stáročia. Videl som trhy v Kasgare, Sanaa či Damasku, ale toto je exotika nad exotikou. Hlavne zvierací trh. Organizácia na ochranu zvierat by bila na poplach. Videli ste nakladať ťavu žeriavom alebo dávať kozy do úložného priestoru starej lady? Na trhu dostanete všetko od výmyslu sveta. Skúšal som zjednať ťavu. Začali sme na 350 USD a skončili na 52 dolároch. Obchodník mi ako bonus prihodil mladú ťavu a dve kozy. Nevedel pochopiť, prečo by bol problém dostať to zviera na Slovensko. Ale prečo by som ju ťahal k nám? Veď v Turkménsku je najviac voľne žijúcich tiav na svete. A večer je zakázané jazdiť po diaľniciach, lebo zatiaľ nevymysleli, ako im všetkým dať reflexnú vestu...

M

Martin z BUBO

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva