Cestovateľ Pierre Paul François Camille Savorgnan de Brazza, ktorý zanechal trvalú stopu v rovníkovej Afrike Slávni cestovatelia

Poznáme veľa cestovateľov. Azda najznámejším je Marco Polo, najscestovanejším Ibn Battuta, poznáme Livingstona, Stanleyho, poznáme mnohých. Ak vám však poviem meno de Brazza tak väčšina nemá ani len tušenia o koho ide. Popritom to bol jeden z najodvážnejších ľudí na svete a jeho meno sa dodnes spája s hlavným mestom Konga, Brazzaville a okolitými krajinami. Francúzsky bádateľ, pôvodom z Talianska, Pierre Paul François Camille Savorgnan de Brazza (1852-1905) je považovaný za zakladateľa Francúzskej rovníkovej Afriky. Jeho sláva spočíva na metódach, ktoré použil na zabezpečenie dobrej vôle Afričanov voči Francúzsku. Pierre Savorgnan de Brazza sa narodil v Ríme 25. januára 1852 ako potomok starej šľachtickej rodiny. Brazzov otec bol taliansky vlastenec a liberál, ktorý odmietol žiť pod rakúskou vládou v severnom Taliansku v Udine a usadil sa v Ríme. K svojmu rodinnému panstvu sa vrátil až potom, čo bol región Friuli v roku 1859 postúpený Piemontu. Keďže Francúzsko ochraňovalo talianskych nacionalistov tak mladý Pierre žiadal o povolenie pokračovať v štúdiu na francúzskej námornej akadémii, kam bol prijatý v roku 1868. Dobrovoľne prihlásil do služby u Francúzov. Slúžil v námorníctve. Po skončení vojny uskutočnil Brazza v rokoch 1872-1874 svoju prvú cestu s juhoatlantickou flotilou na pobrežie Gabonu. Bolo to v tom čase, keď Brazza, ktorého neodradil neúspech predchádzajúcej francúzskej expedície preniknúť do srdca rovníkovej Afriky, dostal myšlienku využiť rieku Ogooué v presvedčení, že by sa mohla spojiť s Lualabou - Horným Kongom. ktoré objavil David Livingstone. Po získaní francúzskeho občianstva sa Brazza v roku 1875 vrátil do Gabonu a vyplával na Ogooué a zistil, že sa nemôže spojiť s Lualabou. Potom putoval po súši k rieke Alima (pravobrežná oblasť Konga), ale nepriateľské kmene mu zabránili dosiahnuť samotnú veľkú rieku. Po návrate do Libreville v roku 1878 sa Brazza dozvedel o úspešnej navigácii Henryho Stanleyho po Kongu a spätne si uvedomil, čo zmeškal. Brazza bol síce v očiach verejnosti úplne prekonaný Stanleym, ale Brazza bol vyzvaný, aby vstúpil do služieb belgického kráľa Leopolda II. v snahe zaistiť pre tohto panovníka  Kongo. Brazza namiesto toho varoval francúzsku vládu a zaistil si ich súhlas s tým, aby jeho projekt predbehol Stanleyho. Stanley bol stále v perejách dolného Konga, zatiaľ čo Brazza 3. októbra 1880, po úspešnom dojednaní zmluvy s makoko (kráľom) v Bateke, zriadil  francúzsky post v mieste dnešného Brazzaville. Francúzi tak predbehli všetkých v súboji o vplyv na pravom brehu Konga. Nuž a áno Stanley robol pre belgičanov zatiaľ čo Brazza pomoc Leopoldovi odmietol. Kráľ Leopold sa pokúsil diplomatickým manévrovaním získať späť to, čo Stanley stratil na zemi, ale Brazza, ktorý bol vtedy na vrchole svojej popularity, zabezpečil šikovnou kampaňou  ratifikáciu „zmluvy Makoko“ francúzskou vládou. Od roku 1883 do roku 1885 bola Brazza späť v Rovníkovej Afrike a upevňoval francúzske nároky na túto oblasť. V roku 1886 ho ustanovili generálnym komisárom pre Francúzske Kongo a Francúzsko kontrolovalo oblasť medzo riekou Kongo a Čadským jazerom na severe. Brazza takpovediac úplne umŕtvil expanziu nemcov v južnom Kamerune. Možno, ak ste doteraz čítali tak Brazzu vnímate ako tvrdého kolonizátora. Nuž ak by takým bol tak po ňom nepomenujú mesto. Na Brazzovi bolo zaujímavý tvrdý odpor proti udeľovaniu rozsiahlych pozemkových práv súkromným firmám a ten čoraz viac dostával do konfliktu so súkromnými záujmovými skupinami a v roku 1898 bol Brazza  zbavený svojho postavenia, bez šance brániť sa. Oneskorené uznanie prišlo v roku 1902 vo forme úradného dôchodku, jeho názory sa však potvrdili až v roku 1905, keď zneužívanie koncesionárskeho systému vyústilo do škandálu. Brazza rešpektoval pôvodné kultúry a nepodporoval vraždenie a zneužívanie miestnych ľudí korporáciami. Bol to kolonizátor s nesmierne ľudskou tvárou. Povedal by som, že skôr cestovateľ ako kolonizátor. Poslednou Brazzovou cestou do Afriky bola v roku 1905 bola inšpekčná prehliadka podmienok v Kongu.  Brazza trpko opísal, čo bezohľadné súkromné ​​vykorisťovanie urobilo v oblasti, ktorú pred 25 rokmi otvoril Francúzsku. Zomrel cestou domov na Dakare 14. septembra 1905, chorý, zlomený a deprimovaní z toho čo videl. Jeho sen o férovej koloniálnej Afrike rešpektujúcej základné práva sa úplne rozplynul.  Jeho múzeum navštevujeme počas prehliadky Brazzaville a je súčasťou každej BUBO cesty do Konga.