Oáza Mary Najhorúcejšia krajina strednej Ázie

Mary bolo kedysi dôležitým karavánnym mestom a dnes je príjemnou oázou na polceste medzi uzbeckou hranicou a Ašchabadom. Kirgizstan, Kazachstan, Tadžikistan aj Uzbekistan sme už úspešne zdolali a včera sme sa ocitli v najtajomnejšej zo všetkých stredoázijských republík, ktorá sa sem tam môže popýšiť prezývkou „severná Kórea strednej Ázie“. Mnohí už určite tušia, že sme prekročili rieku Amu Darya, bájny a legendárny Oxus a ocitli sme sa v krajine, ktorej meno sa spája s bizarnou postavičkou bývalého prezidenta Turkmenbašiho. Jeho portréty však z roka na rok miznú a ulice či paláce zdobia portréty súčasného prezidenta Berdymuchamedova, ktorý vládne krajine od smrti „otca Turkménov“. Turkmenistan nás privítal horúčavami, no niet sa čomu diviť, keď sme ukrajovali desiatky kilometrov z púšte Karakum. Po uzbeckej púšti Kyzylkum to je už druhá veľká púšť na našej ceste a my spomíname na hodiny geografie. Amu Darya, Syr Darya, Kyzylkum, Karakum, Altaj, Pamír, Tian Šan...To všetko sme už videli a zažili. V Turkmenabade sme sa zastavili pri jednom z najstarších ortodoxných kostolov celého Turkmenistanu a za mestom sa krajina rozliala do jednej obrovskej, nekonečnej, vyschnutej roviny, kde rutinu občas preťali stáda pasúcich sa tiav, ktoré sme museli náležite zdokumentovať. Oáza Mary sa stala našim prechodným domovom a po tom ako sme naše peňaženky naplnili manátmi sme si posedeli na perfektnej večeri v podniku, kde robia azda tie najlepšie šašlíky v celej krajine. Ochutnali sme ich takmer v každej krajine do ktorej sme sa zatúlali, ale také aké robia tu v Mary, by sme inde márne hľadali. Rieka Murgab si neďaleko nás ticho tiekla a pomaličky, ale isto pohltila mesto tma, ktorá rozsvietila mramorové budovy divadla, duchovného paláca či veľkolepej knižnice. Bývalý prezident nechal všetky knižnice v krajine okrem Ašchabadu zatvoriť, pretože aj tak mal každý doma jeho knihu Ruhnáme, no dnes by sme už knižnice našli v mnohých mestách a patria medzi najkrajšie budovy. Pred pár hodinami sme objavovali svet, ktorý mal byť dávno zabudnutý. Starobylé mesto Merv sme si vychutnali dosýta a pomaličky, ale isto sme sa učili rozlišovať storočia, jednotlivé citadely, stavby v nich a ich príbehy. Zničili ho Mongoli a tá skaza mala byť tak veľká, že ich besnenie dodnes ešte nikto neprekonal. Odvtedy svetom zatriasli konflikty, vojny, genocídy či atómové bomby, no to či si pamätajú múry Mervu nemalo obdobu. Možno preto tie múry dnes mlčia, pretože videli príliš veľa krvi. Túlali sme sa rozhorúčenou krajinou, hľadali starobylé črepy a teplomer ukazoval 40 stupňov. Holt, Turkmenistan je najhorúcejšou krajinou celej oblasti. V miestnej kuchyni pri svätyni Jusufa Hamadániho nás domáci pohostili šorpou, čerstvým chlebom a krásnymi úsmevmi. Ešte posledné nákupy na bazáre v Mary, prelet do Ašchabadu a sme tu. Mesto lásky. Bizarné mesto postavené z mramoru. Čoskoro si ho vychutnáme.