Krásny a tajomný Turkmenistan opäť pokorený

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Ani tento rok nemôžeme v tajomnom a málo známom Turkmenistane chýbať. Po uzbeckej Buchare sme sa vydali na juh smer rieka Amu Darya, smer púšť Karakum a smer krajina, kde dodnes stoja zlaté sochy bývalého prezidenta, ktorého svet poznal ako Turkmenbaši. Táto bizarná krajina je stále ťažšie dostupná kvôli problematickému vízovému režimu a aj pred našou cestou mnohí upozorňovali, že víza krajina prestala vydávať a mnohých dokonca odrádzali od cesty či dokonca víza nedostali. My máme v kancelárii nášho vízového čarodeja a tak sme všetci víza dostali a mohli si užívať pocit unikátnosti. Ten človek získa hneď na hranici, kde je minimum turistov. Návštevnosť tejto krajiny je stále v zaujímavých číslach, no tento rok už mali prekonať hranicu 10 000 turistov. Nie je zlé, čo myslíte? Už v Turkmenabade po tom ako sme po novom moste prekročili bájny Oxus pozeráme na mesto a nechápeme kde sme sa to ocitli. Mramorové budovy, zlatá socha, široké bulváre a tá neskutočná čistota. Strnulosť púšte Karakum je tiež fascinujúca ako sa krajina ani po stovke kilometrov vôbec nezmení. Náš hotel v Mary, ležiac na hlavnom námestí, nemôže mať lepšiu polohu. Vyjdeme von a pred nami stojí mramorový Duchovný palác, mramorová knižnica, mramorové divadlo a obrovská mešita, ktorú postavil súčasný prezident. Na všetko dohliada jeho predchodca Saparmurat Niyazov, alias Turkmenbaši vo svojej zlatej podobe. Zvierajúc v ruke svoju knihu Ruhnáme, má prehľad o všetkom a každom kto sa mihne na námestí. Prvé stretnutia s Turkménmi, ženy v krásnych až dokonalých krojoch, dievčatá s vrkočmi a chlapci v uniforme, košeli a kravate. Cítiť z nich exotiku a sme pre nich azda väčšia atrakcia, než oni pre nás. Prvý bravčový šašlík s pivom. V moslimskej krajine? No a? Nie je všetko také čiernobiele ako v médiách. Na ďalší deň na nás čakali ruiny starobylého Mervu. Hádajte koľko turistov sme tu stretli! Pozreli sme si mauzóleum sultána Sandžara, zvyšky paláca, holubieho domu, našli nádherné črepy, vyliezli na kopec s pevnosťou, ktorú poznal Alexander Veľký a nazreli sme do miestnej kuchyne. Tu sa v obrovských hrncoch pripravoval plov a polievka z ktorej sme dostali ochutnať za misku. Až potom nás uchýli púšť Karakum a jej nekonečné horizonty, ktoré nás priviedli do najbizarnejšieho mesta strednej Ázie, teda do Ašchabadu. Cestou sme objavili aj takmer neznáme miesta akými je staroveký Abiwerd či ruina timurovskej mešity v Anau. Ašchabad žiari novotou a luxusom. Je to Dubaj vhodený do strednej Ázie. Pchjongjang zmiešaný s Las Vegas a do toho sa pridá ešte kus exotickej bizarnosti. Ašchabad práve žil 5.ázijskými hrami a tak je centrum konečne dokončené. Nad obrovským štadiónom so sochou koňa Akhal Teke horí „olympijský“ oheň a mesto vyžaruje energiu, ktorá uchváti. Túlali sme sa pomedzi monumenty, zovšadiaľ svietil naokolo mramor, čistota typická pre Singapur či Minsk, len ľudí nikde. Na to sme si v Ašchabade zvykli. Stavby pre stavby. Aj tak to vyráža dych a aj skúsení cestovatelia, ktorí videli desiatky krajín neveria vlastným očiam čo všetko stojí tu v Ašchabade. Na ruskom bazáre nakupujeme kaviár, sušený melón, granátové jablká a v noci sa ešte prevezieme mestom na vyhliadku nad mesto, aby sme videli ako žije vysvietený Ašchabad. Toto treba zažiť! O rok ste s nami v tejto unikátnej krajine vítaní! 

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Turkmenistan

Ďalšie dovolenky do krajiny:

Viac informácií o krajine:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu