Zlaté sochy v Ašchabade Prvá zlatá socha prezidenta Berdymukhamedova!

Byť v Ašchabade je ako byť v inom svete. Obklopia vás zlaté sochy nielen bývalého, ale dnes už aj súčasného prezidenta a vidieť ich na živo je zážitok. Uzbekistan sme si vychutnali naplno a zlatou bodkou za našou cestou po tejto exotickej krajine sa stala legendárna Buchara, ktorú sme pretkali skrz naskrz, aby sme v jej uličkách pohľadali všetky dôležité monumenty, strácali sme sa v bazárových uličkách, nakupovali suveníry a večer sa stretávali na námestí Lajbi Chauz pri obrovských šašlíkoch na brehu starého jazierko pod sedemstoročnými morušami. Romanticky to znie, však? Ešte krajšie je to na živo. Nabudúci rok aj vy máte príležitosť ocitnúť sa tu. Za bájnou riekou Amu Darya na nás čakal Turkmenistan. Stále patrí k pomerne uzatvoreným krajinám a stále sem chodí príliš málo turistov a tak dokáže dokonale vábiť dobrodružné povahy. V meste Mary sme sa ubytovali v najlepšom hoteli mesta, ktorý prišiel pred pár mesiacmi otvoriť samotný prezident Berdymuchamedov. Posedeli sme si na vynikajúcom šašlíku neďaleko riečky Murgab, ktorá sem priteká z Afganistanu a vďaka ktorej svojho času mohla dokonale pulzovať oáza zvaná Merv. Presne do nej sme sa vychystali aj my a objavovali ju kúsok po kúsku tak ako dnes jej ruiny zostali roztrúsené po vyprahnutej krajine. Zastavil sa tu každý, kto vo vtedajšom svete niečo znamenal. Peržania s Kýrom Veľkým, Macedónci s Alexandrom Veľkým, Seleukovci a panovník Antiochos, moslimskí Abbásovci si tu dokonca na niekoľko rokov spravili hlavné mesto celej obrovskej ríše v ktorej Merv súperil s Bagdadom o titul najkrajšieho mesta a napokon sa tu objavili Seldžukovci a sultán Sandžar, ktorého duša dodnes poletuje ponad kupolu obrovského mauzólea. Nebyt Džingischánovho syna Toluja, kto vie koľko slávnych kráľov či dobyvateľov by ešte Merv pozval za svoje hradby. Toluj mesto ponížil, zničil, naplnil ho krvou tak, že hlina a piesok ju už nestihli vsakovať a Merv sa stratil z mysle ľudí aj zo stránok času. Je to fascinujúce miesto. Navonok nemusí pôsobiť tak zaujímavo, no keď si na miestach rozpovieme legendy a príbehy toho čo sa tu odohralo a aké staré stavby nám robia spoločnosť, je to neskutočné miesto. Strávili sme v ňom niekoľko hodín a videli všetko čo sa vidieť dá. Na bazáre v Mary sme pohľadali miestnu špecialitu, ktorá už starobylý Merv preslávila a patrí k miestnym unikátom. Počuli ste už o sušenom melóne? Kalif si ho nechal odtiaľto posielať priamo do Bagadadu! Na miestnej tržnici sme ho ochutnali a snáď každý si kúsok z neho berie domov, aby prekvapil svojich blízkych. Preleteli sme do hlavného mesta Ašchabad na pomedzí púšte Karakum a pohoria Kopet Dag za ktorým sa ukrýva Irán a včera sme si vychutnali všetky moderné, mramorové aj bizarné monumenty. Ráno sme stáli osamotení v najväčšej mešite strednej Ázie, ktorú nechal veľký Turkmenbaši postaviť a nazreli sme aj do jeho mauzólea, kde nebolo nikoho. V starej Nise sme sa čo to dozvedeli o civilizácii Parthov a napokon sme si v národnom múzeu ukázali slávne slonovinové rhytony. Žiadne iné múzeum sveta ich nemá toľko ako sme ich videli v Ašchabade. Pri slávnej trojnožke, ktorá symbolizuje turkménsku neutralitu sa nám podaril skvelý kúsok, keď sa ukázalo, že konečne je otvorený výťah a tak sme sa o pár minút ocitli na samotnom vrchu a užívali si panorámu bizarného a mramorového mesta. Z mramoru je tu snáď všetko. Nielen nové budovy, ministerstvá, kancelárie či autobusové zastávky, ale dokonca aj staršie budovy renovujú tak, že na ich fasádu „prilepia“ mramorové bloky. Ašchabad je biele mesto. Svet pozná Turkmenistan aj cez bývalého prezidenta Turkmenbašiho a jeho bizarné nápady z ktorých občas zostal rozum stáť. Poznal ho však aj skrze zlaté sochy prezidenta, ktoré dodnes stoja na mnohých miestach, nielen v Ašchabade. Budúci rok sa bude v krajine spomínať na desať rokov od smrti Turkmenbašiho. Odvtedy drží opraty krajiny bohatej na zemný plyn prezident Berdymukhamedov. Nemá v sebe toľko megalománie ako Turkmenbaši, no miestni radi poukazujú na to, že jeho kult veľmi pomaličky rastie. Do sveta sa ešte nerozkríklo, že aj Berdymukhamedov už má svoju prvú zlatú sochu a my sme pod ňou včera stáli. Pred pár mesiacmi sme tadiaľ s našou BUBO skupinkou prechádzali a nebolo tam nič, včera tam už stála a tak si dovolím povedať, že sme prvá slovenská skupinka, ktorá túto sochu videla. Prvá zlatá socha. Bude zaujímavé sledovať, ako sa bude jeho kult rozvíjať. Každopádne budeme pri tom.