Fórum

10 príspevkov

12

07:46

máj

2019

Prehliadka Brazzaville

Prehliadka Brazzaville

Hlavné mesto Republiky Kongo je značne dôležitým mestom. Brazzaville bolo hlavným mestom Francúzskej Rovníkovej Afriky (Afrique équatoriale française) a počas II. svetovej vojny dokonca hlavným mestom slobodného Francúzska. Jednou z atrakcií mesta je dom postavený pre generála Charlesa de Gaullea, ktorý tu žil počas Vichystického režimu. V Brazzaville žije tretina obyvateľov celého štátu, a aj keď je prímorské mesto Pointe Noire považované tradične za vyspelejšie a európskejšie, investície sú v Brazzaville omnoho vyššie a veľké zmeny na seba nedajú dlho čakať. Navštívil som teraz Brazzaville presne po 10 tich rokoch, a zmeny sú obrovské. Brazzaville je položené približne 500km južne od rovníka a 500km východne od Atlantického oceánu - vo vnútrozemí na brehoch rieky Kongo nad perejami, oproti hlavnému mestu Demokratickej republiky Kongo, Kinshase. Zrejme ide o 2 najbližšie položené hlavné mestá na našej planéte, veď cez rieku je to asi kilometer, dva (podľa stavu vody). Jedinou konkurenciou je Vatikán, ktorý je enklávou Ríma. Plus, môžete argumentovať, že Vatikán je per se mestským štátom. Má vôbec hlavné mesto? Ramallah je od Jeruzalema vzdialený 25 km a Bratislava od Viedne 66km. Obe Konžské mestá majú strategickú polohu; nad nimi, proti prúdu, je rieka Kongo splavná, no odtiaľto až po oceán splavná nie je. Toto mesto má vyše 100 ročnú históriu, a tak, skutočne, ako mesto vyzerá. Mnohé africké hlavné mestá ako napríklad Lilongwe (Malawi) či Yamoussoukro ( Pobrežie Slonoviny), Gaborone (Botswana) sú iba širokými asfaltovými cestami vystavanými v strede buša, a bez akéhokoľvek života. Brazzaville je živým mestom. Má iba niečo vyše milióna obyvateľov (1.3 mil.), čo je málo (veď Kinshasa má 12 miliónov a mnohí tvrdia, že značne viac…), a preto často na cestovateľov pôsobí ospalým dojmom. No to iba do chvíle, ak zavítate do černošských štvrtí ako Poto Poto či Bakongo. Tu vidíte davy ľudí a pochopíte, že černosi preferujú takéto chaotické, no pravdivé prostredie pred upratanými sterilnými európskymi ulicami. Sú na široké avenue svojho mesta hrdí, no nechcú tu bývať. Dobre je im na trhu, kde brodia kaluže mútnej vody na hlinených cestách. Brazzaville, ako je zrejmé z toho čo píšem vyššie, môžeme rozdeliť na “Európsku” časť a “Africkú” časť. Európska časť začína na letisku Maya Maya, odkiaľ sa kamkoľvek do centra dostanete za 10 minút. Letisko je naddimenzované, novučičké a jediná biznis lounge Eben lounge je okrem nádherných drevených sôch značne insitná. Na letisku je jediný duty free shop. Z letiska vedú do vášho hotela nové široké asfaltové cesty, a tak je Brazzaville veľkou africkou výnimkou, kde veľké dopravné zápchy nepoznajú. Toto sa pri udržaní mieru a následnej prosperite krajiny, samozrejme, zmení. Väčšina hotelov sa nachádza na ulici Avenue de l’Amitie, kde je asi 6 hotelov. Prešiel som všetky, a aj najlepší Olympic Palace, ktorý si píše 5 hviezdičiek, by v Európe dostal tak 2 a pol. No bazén 5 hviezdičkový je. Ostatné hotely nemajú na izbách dve postele (napríklad pre dvoch mužov) ale iba jednu -takto je to všade v Kongu. Druhým miestom hotelov sú ulice paralelné s riekou Kongo. Cena je vyššia asi o 30%. Najvyšším hotelom v meste a jednoznačne najlepším je Radisson Blue. Je to ikona mesta s najlepšou polohou v centre a priamo na rieke Kongo s troma bazénmi a fungujúcim wifi. Aj tu však počítajte s výpadkami elektriny, a vtedy výťahy ani kávovar nefungujú. Asi 250 metrov od Radissonu je hotel Saphir, africký luxus s bazénom, z ktorého voľne pobehujúca antilopa pije vodu. Na chodbách olejomaľby, množstvo livrejovaného služobníctva, (majú aj twin rooms), slušnú reštauráciu s rozsiahlym 3 chodovým menu za 8 Euro (štvrtinová cena oproti ¼ km vzdialenému Radissonu). Napriek dokonalému room servisu, je hotel africký, a teda špinavý a wifi funguje premenlivo. Radisson stojí cca 300 Euro a Saphir cca 110 Euro. Raňajky v Kongu väčšinou nebývajú v cene hotela. P R E H L I A D K A: Prehliadku mesta by som začal pri bazilike Svätej Anny, čo je najkrajšia budova mesta. Od Radissonu je to 10 minút peši. Obrovský kostol so zelenou strechou a oblúkovou konštrukciou v interiéri. Omše sú 6.15, 12.30 a 17.00 každý deň. V nedeľu sú omše 6.30, 9.00 a 10.30. Africká omša je veľkým zážitkom, tanečným koncertom. Ak by sa Vám táto omša nepáčila, tak stačí vyjsť von a na druhej strane cesty, na druhej strane kruhového objazdu (Rond Point Poto-Poto) máte ďalšie 2 konkurenčné kostoly. Nie také pekné, namiesto oblúkov majú plechovú strechu, ale o to viac kazateľ kričí, či veriaci spievajú. Z kruhového objazdu vedie Avenue de la Paix a všetko vpravo je africké trhovisko Poto- Poto. Poprechádzajte sa ním k malej mešite (biela vykachličkovaná) a cestou si môžete kúpiť plnenú bagetu, či od obchodníka z Mauritánie domorodé černošské farebné oblečenie. Potom prejdite veľkú avenue a zamierte k Veľkej mešite. Od Sainte Anne ku Grand Mosque je to asi 7- 10 minút peši. Najväčšia mešita Konga je schovaná, ale po 500 metroch sa objavia impresívne zelené kupole. Aj keď sa nedostanete dnu, je to veľmi zaujímavé miesto, hlinené ulice, predajcovia bieleho moslimského oblečenia (džalábijí) a hálal jedál. Brazzaville je značne kozmopolitné mesto a moslimovia aj Číňania tu žijú mnoho mnoho generácií. Z Avenue de la Paix od Basilique St. Anne vidieť aj vežu Nabemba, ktorá je so svojou výškou 106 metrov najvyššou budovou v krajine. Dosť zvláštna, absolútne sa nehodiaca a notoricky predražená stavba. Taxíkom pôjdete určite okolo, veži sa nedá vyhnúť. Od Grande Mosque sa otočíte a peši mierite späť. Cestou už v blízkosti hotela Radisson, oproti budove veľvyslanectva Francúzska, je stará budova pošty. Zamierte sem pokochať sa olejomaľbami známej umeleckej školy z Poto Poto, ktorú v roku 1951 založil Pierre Lods. Obrazy si môžete aj kúpiť a s vývozom nie je žiaden problém. Prejdete ďalších 100 metrov a ste pred ruským kultúrnym centrom s bustou Gagarina. Ak ste v meste dlhšie (ja som bol obidva krát po 3 až 4 dni), tak si na plagátikoch pred bránou prečítate, aké kultúrne podujatia Rusi organizujú. Túto trasu viete prejsť ľahko peši, a takto vlastne spoznáte kompletné centrum mesta. Ráno aj pred západom slnka ešte v centre mesta odporúčam navštíviť La Corniche, novovybudovanú ulicu hneď pri rieke. Promenáda je ukončená (večer vysvieteným) mostom Pont du 15 aout 1960, čo je most, ktorý nevedie nikam a jeho moderný tvar v dnešnej dobe značne preskakuje ostatnú architektúru mesta. Vraj hlavným dôvodom jeho stavby bolo naštvať vtedajšieho prezidenta Demokratickej Republiky Kongo Josepha Kabilu, ktorý mal obrovský, vysvietený most presne pred oknom svojej pracovne na druhej strane rieky. Ráno tu športujú ľudia, skôr ako behajú chodia a o 16.00 cez víkendy Corniche zatvoria a konajú sa tu rôzne aktivity. Ideálne vybehnúť sem z Radissonu pred raňajkami, je to peši asi 4 minúty, pri ruskom kultúrnom centre pred Casinom (v obrovskom supermarket Géant Casino si kúpite čokoľvek, ale skoro nič, čo je vyrobené v Kongu) zabočíte vľavo. Ráno je to tu romantické, možno bude nad Kongom hmla, teplo bude určite, vtáky ráno hlasno spievajú, všade to vonia ..a po rieke na drevených pirogách veslujú rybári. POKRAČOVANIE PREHLIADKY (už taxíkom) Základom prehliadky Brazzaville je navštíviť pereje – Les Rapides. Nachádzajú sa asi 15-20 minút taxíkom z mesta pri Pont du Djoué. Taxikár vie, kam vás zaviesť, je tu jediná reštaurácia Les Rapides. Reštaurácia je jednoduchá a nechápete, že ju nevylepšia, ale ak vás to má ukľudniť, oproti cez rieku sa nachádza reštaurácia Chez Tintin, ktorá vyzerá ešte horšie. Vstúpte do reštaurácie dverami – väčšina nie je krytá (nesmie teda pršať)- a sadnite si asi 100 metrov rovno pod košatý mangovník. Tu je aj vyhliadka na pereje najlepšia. Vždy keď som tu bol (3x), tak sa deti kúpali v perejách, skákali do nich, šantili, umývali sa. Je to perfektné miesto, kde pochopíte, že Kongo je naozaj smerom k oceánu nesplavné, a nebyť týchto perejí, tak sú obe Kongá omnoho rozvinutejšie. Ale na druhej strane by sa nezachovali tak husté pralesy a Kongo by teda už nebolo Kongom. Rieka Kongo je obrovským zážitkom. Tretia najvodnatejšia rieka sveta je druhou najdlhšou v Afrike (4700 km, po Níle) a má druhé najrozsiahlejšie povodie na svete (3.7 mil. km², po Amazonke). Raz som tu stál koncom apríla a začiatkom mája a jasne som videl, že v decembri boli pereje omnoho mohutnejšie, veď prietok je až o 50% vyšší. Cestou z centra sa zastavte u veľkej bielej sochy objaviteľa mesta Taliana, šľachtica Pietro Savorgnan de Brazza (2 minúty taxíkom z Radissonu), potom u Hotel de Ville, modernistickej radnice –všetko je po ceste k perejám (taxík pôjde okolo), a potom môžete odbočiť k domu Charlesa de Gaulla, aj keď dnes je v ňom rezidencia francúzskeho veľvyslanca a vysoký plot, a tak nič neuvidíte. No mojím obľúbeným miestom je najväčší trh mesta v štvrti Bacongo, ktorý sa vola Marché Total. Predávajú tu všetko od bezdrôtových slúchadiel na iPhone (falošné za 1/10 originálnej ceny) až po netopiere a opice (na jedlo). Má to ohromnú šťavu kedykoľvek. Toto je to pravé Kongo a trh je ešte lepší, ešte chaotickejší než Poto Poto. Bacongo je mojou najobľúbenejšou časťou v Brazzaville, aj keď toto žiadna príručka nepíše. Je pre skúsených cestovateľov, ktorí sa neboja, ale to, čo dostanete späť, dostanete iba v Kongu. Ohromnú energiu, exotiku, je to fotografická extáza. Pre týchto, čo chcú vidieť všetko cestou k Les Rapides môžete vo štvrti Plateaux odbočiť na ulicu Generála de Gaulla a pozrieť si sídlo prezidenta. S fotografovaním je v krajinne zmietajúcej sa v opakovanej občianskej vojne so silným policajným a vojenským aparátom, logicky, problém. Cestou na letisko budete prechádzať okolo nových budov, čínskej architektúry, ktoré sú obrovské, ale bez ducha. Toto nie je nutnosť vidieť, ale aj tak sa im nevyhnete. Bezpečnosť: Tá je v Kongu legitímnou otázkou. Mnohé africké mestá sú v noci nebezpečné, napríklad Douala (Kamerun) či Luanda (Angola) sa po zotmení stávajú bojiskom, a to, že sa vás pokúsia násilne okradnúť je viac menej istotou. Brazzaville je na tom z tohoto hľadiska omnoho lepšie. Treba si však uvedomiť, že posledné boje tu v okolí prebiehali až do decembra 2017, a keď sú boje, tak je situácia o to horšia. V Brazzaville sa ľudia značne neradi fotia, je to úplne iné, ako napríklad v susednej Angole či Gabone. No dá sa fotiť, iba musíte mať tuto poznámku na pamäti. Taxíky berte tie natrené na zeleno, je ich spústa a prakticky všade v meste sa dostanete za 1000 až 2000 CEFA, čo je asi 1.5 až 3 Eurá. Ak má taxík zastavovať (pri soche De Brazza a pod) a ide vlastne o prehliadku a ceny idú nad 10 Euro a viac. Vo všetkých krajinách na rovníku je riziko tropických chorôb vysoké. Od 17.00 sa preto chráňte proti vpichnutiu komárov, noste dlhé rukávy a majte pri sebe kvalitný repelent. Deti sa v perejách Konga kúpu, ale hlavne v decembri a januári sú pereje vskutku nebezpečné, a tak opatrne. Najväčším základom dnešnej bezpečnosti v Kongu je sledovať politickú situáciu. REŠTAURÁCIE: Odporúčam navštíviť 3 reštaurácie a oblasť nočných barov Jednak Les Rapides, kde síce lietajú muchy, ale poloha je úžasná. Objednajte si 0.65 l pivo (v teple padne vhod väčší objem, a iný tu ani neponúkajú), donesú vám pohár so servítkou, aby ste si ho mohli utrieť, a nechajú vrchnák, aby ste si pivo zatvárali pred muchami. Dá sa tu aj najesť. Ak si objednáte jedlo, rátajte s dvoma hodinami, kým vám ho prinesú. Obsluha je však milá a zvyknutá na turistov. Ak nejakých v meste stretnete, bude to práve na tomto mieste (väčšinou Francúzi) Moja najobľúbenejšia je jednoznačne Mami Wata, hneď vedľa Radissonu (Radisson je vysoká budova, a tak je orientácia ľahšia), ktorá má úžasné ambiente a pôsobí luxusne. Menu stojí cca 25 Euro, čo je stále menej než v Radissone. Pozor, ak tu budete robiť fotografie, reštaurácia je plná domácich politikov, ktorí to nemajú radi. Môžete si dať pizzu (ak ste dlho v Afrike, tak padne vhod) ale odporúčam krevety v cognacovej omáčke. Pre tých, čo hľadajú špeciality, odporúčam ochutnať nasolenú rybu (aj keď pozor na kosti) s malými baklažánmi. Ako prílohu vyskúšajte okrem ryže maniok (kasavu) a pečené banány. Jedlo má francúzsky šarm a ide o jednu z najlepších kuchýň v celom štáte. Viete si tu dať aj obed, reštaurácia je otvorená, ale má z vrchu strechu a je teda krytá proti dažďu, ktorý je na rovníku dennou záležitosťou. Ak idete na večeru, majte dlhé nohavice, dlhú košeľu a nasprejujte sa kvalitným repelentom (DEET nad 40%). Sedíte na drevenej terase nad riekou Kongo, mohutná rieka sa okolo Vás valí, sem tam prevesluje okolo na drevenej piroge rybár a vy si pripadáte ako v prírodopisnom filme. Oproti cez rieku jasne vidíte budovy Kinshasy. Rieka vonia, všade okolo vás je botanická záhrada, vtáky večer spievajú hlasnejšie, čašníci majú perfektné uniformy. Kolonializmus už skončil? 3. No a potom je nutnosťou navštíviť “Ngandu”, lokálnu černošskú reštauráciu vo štvrti Bakongo. Sedíte vlastne na kraji hlinenej cesty, umelohmotné stoly a stoličky, studené pivko Ngok a k tomu ugrilované kura a maniok či plantány. Iba si sedíte a okolo chodia predavači s búrskymi orieškami (nie sú vypražené, ako sme zvyknutí u nás, ale mäkšie a čerstvé), či orechmi cola, ktoré keď rozkúšete, nebudete spať celú noc. Práve na týchto miestach sa v Brazzaville objavujú partie “les sapeurs” (Societe des Ambianceurs et des Personnes Elegantes) vyštramákovaných chlapíkov v dandiovskom oblečení s klobúkmi, ktorí zabávajú ľudí priamo na ulici. Dojem luxusu a totálnej úrovne kontrastuje s okolitým prostredím, hlinou a, celkovo, africkým milieu. No atmosféra v nganda je pre mňa to najkrajšie, čo sa dá v Brazzaville zažiť. Sapeurs hľadajte pri reštaurácii Le Lampadaire v Bakongo na Rue Bernard Fouékéle, kam sa dostanete po hlinenej ceste z Avenue Matsoua- ale oni sa pohybujú z reštaurácie do reštaurácie a nikdy nie sú na tom istom mieste, proste typické Kongo – musíte ich nájsť. 4. Cez víkend môžete vyskúšať ešte kultúrnu scénu mesta – nechajte sa taxíkom odviesť k Palacio, čo je známy klub, veľká budova, kde diskotéku otvárajú o polnoci. Dovtedy vojdite do nenápadných barov okolo, kde si pri pivku vychutnáte stand up comedy (vo francúzštine), skvelých raperov, tanečníkov a iných zabávačov. Výborné! Tu pocítite kultúrnu silu mesta. V týchto malých baroch budete jedinými belochmi. Tieto rady totižto v žiadnom bedekri nenájdete a všetci turisti sa riadia iba svojimi zdrojmi. Tie sú našťastie absolútne neaktuálne a píšu ich ľudia, ktorí sa v Afrike nevyznajú, boja sa vstúpiť skutočne dovnútra a ich návštevy sa zameriavajú na európsku časť mesta. Na diskotéky je vstup 2 až 4 eurá a samotné ženy bez doprovodu majú vstup zakázaný. Čo vidieť navyše? Pohrebisko tankov. V roku 2009 som ešte na uliciach Brazzaville videl (a nafotil) tanky. Teraz, ak chcete tanky vidieť, zaplaťte si výlet severne od mesta. Je to kúsok, ale dostanete ho za klasickú konžskú cenu 499 USD/osobu, a v cene je iba doprava. Plus, pozor- sprievodca nevie skoro nič a mnohohodinové meškania či zrušenie prehliadky sú normálom. Aj na takýto jednoduchý výlet musíte mať čas. Plavba po rieke Kongo. Drevená piroga s motorom premáva z reštaurácie Mami Wata. Na hodinu stojí 70 Euro. Dlhší výlet na ostrov Ille M’Bamou dvojnásobok. Do pirogy sa zmestí asi 6 ľudí, ale aj viac. Na rezerváciu volajte: 05 521 72 18. Gorilia rezervácia. Pre milovníkov prírody je tu Réserve Naturelle de Gorilles de Lésio- Louna- Léfini. Podľa toho, či prší, trvá cesta jedným smerom od 4 do 6 hodín. Preto je lepšie nerobiť tento výlet “na otočku”, ale mať výbavu včítane moskytieri a prespať tu. Reštaurácie neexistujú, a preto musíte mať stravu so sebou. Musíte byť jednoducho plne autonómni. Situácia sa zmení, ale najbližšie roky rapídne zlepšenie nečakajte. Cestovať Kongom samostatne je jednoducho pre skúsených. Plus, v Kongu (je jedno ktorom) všetky veci: ubytovanie, doprava, stoja viac. Pozor, počul som prípady ľudí, čo prišli svojím autom až do tejto rezervácie a vstup im nebol umožnený, lebo rangeri tam práve v tej chvíli neboli prítomní. Taktiež je veľmi malá šanca, že gorily uvidíte. Pri zlej politickej situácii v oblasti Pool môže byť táto cesta nebezpečná. Kinshasa. Veľký brat na druhej strane mohutnej rieky. Pre mňa osobne to bol obrovský zážitok. Prejsť cez zhrdzavené obrovské brány, chytiť do ruky roztrhané peniaze Demokratickej republiky Kongo, krajiny ktorá má 20x toľko obyvateľov ako Kongo-Brazzaville. Vstúpite do hlavného mesta jednej z najchudobnejších krajín sveta. “Žobrák, ktorý má plne vrecká diamantové” hovorí sa o “Veľkom Kongu” a Vy ste TU. Ak je vojna, či sa konajú voľby (a to môže viesť k rebélii) majetnejší domorodci vo veľkom trajektami prechádzajú na druhú stranu, respektíve, využívajú 5 minútový let. Raz je zlá situácia tam, raz tam. Kinshasa je pre silné povahy, no je to paráda iba tu byť. Pointe Noire. Prímorské mesto plávajúce na ropných peniazoch. Najbohatšie mesto štátu so silnou európskou komunitou expatov. Mesto pláží a diskoték. Okrem Brazzaville ide vlastne o druhé mesto krajiny. Ostatné mestá, bol som aj v Dolisie (tretie najväčšie mesto) a bol som aj v Ouésso (centrum severu) sú vlastne dedinami. Pointe Noire – Punta Negra je rozdelené taktiež na európsku časť okolo Avenue Charles de Gaulle, ktorá začína pri historickej budove železničnej stanice. A africkú časť okolo Grande Marche. Záplava modrých taxíkov a preplnené ulice, aké môžete vidieť iba v Kongu a Nigérii. TOP 10 Pereje rieky Kongo Práve kvôli týmto perejám je druhá najdlhšia rieka Afriky nesplavná. Práve tu tesne nad perejami ležia obidve hlavné mestá. Pereje sú teda dôležitým, ale aj úžasným miestom, Kongo sa tu zúži, má šírku “iba” kilometer. Voda hučí, deti do perejí skáču a antimalarické pivko (komár neznáša ak vo vašom pote cíti B vitamín) Ngok s logom krokodíla tu chutí najlepšie. Najbližšie hlavné mestá sveta Ak nerátame Vatikán a Rím, potom sú Brazzaville (hlavné mesto Republiky Kongo) a Kinshasa (hlavné mesto Demokratickej republiky Kongo) dvoma najbližšie ležiacimi hlavnými mestami sveta. Ide teda o svetovú TOpku, a preto si ju treba vychutnať. Ideálne, ak sa prechádzate po Cornishi, kde vidíte zreteľné budovy veľkého brata (Kinshasa je najväčším frankofónnym mestom sveta a najväčším africkým mestom južne od rovníka). Let z mesta do mesta trvá 5 minút. Ja som túto vzdialenosť 2x zdolal na lodičke… Po prvýkrát nás vítali ako prvých Slovákov, ešte takúto národnosť nemali zapísanú… No aj dnes sa poľahky zaradíte medzi prvých 10 Slovákov, ktorí sa preplavili z jedného hlavného mesta do druhého. Stále ide o značne exotický počin. Hlavné mesto Francúzskej rovníkovej Afriky Brazzaville malo výsadné postavenie. Francúzi odtiaľto riadili obrovské územie (2.5 milióna km²) na ktorom sa dnes nachádzajú štáty: Stredoafrická republika, Čad, Gabon, časť Kamerunu (Francúzska časť), Republika Kongo. Afrique équatoriale française vydávalo dokonca vlastné poštové známky. Zastavte sa napríklad v budove pošty. Bacongo Rozsiahla černošská štvrť, kam zavíta veľmi málo cestovateľov. Je rozdelené do množstva častí, napríklad “Slobodná Angola”, “Marche Total” a pod. Budete tu jediným belochom a zažijete tú najpravejšiu Afriku. Predavači na trhu prichádzajú zďaleka a predávajú neuveriteľné veci. Uličky barov, kde hostia sedia na kraji cesty. Kostolíky, ktoré nie sú na mape, ale o to hlasnejšie sa v nich bubnuje. Energia, smiech, temperament, hlinené cesty a kaluže vody. Raj pre skúsených fotografov (fotí sa ťažko). Mauzóleum de Brazza Cestovateľovi a šľachticovi Pietro Savorgnanovi de Brazza treba vzdať hold. Pietro nám všetkým môže byť vzorom, ako sa má cestovať a správať k domorodcom. Bol veľkým človekom zo značne vplyvnej rodiny a nevyvyšoval sa, naopak jednal s domorodcami s úctou a uprednostňoval dohody namiesto zbraní. 2. októbra 2006 priletelo lietadlo s pozostatkami tohoto veľkého muža a jeho rodiny na letisko Maya Maya, kde ho čakali traja prezidenti a preniesli ich do mauzólea, pred ktorým stojí známa socha. Určite sa zastavte. V mauzóleu budete sami. Obyvatelia mesta veria, že je to centrum kindoki = čiernej mágie a boja sa vstúpiť. Krypte mauzólea sa hovorí “lebka rovníkovej Afriky.” 6. Obed v Mami Wata Ide o tak výnimočné miesto, že som ho zaradil medzi TOP 10 mesta. Je pre mňa až zarážajúce, že ho bedekre (Lonely Planet, Bradt guide, zo Slovenska a Čiech sem ľudia nechodia) neudávajú ako TOPku. Hlavne ak máte radi veci na úrovni, budete nadšení. V centrálnej Afrike ide o totálne výnimočné miesto. Pokojne môžem konštatovať že ide o jednu z dvoch najlepších reštaurácii na ploche 2.5 milióna km². 7. Bazilika svätej Anny Nie je to Notre Dame, ale ide o najkrajšiu budovu mesta. Určite sa sem vyberte počas omše, tie sú v Kongu skvelé. 8. Les Sapeurs Originálna subkultúra, ktorá je mne osobne omnoho sympatikejšia, než u nás moderní hipstery. Hipster vyzerá hnusne, je to jaskyniar a zakladá si na tom. Z hipstera srší chudoba a priemernosť, všetci vopred vieme čo povie, mračí sa. Sapeurs sú pravým opakom, sú originálni, ľudia new age, ktorí rozdávajú radosť, pozitívnu energiu a sú cool. Muži ale aj ženy majú oblek od Yves Saint Lauranta, motýlik od Versaceho a okuliare od Diora. Nielen farebne motýliky, ale aj exotické kravaty či šatky, traky, vychádzkové paličky, nádherné klobúky. No zladenie je prehnané, farby extrémne odvážne, presný opak európskej striedmosti. No pritom to sedí. Pásikavé košele a nohavice sú zladené z hodvábnou podšívkou saka a farebnými topánkami z krokodílej kože. Šaty Saupeura stoja v priemere 3000 Euro, a to hovoríme o ľuďoch, čo bývajú v domoch, kde neexistuje tečúca voda. Louise Vuitton, Gucci, Cartier, Givenci nakúpených v “sola”, čo v jazyku lingala znamená second hand, alebo zdedený po rodičoch. Okázalý luxus a okolo africká realita. O to viac sa les sapeurs vynímajú. Les Sapeurs nájdete v baroch v Bacongo cez víkendy alebo na pohreboch. 9. Kultúra Francúzskeho Konga Nielen Les Sapeurs sú dôkazom toho, že v Kongu majú ľudia umelecký talent. Trúfajú si na niečo, na čo my belosi nemáme. Tá extravagancia a temperament sa sem hodia. Maliarska škola z Poto Poto, produkuje  na náš vkus farebnejšie obrazy, ale zastavte sa. Možno niečo objavíte. Pablo Picasso zbieral masky z rovníkovej Afriky a tieto obrazy z tejto kultúri vychádzajú taktiež. Pri tak malom počte turistov viete získať zaujímavú olejomaľbu za veľmi prijateľnú cenu. Stand up commedy a živá hudba v nočných baroch cez víkendy je ďalšou výnimočnou ukážkou. O tanci nehovoriac. ... Obrovský zážitok! V tých baroch som bol vždy sám, nikdy ani jeden beloch. Toto je stále veľká výnimočnosť Brazzaville. Toto mesto je skutočné. 10. Veža Nabemba Tento konkávny cylinder je najvyššou stavbou celej krajiny. Architektom bol Jean Marie Legrand, vežu nejdete na ulici Amilcara Cabrala a nedokážete ju prehliadnuť, keďže viac razy pôjdete okolo. V roku 1997 počas občianskej vojny bola rozstrieľaná, ale zreštaurovali ju (za premrštenú cenu), a teraz ide o jednu z neprehliadnuteľných atrakcií mesta v blízkosti rieky. 11. Blízkosť džungle -toto je niečo navyše Napriek neustálemu rozvoju je Brazzaville, položené iba 500 km južne od rovníka, miestom, kde keď zapichnete do zeme metlu, o rok je z nej košatý strom. 30 metrov vysoké stromy tu rastú menej ako 10 rokov, bambusy sú obrovských rozmerov. V mierových časoch treba vyraziť za mesto a užiť si abundantnú prírodu. Stretnete gorilu? Každým rokom máte väčšiu a väčšiu šancu. Ja som ich v Republike Kongo videl. Prajem veľa šťastia aj vám. Slovo na záver: Brazzaville je, ako celé Kongo, drahým mestom. Ak sa teda chcete priblížiť k európskemu štandardu služieb. Ak sa uspokojíte s africkým štandardom, tak je to lacné. Streeet food stojí 1 Euro a pivo v pouličných stánkoch aj menej. Každopádne, Brazzaville je bezpečným a príjemným mestom. Slovo príjemné sa používa v spojitosti s Kongom málokedy, ale Brazzaville príjemným mestom je. Násilných trestných činov je viac v Bratislave ako tu a mesto je pokojné a voňavé. Áno, v Kongu nefunguje nič! Najjednoduchšie, inde úplne bežné úkony – napríklad poslať pohľadnicu – požadujú od vás vydanie množstva energie, a aj tak máte menej ako 50%, že pohľadnica dorazí do cieľa. A to je tak so všetkým. O to lepšie si môžete oddýchnuť, lebo veci aj tak fungovať nebudú. Skúste nerobiť nič, ako to vedia práve Afričania z oblasti rovníka. Skúste si deň, dva v bývalom hlavnom meste “Slobodného Francúzska” užívať maximálnu slobodu. Nerobte nič a užívajte si život! Foto: raňajky do postele v hoteli Saphire v centre Brazzaville, foto Ľuboš Fellner  

Prehliadka Brazzaville

Ľuboš Fellner

13

07:25

aug

2018

U rodiny "Bojovníka"

U rodiny "Bojovníka"

Skoro ráno vstávame a vyrážame z komfortného hotela v Gisenyi smer Národný park Volcanoes, ktorý leží na severozápade krajiny pri hraniciach s Demokratickou republikou Kongo a Ugandou. Nachádza sa v ňom časť pohoria Virunga s jej ôsmimi vulkánmi. Pokrýva plochu 160 kilometrov štvorcových dažďových pralesov a bambusových hájov. Práve v tomto parku americká zoologička Dian Fossey bojovala za záchranu horských goríl, ktoré žijú len na tomto jedinom mieste na svete. Práve pozorovanie týchto zaujímavých primátov, našich najbližších príbuzných zo zvieracej ríše, je naším dnešných cieľom.Asi po dvoch hodinách jazdy, kedy sme ešte trošku pospávali, dorazíme do mestečka Ruhengeri a ideme sa zaregistrovať. 88 cestovateľov celkovo tu rozdelia na skupinky po osem a každému pridelia sprievodcu, ktorý si nás berie na krátky brífing. Dozvedáme sa o rodine horských goríl, ktorú sa chystáme navštíviť. Ntambara je jedna z dvadsiatich rodín, ktoré v Rwandskej časti pohoria Virunga žije. Pozostáva z dvanástich členov, dominantného samca – strieborný chrbát (silverback), mladého samca (vice-president), niekoľkých samíc, mladých samcov a jedného mláďaťa. Meno skupina získala podľa starého samca, ktorý pred niekoľkými rokmi zahynul. Bol však mimoriadne agresívny a slovo Ntambara znamená „bojovník“, čo presne vystihovalo jeho povahu.Po registrácii a zoznámení sa s našou gorilou rodinkou sadáme do auta a presúvame sa ku Národnému parku. Odtiaľto už vyrážame peši. Môžeme si najať aj nosičov, ktorí nám pomôžu s foto-technikou a niekedy aj s náročným terénom. Túto službu samozrejme využívame nie preto, že by sme výstup nezvládli sami, ale je to určitá forma podpory a zapojenia miestnych komunít do ochrany prírody a týchto nádherných, ale kriticky ohrozených zvierat. Prechádzame okolo zemiakových políčok, kde s obrovským nasadením pracujú miestni. Rwanďania sú neuveriteľne pracovití a je to na ich malebnej a čistej krajine naozaj vidieť. Po necelej hodine prichádzame ku hranici parku, kde sa ku nám pridáva stopár, ktorého partička dohľadala našu rodinu a teda vieme presne kam ísť. Stúpame hore po vychodených chodníčkoch cez divokú džungľu. Stopár volá svojim kolegom a dozvedáme sa, že ku našej rodinke to bude asi hodina cesty. Ntambara je jedna z najdostupnejších rodín tu v parku, ale aj najaktívnejších. Po necelej hodinke sa z kopca nad nami ozve výkrik. To sa dohovárajú stopári a my začíname tušiť, že sa blížime ku cieľu našej túry. Naši nosiči a sprievodca vyťahujú rukavice a mačety, aby mohli presekať prípadné prekážky na ceste a začíname sa predierať naozaj hustým porastom a strmým terénom. Nosiči nám však pomáhajú a o chvíľu dorazíme na malú čistinku. Tu si odkladáme všetky veci s výnimkou fotoaparátu a ku gorilám je to už len pár metrov.Začína sa nám rátať čas – pozorovať gorily môžeme presne hodinu. Rwanda má totiž striktné pravidlá návštevy týchto majestátnych tvorov. Hodina s turistami ich príliš nevyrušuje a zbytok dňa sa môžu venovať svojim bežným aktivitám – najmä jedeniu, odpočívaniu a hrám. V Ugande, kde vodia ku rodinám väčšie skupiny turistov niekoľko krát za deň, už niektoré odišli vyššie do nedostupných hôr. V hustom poraste sa nám začínajú objavovať prvé čierne klbká horských goríl. Väčšia časť rodiny sa však nachádza okolo stromu, kde sa klbčia mladší členovia skupiny, vrátane toho najmladšieho. Silverbacka sme zahliadli z opačnej strany stromu a pokúšame sa k nemu dostať. Spokojne si leží, prevaľuje sa z boku na bok a vyzerá, že sme mu úplne ukradnutí. Sem-tam na nás uprie pohľad a v jeho očiach je vidieť neskutočný pokoj. Po niekoľkých minútach sa stavia, poobzerá sa a prebehne priamo cez nás. Davidovi dokonca skočí na nohu. Usadí sa v kríkoch a začína sa napchávať. Okolo nás sa motajú aj ostatní členovia rodiny a my si užívame tieto jedinečné chvíle.Presne po hodine sa so Silverbackom a celou jeho skupinou lúčime a odchádzame naspäť ku autu. Myšlienky nám víria hlavou a bez slov schádzame dolu džungľou. Snažíme sa uchopiť tento jedinečný zážitok, ktorý nás bude sprevádzať po celý život. Myslíme na Dian Fossey, ktorá za ochranu týchto tvorov položila život, na ťažké časy, ktoré Rwanda zažívala počas genocídy v roku 1994 a na obrovskú snahu všetkých, vďaka ktorým sa podarilo tento maličký kúsok nášho bytia uchovať. 

U rodiny "Bojovníka"

Maťo H. z BUBO

15

01:06

aug

2012

Dovetok z Konga

Dovetok z Konga

Goma, DRC (Demokraticka Republika Kongo) sa mi do vychodnej Afriky nehodilo. A uz vobec nie detailami. Detailov z Gomy mam plnu hlavu. Vierka mi pisala, ze sa nevie nastartovat doma ani v praci a Gomu ma stale pred ocami, Katka zasa pisala, ze si pozera fotky a tlacia sa jej slzy do oci. Co tam take bolo? Vlastne to nebolo nic dojimave, nic ohromujuce v nasom beznom slova zmysle. Goma a predpokladam aj zvysok DRC vas dostane. Dostane vas svojou uprimnostou, zivelnostou a ludskostou. Jedny z prvych, koho sme stretli za hranicou boli vojaci UN s modrymi prilbami. Vozili sa po meste na svojich obrnenych transporteroch s pokojom, nenarusali dopravu a ani inak neposobili, ze by tu prekazali. Akoby boli beznou sucastou. Na kruhovom objazde je socha chukudu. Je to kolobezka. Ano, divne, kolobezka ma svoju sochu. Chukudu je ale neobycajna kolobezka. Preto ma sochu... Je to oblubene miesto domacich, kde si robia rodinne foto. Su tu miestni fotografi, ktori vam fotku spravia a pridete si ju na druhy den vyzdvihnut. Ideme pozriet do hotela, ktory prevadzkuju indovia. Vola sa hotel Volcano. Momentalne sa recepcia nachadza 2m pod urovnou cesty. Este pred dvoma rokmi bola na urovni ulice. Potom prisla lava zo sopky Nyiragongo a zaplavila centrum mesta. Zivot ale ide dalej na povrchu lavoveho pola. Domy maju vchody pod urovnou zeme, male obchodiky vyrastli na novej lave a asfaltovou cestou sa tu nikto nezapodieva, lebo maju krasny lavovy povrch, pripominajuci drsnejsi asfalt... Je nedela. Kam pojdete stretnut ludi? Kostol. Nasli sme jeden, ktory bol lavou zniceny. Nacvicoval tu miestny gospelovy zbor. Na pol hodinu sme sa zapocuvali a potom sme presli do kostola, kde prave prebiehala omsa. Bol to velky kostol a bola tam minimalne tisicka ludi. Boli sme malym spestrenim, ale v zasade si nas nevsimali. Iba deti sa dnu tlacili okienkami a tlacili sa pred fotoaparaty. Ked sme budili az prilis pozornosti a ludia sa uz nesustredili na farara, odisli sme. Dalsia zastavka, drink, bolo teplo. Nasli sme miestne pohostinstvo a objednali sedemdecove piva. Mensie nemaju... Postupne sa tu zbehli vsetci z okolia. Deti, zeny, dopspeli muzi. Vsetci prisli pozriet na ten zazrak menom „mzungu“(europan). Detiska sa pretlacali, kto bude v zabere. Tu sme sa nemuseli pytat, ci mozme fotit. Za Dzamilou prisla mala a povedala „Mzungu, picha - hej, biela, foto“ a my sme „museli“ fotit. Zdroj lavy. Dostali sme sa k miestu, kde lava vyvierala pocas erupcie v 2002. ludia tu ziju ako by sa nechumelilo. Ono sa vlastne nechumelilo. Bolo to horsie. Zivot ale akoby sa ani nezastavil a pokracuje dalej na povrchu novej (poslednej) lavy. Kusok odtial je Zelene jazero, vulkanicke jazierko, ktore svojimi vyparmi zabilo uz niekolko sto ludi. My sme tu nasli skautov, ktory tu mali svoje hry a dole pri vode hromada ludi, co prali, alebo sa prisli umyt. Ked som to teraz cele napisal a precital, mam pocit, akoby som pisal o nejakom inom mieste. Neviem pismenkami zachytit pocity, ktore sli z ludi, emocie v kostole, zimomriavku pri pocuvani gospelov v ruinach kostola a hlavne pocity, ktore tlacia slzy do oci, alebo nedovolia cloveku sa len tak zaradit spat do bezneho zivota. To sa musi zazit...

M

MaK z BUBO

14

22:42

nov

2011

Videli sme Josepha Kabilu a zazili zive radostne peklo

Videli sme Josepha Kabilu a zazili zive radostne peklo

K O N G O: opat sa mi to podarilo. Vsetci klienti do jedneho boli so mnou. Opat v DRC, vo Velkom - Belgickom KONGU. Kinshasa, moja sladka, je za nepriestupnou dzunglou daleko na zapade. Obdivujem 990 dnovu cestu Stenleyho, ze to dokazal, ze sa nevzdal. Ja som to mal lahsie. Cesta krizom cez Kongo mi trvala 2 roky a dnes som TU. Viem co cakat, ale viem, ze ostatni to netusia. Tu silu, zivocisnost, temperament, esenciu zivota moze poskytnut iba jedna krajina. Oci ktore Vas prekolu, skrivene usta, bez usmevu, tvrde gesta, natlak, nasilie, odtate nohy, ruky, rozbite cesty, smrad, spina a chudoba. No ked viete, ako a kde, tak uuusmev, rozosmeje nie jedneho cloveka, ale celu ulicu - neuveritelna spontannost, obrovske vily (aj ked pred nimi smetisko- cosi podobne ako u nas na Slovensku) 3x vacsie nez v Rwande, bohatstvo schovane za vysokymi murmi sukromnych nehnutelonosti. Za viza som zaplatil bagatel bezmala 2000 euro - za jeden den!! Ale aj tak by nas nepustili nebyt mojho znameho -jeho bratov som pred dvoma rokmi stretol v Kinshase, rozpravali sme sa pri bazene nasho hotela a dohodli sme sa. Teraz som to zuzitkoval naplno. Do krajiny nepustali ziadneho cudzinca - dnes nechceli v Goma (hlavne mesto severneho Kiwu) ziadneho cudzincnu, ziadneho zahranicneho spiona. Lebo vsetci vedia, ze ked cosi vidite nazivo je to rozdiel oproti tomu ked Vam ktosi cosi rozprava a to media radi robia. No my sme sa dostali a poviem Vam, nevidel som nikoho ineho -ziadneho belocha. Presli sme 17km za Gomu a prezili sme, k Zelenemu jazeru ktore vzniko vybuchom sopky, povozili sme sa na drevenych kolobezkach - cukudu - ochutnali domace speciality, navstivili nemocnicu kde osetruju obete gerilovej vojny s odseknutymi koncatinami, luxusny hotel, skocili hlavicku dio Metanioveho jazera Kiwu, vypili Primus made in DRC, presli najvacsim trhom Gomy. No a co bola NAJVACSIA BOMBA - zazili sme volby. 28. tento mesiac budu vo velkom Kongu velke volby. Najvaznejsim kandidatom je samozrejme 40 rocny Joseph Kabila a prave dnes zavital do Gomy a my sme boli pri tom. NEUVERITE!!! Toto su volby!!! Tancovanie, v malickom mestecku 500 000 ludi na jednej ploche oslavuje prilet svojho prezidenta, ktory vraj vyhra na 100 % - to je jeho predvolebne heslo. Kabila ma cislo 3, a jeho najvacsi oponent (spolu ich je 11) Vital Kamerhe ma cilso 5. Na ten boj sa tesim. Kabila doletel lietadlom na miesto kde jeho otec zacal vitazne tazenie proti Mobutovi, Goma vrela. To si neviete predstavit, hudba v Lingala hrala odrhovacky s hlavnou temou Kabilaaa a pivo tieklo potokom, rozdalo sa milion triciek a ciapok a cele mesto tancovalo a takto aspon na den zabudlo na to ze Goma je synonymom pekla. Iba sa mi potvrdilo ze Kongo milujem, ze ma Kongo nabija, nici, vystavuje a plni. Nic tu nie je a je tu vsetko. Pozdravite mladu dvojicu a ona Vam neodzdravi. Tancujuci mladi ludia na nakladiakoch vyprevadzaju svojho kamarata tato diskoteka to je pohreb. Zakaz fotiit. Muzungo super, ty mas tricko Kabilu... Bol to narocny den, ktory sme ukoncili tour the nightclubs, ale plny den, ktory nam dojde tak o rok, dva,. V Kinshase som urobil asi 4 fotografie a bol som jediny kto ich urobil. Tu z dnesnej Gomy ich mam asi 200 a niektore sa prave kvoli volbam crtaju ako absolutne unikaty. Idem, spat lebo o 4.00 vstavame na gorily.

L

Lubo z BUBO

07

14:54

dec

2009

Kinshasa - vikendove peklo

Kinshasa - vikendove peklo

Najvacsia ulica Kinshasy Bulvar 30. juna je ludoprazdna. Zrazu k nam v kudole prachu bezia dvaja ozbrojeni policajti. Odkial sa dokelu vzali? „Filmovali ste. Mate licenciu?“ Licenciu samozrejme ziadnu netreba a to filmovanie boli asi 3 fotografie vreckovym fotoapratom. „Ak nemate autorizaciu nie je mozne filmovat“ Zvusuju hlas polocajti a prekrikuju sa. „Ideme pozriet mauzoleum Kabilu“ Odpovedam uplne odveci. „ Musite zaplatit pokutu. To je velky problem filmovat. Prooblem!“ „ Ideme fotit mauzoleum Kabilu“ opat kontrujem. Policajt konecne postrehne ze cosi hovorim. OK a tak zdviham hlas a s maximalnym presvedcenim opakujem: „Ideme fotit mauzoleum Kabilu. Rozumies Kabila, chapes!“ Policajti sa na seba pozru. Este raz skusia svoju naucenu pesnicku ale ich hlas uz znie menej agresivne a potom: „VY poznate Kabilu?“ „Ano jasne. Ideme fotit jeho mauzoleum“ a otocim sa k chalanom. „Skacte do auta“ „Ideme za Kabilom“ nasadam do auta ako posledny a kricim na sofera „vazi, vazi“ Cierny taxikar sa pohne vpred a policajti ostavaju na 6 prudovej prasnej ulici samy. Teraz sa im zarobit nepodarilo. Kabila zabral. Ked prideme k mauzoleu otca terajsieho prezidenta tak je jasne aj preco. Toto mauzoleum je vacsie ako Leninove a mne ta pozlatena socha pripada este velkolepejsie nez sochy Turkmenbasiho. Samozrejme zakaz fotit. Nas taxikar vystupuje a ide za vojakmi. „Give me a juice for Laurent“ rozhodne sa zle plateny vojak, ktory je zviknuty privyrabat si ako to len ide. Vseobecne zakony tu neexistuju a pravdu ma ten kto ma zbran a on ju ma. A tak uplacame policajtov a fotit mozeme. Vyrazame dalej, no nas taxikar krici: „Nefotte, nefotte. Vsade su policajti a bude veeelky problem. Nemozete fotit, problem. Inak Kinshasa je nadherne mesto vsak. Neda sa porovnat s Brazzaville vsak.“ Snazim sa zrovnat si vsetko co som sa kedy o oboch mestach dozvedel a co som si nacital v jedinom bedekri ktory o Kongu vysiel. 85% tych informacii nebolo pravda. Ale asi nemohla byt. Kongo je privelmi zivelne. Konga sa prirychlo meni. Kazdy rok, kazdy mesiac, kazdy den, v kazduckej chvilu moze dana situacia dopadnut inak. Kinshasu si vychutnavame v noci aj za dna. Obrovske 11milionove mesto (a vraj ma neoficialne cez 14 milionov) je srdcom najciernejsiej Afriky, kde sa zije na plne bomby. Je sobota vecer a v quartier Bon- Marche je plno, pije sa pivo Primus ci rozne belgicke znacky. Utrapeni ludia hladaju obveselenie. Presadit sa v 65milionovej neustale vojnou skusanej krajine je tazke a dokazu to iba ti najsilnejsi. Tu v meste je vacsia dzungla nez v zelenom pralese. Pravo, poriadok, zakon v nasom ponimani neexistuje. Kazdu chvilu vidime poulicnu bitku, nikto sa ani nezastavi, policajt potycku obchadza-na tomto nezarobi a tak je mu jedno ci sa ti dvaja podrezu, je mu to uplne jedno. Ked sa vraciame spat do Brazzaville tak sa na Mata zavesi zrejme nadrogovany (ci takto vyzera opica o 8,00 rano?) vojak, mieri na neho samopalom a stucha ho obuskom a pyta si cigarety. Mato mu teda ponukne jednu cigaretku no on hrabne do skatulky a zoberie asi 8 co mu vypadlo a obuskom stucha dalej. Nikto z kolegov (tych je tu vsade plno) ho nezastavi, cervene oci mu zabiehaju, z kutikov ust mu tecu sliny, blabota. Ked prejdeme asi troma kontrolami tak si pytaju preukaz ockovania proti Zltej zimnici. Viktor si ho zabudol v Braza a tak hrame na to ze nikto z nas nema ved sme tu boli na otoc. Kontrolor (zda sa ze samozvany) ked sa ho spytam ci je lekar tak povie ze ja ockvanie ako doktor mat nemusim (dobra logika vsak) ale co s tymi dvoma dalsimi? Dam mu jedno vychladene pivo ako uplatok. A kym sa staci spamatat co v sacku je tak sme vsetci traja za mrezovymi dverami kam nema pristup. Na to uplatkarske diovadlo sa pozera asi 15 ludi a vsetci suhlasne kyvu hlavami. Rozmyslanie tychto ludi je asi take, ze Vy Biele tvare ste nas brali do otroctva a tak to teraz splatte! Dlzite nam ciernym vela a tak platte. Preplavime sa sirokanskym Kongom, o ktorom ked hovorime namiesto rieky nam skace do viet slovo more, naozaj obrovska nadherna rieka. Vraciame sa do Brazzaville a zda sa nam ze sme sa vratili do raja. Preco sme si predtym nevsimlu jeho krasu? Policajtov a vojakov su tu tiez tisice a gulomet na kazdom rohu, pred bankou 6 plneozbrojenych policajtov, ale nenapadaju nas svojvolne. Uzivame si krasy hlavneho mesta Republiky Kongo, na perejach si davame rybu a na nasej ulici, kde nas uz poznaju svoj posledny Ngok. Odlietame, prechadzame opat nezmyselnymi kontrolami ale uz s usmevom lebo oproti Kinshase je toto malina, posledna kontrola prirucnej batoziny, ktoru berieme do lietadla. „Give me my juice“ vyskusa colnicka. Smejeme sa s plnej chuti. Toto bol jeden nadherny trip, ktory opat prekonal vsetky ocakavania!

L

Lubo z BUBO

04

20:19

dec

2009

Brazawille -hlavne mesto kde treba celovku

Brazawille -hlavne mesto kde treba celovku

Hned som sa rozhodol Vam napisat. Je ukrutne teplo a dusnom ale ja si obliekam dlhy rukav, zapinam dlhe nohavice, natieram sa specialnym repelentom do dzungle. Ked opustim klinmatizovanu izbu som opat mokry ako mys. Hodinky odlozim. Mam na sebe este cosi drahe? Nie. Beriem drobaky, rozdelene na dve casti v pripade prepadu dam najprv tu mernsiu cast. Beriem celovku. Ano pisem Vam z hlavneho mesta celej Francuzskej Afriky, ktora sa rozprestierala od Konga na zapad a sever az po Saharu ba dokonca az po Stredozemne more. Napreik tomu potrebujem celovku lebo verejne osvetlenie neexistuje. Toto 1.5milionove mesto sa za poslednych 10 -20 rokov vobec nezmenilo. Dve vojny mesto zastavili. Dnes sme 2xisli nasim autom okolo posty, ktora je vypalenam vybite okna, vsetko zhorene. Domaci si to ani neuvedomuju, aj ked je posta v centre mesta. Vyjdem teda z hotela, oslahany po nesacnom pobyte v Afrike a kracam prasnou cestou, davam pozor aby som nepadol do jarku, tie su tu aj 2metre hlboke a meter siroke, lebo rovnikovy dazd to potrebuje, vsade odpadky, sem tam svieti sviecka pri drevenom voziku. Vsade plno ludi, Vidia lepsie nez my? Nas hotel je v zabavnej stvrtim vsade diskoteky puby - zmenili sme po mesiaci zbacku piva z "trantroa" ci CaSTEL NA socialisticky modry Primus a krokodily vyraznejsi Ngok. Vsade kina, vstupne africkych 7 centov. Kino to su styri lavice kam sa zmesti tak 50 ludi a televizna obrazovka a kung fu. Otvorim nasu stranku hop a vypadne prud. Nornaly no, but... a tak pridem o hodinku. Je plno, mam prist o dalsiu hodinku a tak si kupujem pivo, sadnem na ulicu a pozorujem ludi. Davy prudia, pivo sa pije cim dalej ruchlejsie, zacina sa tancovat, zacina sa bubnovat na vsetko. Ludia sa u mna pristavujum zelene taxikym nic ine tu prakticky nejazdi su jedinymi co svietia /niektore/ inak tma a vybusne nadherne ovzdusie. Som v pohode a vychutnavam si to. Som totalne OK African. Nenahlim sam vychutnavam si danu chvilum cakam, zijem cakanimm nemyslim na nic. Nad katedralou sa blyskam dievcata su vyobliekane na vikendovu party a wrejme najkrajsie v celej Afrike, Ci to som uz dlho z domu? Nie to je asi tou vojnou a tym ze 40 percent Brazawillcanov su cidzinci z inych kutov Afriky. Rano

L

Lubo z BUBO

03

13:50

dec

2009

dobru chut Slovensko

dobru chut Slovensko

V nasom hoteli tecie tepla voda; funguje klimatizacia, splachuje zachod. Aspon vcera to tak bolo. Dnes uz nefungovalo zasa klasicky africky nic. Kazdopadne je to najvacsi luxus hotel je plny lebo v nom byva minister polnohospodarstva s celou suitov. Ma dokonca pekny bazen..aj ked voda v nom nieje. Vsetci su velmi spokojni. Ma vybornu restauraciu, ked vsak chcete jest musite si objednat den vopred. Logicke, riskovat ze im cosi ostane predsa nebudu. Ceny su tu niekolkonasobne vyssie nez v Europe, ved sme v dzungli a vsetko je tu drahsie s dzunglovou prirazkou. A tak sme si objednali ca teraz ideme na obed. Co bude jest minister? Dikobraza. Je cerstvy. A mate cosi ine? Nie! Takze je to jasne. Inak dikobraza mam rad. Dobru chut prajem na Slovensko.

L

Luboz BUBO

03

12:15

dec

2009

hlavne mesto pygmejov

hlavne mesto pygmejov

Podarilo sa. Ozyvam sa najskor ako to len islo. Pisem z Ouesso a GPS mi ukazuje 1.3stupna severne od rovnika. Policajti nevedia od s nami maju robit; stale nemame vstupnu peciatku!: Takyto pripad tu este nemali. Kazdy pozera ako sme sa sem dostali... Ano splavili sme jednu uzasnu rieku zo Stredoafrickej republiky az sem do Konga. Pred 4 dnami sme vyrazili a po rieke 2x tak sirokej ako Dunaj v Bratislave sme sa vydali na juh. Okolo nas nedozerne lesy, uzemia posledneho primarneho pralesa na nasej planete, mohutna rieka sa vali rovnikovym pralesom na juh. Krokodily, gorily - najviac na svete a velmi vzacne pralesne slony. Da sa to? Podari sa to? Ked zacnu pohranicnici, rebeli; ci pytliaci strielat staci sa schovat v nasej piroge alebo skocit do rieky: Hrochy su vraj iba tu na zaciatku; potom ich uz vystrielali a tak nam od tohoto teritorialneho zvierata utok nehrozi - sposobuje jedno z najviac umrti v Afrike; co este hrozi? Nikto nic nevie, ved to nikto este nesiel. Mame nadherne pocasie, opalujeme sa a nasa piroga uhana dole prudom ako strela: Luxusna cesta. Hadajte kolko takych pirog sme stretmli za cely cas? Ano presne NULA. Sme jedini v panenskej prirode najkrajsieho lesa nasej planety. Takto ho popisuje japonsky vedec, ktoreho stretavame na pol ceste: V Afrike bada uz 20 rokov ale 10 rokov je tu v Kongu. Vystudoval primaty a je povazovany za TOP svetoveho odbornika: Skromny clovek, ktory hovori ,;ze mozno pridu do nasho kempu slony aby sme si davali vecer pozor. Su velmi nebezpecne, nevidia a mozu sa zlaknut hovori milovnik prirody. Slony prisli najprv na 20m; potom na 12m, neskor 6m a od Matovej hlavy ked sa zobudil bol tento kolos 2 metre. Neprehanam, mame natocene... Potom pirogou po mocariskach rieky Ndoki, ktora zabranila pytliakom a spolocnostiam taziacim drevo vstupit do panenskej prirody a opat peso a peso a peso tropickou dzunglou. Vyhliadka a slony a gorily spolu na jednom mieste. Videli ste to uz niekde nafotene? Luxusne ubytovanie v dzungli,; stale ani jeden turista, vsade sme sami. Nebyt hrdinstva Japonca v roku 1997 kedy kemp chcela obsadit armada tak by boli vsetky slony uz vystrielane. Teraz je to raj na zemi pre cestovatelskych fajnsmekrov. Tato nasa expedicia je vycerpavajuca ale zaroven luxusna. Genialne lodges v prostriedku prirody, kazdy z nas ma vzdy niekolko sluzobnikov a pygmeji pred nami nas varuju pred nebezpecenstvom. Hada nase oko nevidi, pygmej vsak vidi hada z 50 metrov. Ked zahrabete vec kdesi v lese tak ju pygmej najde akokeby mal v hlave GPS. Tito mali ludia sa v lese menia a narastu. Bez nich sa nepohnete ani na krok, dokonca ani Japonec nerobi bez pygmeja ani krok napriek svojim skusenostiam ci naopak prave kvoli tomu ze vie ze husta dzungla skryva cosi na kazdom metri. My sa tu hybeme ako slon v porcelane a slon prechadza dzunglou ako baletka, ako keby tie liany a korene stromov neexistovali. Iny svet a ja som vdacny ze som mal moznost to este zazit. Opiti pygmejovia v tomto meste a cierny trh s opicami ktory sme dnes videli predtym ako nas zabasla policia su smutne. Prales a pygmejovia nemaju sancu. Ostanu iba v spomienkach cestovatelov a oddanych vyskumnikov. Vsetkych zdravim my sme vsetci OK, ziadna teplota, ziadne zaludocne problemy. Vsetko na 1000percent. Mame letenky a ak nezrusia let tak sa zajtra vecer ozvem z juznej pologule.Kendekai, malamu.

L

Lubo z BUBO

29

20:36

nov

2009

Pigmejovia, slony a ako blazni zachranuju svet

Pigmejovia, slony a ako blazni zachranuju svet

Moj sofer Emanuel na poziadanie ihned vstane a dzipom ma teraz v nedelu vecer zavezie sem do centra WWF. To je samozrejme zatvorene, ale vsetko sa vybavi a tak Vam teraz v noci opat mozem napisat. Toto su vyhody Afriky. Nic nefunguje ale nakoniec dostanete viac nez inde.... Dnes mame za sebou dalsi vzrusujuci den. Najprv sme si uzili dlhy vecer v rozhovore s Hollywoodskym reziserom a krotitelom divej zveri Gregom, ktory tu zije 8 mesiacov a chce ostat este rok. Uci sa tance Bayaka / pigmejov / a zamiloval sa do panenskej prirody. Je to blaznivy fotograf a znalec slonov. Natacanie filmu sa uz skoncilo a o pol roka ho uvidime zrejme aj na Slovensku. Bude o laske dvoch pigmejov a o tom ako moderny svet ich zivot postihuje a zrejme aj o tom ze o par desatroci pgmeji uz na nasej planete nebudu... Vcera vecer sme boli v dedine kde zije uz 27 rokov American Lewis s pigmejmi.Smutny pohlad na ludi ktorym zakazuju kocovat a zakazuju byvat v ich lese. Oblasti ktore su teraz pristupne pre turistov su pre pigmejov zakazane. Bantu ich povazuju za zvierata a ked sa im zda ze sa nepozerate sa k nim aj tak spravaju. Ked sa vsak dostane pigmej do lesa, vyzlecie si tricku futbaloveho klubu, ktore ho nuti vlada nosit a polonahy vybehne do svojho lesa, ktory pozna najlepsie zo vsetkych. V lese je pigmej doma, v lese sa zmeni na sebavedomeho a mne sa zda ze vsetci boli vyssi nez ja. Coskoro som stratil smer, moje GPS [restalo zaznamenavat druzice, aloe nasi pigmeji akokeby mali v dzungli nalinajkovane cesty. lovili sme. Terantoraz sietami. A ani tentoroaz sme nic neulovili. Zato sme sa ukrutne spotili. Mala antilopa nam ubzikla len len. Naucil som sa vsak aku rastlinku pouzit v pripade malarie, aku v pripade bolesti ucha ci hlavy ci na zlomeninu. Co si zena dava do zarezov na bruchu aby nemala porodne bolesti, ako vyzera pigmejsky postinor, uz viem co pouzivaju ak sa narodi neduzive dieta a na ruke mam magucku rastlinhku, ktora ma ma uchranit proti stipnutiu hadom. Bolo to fajn, velmi fajn, Iny svet. Stale sa nachadzam na zemi? Nie je to stab Hollywoodu? Davame si obed a potom nas Emanule hodi opat do rezervacie. NA ceste stretneme profesora ktory kraca uz 12 hodinu z Hokou Bay, lebo doprava zaistena proste nie je. bud mate vlastne auto ako my alebo mate znacnu smolu. Stale sme tu uplne samy, v obrovskom priestore... Cez otrasne cesty, ktore su vsak v celej CAR /to si neviete poredstavit naozaj nie / odbocine vlavo a potom uz iba pesi, brodime potoky, riecky a rieky a mierime k Dzanga Bai. Slony, hmm, no to somn uz videl. Najviac slonov na svete v Chobe, slony som videl vselikde na svete a v Afrike asi v 8 krajinach. Beriem to ako povinnost. A zrazu strasne rucanie, nas pigmej /volam ho Balvan lebo sa podoba na mojho kamarata/ rozbehne a my vieme ze den bude dobry. Vbiehame na planinu plnu soli, ktoru slony potreuju na travenie. Idealne slnko, nadherna plocha a teraz sa podrzte 70 slonov naraz. V Chobe som videl vyse 150 slonov naraz, ale dzanga BAi je jednoducho romantickejsia. Slony su mensie nez v Botswane, ale dzanga je magicka. Zostupujem z vyhliadky a prikradam sa blizsie. Samec vetri, nevidi ma, hrabe nohou, roztiahne usi.. Stojim nehybem sa. Idem blizie a blato mi nevadi, sadam si asi 12 metrov od stada. Vytahujem fotak a.. ako sa tomuto pocitu slusne hovori? Pridavaju sa chalani. Trosku neobratne lebo slonica zautoci /uvodzovky/ iba nas tak chcela postrasit a povedat neblbnite hosi..no a Viktor je v danom momente rychlejsi nez Usain Bolt a fuc, preskocil padnuty kmen velkosti Volkswagenu a stratil sa v hustine. Ja nie ze by som bol hrdina ale neskoro som si slonicu vsimol a stihol som ju este napajedenu odfotit. Uzasne, dalsia SVETOVA BOMBA. Toto vsetko tu zaistila jedna dama /americanska/ menom Andrea Tukalo, ktora pozna vyse 5000 slonov podla mena. Uz 20 rokov sa tu o ne stara. Co so slonami bude ak Andrea odide je mi jasne. Pytliaci ktorych je tu viac nez vela si pridu na svoje. Vsade ozbrojenci, krajiny kde vladne policia a vojsko a kde neplati zakladne pravo. iba maximalne nasadenie blaznov /uvodzovky/ dokazola vytvorit narodny park Dzanga Sangha. Svet ho este neobjavil a my dostavame cestovatelsky kaviar za nasu odvahu. A za nase peniaze lebo cesta sem je vskutku draha zalezitost. Ved liter benzinu tu stoji vyse 10 Euro.. Zajtra nas vsak caka vrchol nasej cesty. Teda nas francuzsky clen vypravy, znalec francuzkje Afriky trosku strajkuje, ale ja som si isty ze to zvladneme a podari sa nam dostat sa do Konga. Nechcem preletiet z Bangui ako navrhuje ale chcem ist po rieke a po zemi. Sme slusna partia, mame silu/aj ked vsetci okrem mna uz spia a mame dost, ale mame este tu silu dokazat to co sme si predsavzali. Zajtra skoro rano nasadneme na pirogu,m komplet voda, jedlo so sebou. GPS, nabite baterky, lodny pytel, pripraveny dalekohlad.. Ja verim ze objavime cosi vynimocne. Ideme predsa do oblasti kde nebol nikto. V kostole /boli sme aj v katolickom aj protestantskom/ nam to odobrili. Drzte palce. Dlhsie sa asi neozvem ale urcite viem ze to bude z KONGA.

L

Lubo z BUBO

28

15:02

nov

2009

Gorila gorila gorila

Gorila gorila gorila

Tak sme tu. V srdci ciernej AFRIKY, tam kam sa naozaj nechodi.. Po troch dnoch celodennych presunov nasim dzipom sme presli z Doualy az na hranicu krajiny, pred ktorou vsetci varuju ...a vstupili sme dnu. S pohranicnikmi v pasujucich uniformach sme si dali Castel a prasili sme dalej na juh. Kompou aku najdete uz iba tu sme traverzli dve obrovske rieky, v Nole kupili diamanty, v HakhaHamblo opicu, 4x zapadli, 3x menili koleso,}ci toho bolo viac?} asfalt som uz nevidel 4 dni, ani stopa. Tieto cesty nemozno prejst a my sme predsa len tu. Teraz Vam posielam spravu cez satelit z najdzunglovatejsej dzungle sveta na hraniciach Kamerun / CAR/ Kongo. Chalani sa davaju po celodennej ture v dzungli do poriadku, ja som zbehol sem do centrali WWF, ktora je jedinou instanciou pripominajocou civilizaciu. Dnes bol jeden z tych dni!!!! Videli sme gorily. Makumba s hnedymi vlasami a sedou srstou je hlavou 11 clennej rodiny. Tu v Dzanga Sangha maju vyse 3000 goril nizinnychturistov|

L

Lubo z BUBO

ODPORÚČANÉ ZÁJAZDY