Fórum

4 príspevky

29

09:13

jan

2020

Ako sme hľadali Kagu

Ako sme hľadali Kagu

Ako sme hľadali Kagu Z Austrálie prelietame asi 1200 km na východ. Pristávame na ostrove Grande Terre v hlavnom meste Novej Kaledónie Nouméa. Už z lietadla máme krásny pohľad na okolité kopce, a práve tam sa vydáme. Vyrážame autom po ostrove do vnútrozemia, do krásneho národného parku Blue River (Modrá rieka). Práve podľa nej sa park nazýva. Nachádza sa v horách so strmými svahmi, údoliami s riekami Blue a White (Biela), ktoré sa vlievajú do veľkého jazera Yaté. Rozhodli sme, že v prírode pohľadáme národného vtáka krajiny, ktorý sa volá Kagu, endemický druh. Vraj je park jednou z posledných oblastí, kde ho možno vidieť v jeho prirodzenom prostredí. A vidieť ho, je raritou. Je to ohrozený druh a počty udávajú od 250 až 1000 kusov. A práve pod takéto nízke čísla sa podpísal v minulosti príchod Európanov na ostrov, ktorí ho chytali a predávali do múzeí a zoologických záhrad. Prisťahovalci priniesli so sebou aj mačky, psy alebo potkany, ktoré populáciu Kagu tiež ohrozili. Rovnako aj strata jeho prirodzeného biotopu ťažbou či lesníctvom. V súčasnosti je tento druh chránený a o zvýšenie jeho populácie sa usilujú práve v Národnom parku Blue River. Prechádzame vstupnú bránu a autom sa ešte presúvame zopár kilometrov. Asfaltka sa zmení na utlačenú pôdu a my prichádzame po chvíli na parkovisko. Práve tu máme možnosť výberu: kyvadlová doprava alebo bicykel. Keďže si chceme prírodu užiť viac, tak volíme druhú možnosť. Po červeno-sfarbenej ceste sa vydávame k Modrej rieke. Našou prvou zástavkou je zatopený les. Z vody trčia len biele pahýle stromov, ktoré kedysi rástli na súši. Rieky pretekajúce parkom prehradili, hladina vtedy stúpla, a tak vzniklo jazero Yaté. Les voda zaplavila. Neuveriteľný kontrast sýto červenej pôdy a modrej vody. Pokračujeme ďalej a popri ceste sa porast začína zahusťovať. Na ďalšej zástavke by sme Kagu mohli vidieť. Volá sa totiž Cagou, čo je jeho francúzsky názov, keďže Nová Kaledónia patrí Francúzsku. 20 minútová prechádzka lesíkom, a Kagu žiaľ nikde. Ideme ďalej. Je celkom teplo, našťastie pod mrakom, lebo na priamom slnku by sme na bicykli hore-dole kopcom zrejme nevládali, ale povedali sme si, že do vnútra parku zájdeme asi 10 km. Smerujeme na poslednú zástavku, kde si pozrieme aspoň obrovský strom Kaori. Odložíme bicykle a vydáme sa po drevenom chodníku do lesa. Tu je: obrovský, cez 1000 rokov starý, s 20 metrov vysokým kmeňom s priemerom 2,7 metra. Jeho konáre siahajú až do výšky takmer 40 metrov. Stromy Aghatis Lanceloata sú rovnako ako vtáky Kagu endemické, vyskytujú sa iba tu v Novej Kaledónii. Rástli pozdĺž riek v južnej časti ostrova Grande Terre. Avšak veľa z nich postínali, keď stavali hlavné mesto Nouméa, a veľa z lesov bolo zničených aj požiarmi. Pokračujeme ďalej po chodníku, a zrazu vidíme krčiacu sa dvojicu, a hľadiacu do húštiny. Mladý muž nám prstom ukáže, kam sa máme dívať. Kagu priamo pred nami, šuchotajúci v poraste. Poobzeráme sa ešte okolo a zbadáme ďalšieho. Keby len jedného. Napokon sme ich narátali päť. Všetci nohami prehrabávali zeminu a hľadali potravu. Kagu je sivej farby, a keď sa rozruší, zdvihne na hlave chochol. A toto nám aj dvaja z nich predviedli, keď sa priblížili k sebe bližšie. „Zavrčali“, naozaj zvuk podobajúci sa vrčaniu, a obaja „zdvihli“ na seba svoj chochol na znak zastrašenia jeden druhého. Krása. Po tomto krásnom prírodnom divadle sme sa mohli nadšení vrátiť po červenej ceste späť. Kagu sme našli a môžeme pokračovať v lovení zážitkov po krásnej Novej Kaledónii.

14

14:16

máj

2015

Nove Škotsko z vyšky

Nove Škotsko z vyšky

O  4.15 mi bucha na dvere zriadenec hotela. Teda klopka. "Pane vase ranajky" - vajicka, slaninka, slusna kava zo sopecneho ostriva Tana (100%organic) a tanier exotickeho ovocia. Pribor sice zabudol, no na Melaneziu je to genialny vykon, hlavne o takomto case. Pri vyplacani uctu podporim vystavbu skoly- hotel to prihodi na fakturu a Mozes nas hodi tych 10 minut neosvetlenou Port Vilou na letisko. "Ladies and gentlemen, boys and girls, welcome on board":  hlasi letuska na kazdom lete a nie je tomu inak ani teraz. Je 7 hodin rano a ja dostavam ranajky cislo II. Ked dojem objavi sa pod nami Grande Terre Novej Kaledonie, detailne vidiet ríf a najvacsiu lagunu sveta ( rozlohy polovice Slovenska). Vychodnu cast tvoria strme skaliska, udolia hor su teraz rano  naplnene oblakmi, zapad je rovina, laguna je sirsia a aj z 11 km vysky vidiet lode. Ostrov sme presli pred piatimi dnami a mne to pripada akokeby to bolo pred mesiacom. Striedaju sa vsetky odtiene modrej a zelenej. Najkrajsia nadhera. Toto je zrejme posledny pohlad na nadherne ostrovy  Pacifiku. Po troch tyzdnoch sme nabrali kurz - domov. Do Sydney su to este 3 hodiny. Vacsina Bubakov leti biznis classom a to sa da vydržat.

14

08:14

máj

2015

Sluzby v Pacifiku

Sluzby v Pacifiku

Neviem kolko je hodin. Mam specialne GPS hodiny, vhodne aj na potapanie a idu na sekundu. No nevidim na dysplej. Je cely zaroseny. Nevidim na nom nic. Nemame si co obliect. Ideme tak rychlo ze niet casu dat si veci do hotelovej pracovne. A aj tie suche nasavaju tu ohromnu vlhkost z okolia a tak ma vsetko taky divny odór. My navzajom si nesmrdime, no druhym musime strasne smrdie, myslim si.. Pritom vyuzivame ten najlepsi servis na trase. Lietame biznis classom, spie v tych najlepsich resp v jednom z dvoch najlepsich hotelov statu, ci konkretneho ostrova, stravujeme sa v top restauraciach. Tu je rekapitulacia ubytovania: na Upolu spime prve 4 noci v najlepsom hoteli. Ide o jediny 5 star statu. V Suve hlavnom meste Fiji spime v uzasnej kolonialnej lodzi. Teraz v Suve po 20 rokoch prerabky otvorili hotel Grand a tak tento nas je az druhy naj. No ma vacsi smrnc nez Grand ( ten som si pobehal).V Nadi pred rannym odletom spine v najlepsom letiskovom hoteli ( 4 star a naozaj si tie hviezdicky zasluzi). Aj tu je sucastou hotela golfive ihrisko. Na Tonge spime taktiez v 4 hviezdickovom hoteli no to je o dost horsie. No aj tak ide o jeden z dvoch najlepsich hotelov Tongatapu ( hlavneho ostrova) so super polohou na nabrezi vedla kralovskeho palaca s jednou z najfunkcnejsich restauracii ostrova. Tazko clovek uveri ze toto je povazovane na Tonge za to Naj, no je to tak. Zrejme lepsi je maly 3 star hotelik v pristave kam som poslal ludi na veceru- mali plno. Ma o hviezdu menej no je europskejsi. A som vsak chcel byt blizsie k palacu. Na Tone boli jedniznacne najhirsie hotely. Rezort na ostrove pi tom co zatoirili Faa je tym najlepsim. No pozor! Inak vedel som to..pl,us treba vediet ze aj tu stoji noc nad 250€/izba/ noc+ ak platite kartou dalsie 4% navyse. Plus doprava do hotela. Kazdy vylet nad 150 usd/ osobu plus vstupy atd. Ked chcete na Tonga kvalitu nedostanete ju no zaplatite za nu.  V Denarau spime vo 5 star Radissone, ktory bol vyhodnoteny ako drhy naj po Hiltone. Na Novej Kakedonii v hoteli ktory je povazovany za to najlepsie v celom state- na najprestiznejsej plazi Anse Vata a zaroven peso k mnozstvu restauracii a obchodikom.  Na ostrove Tana mame jednoznacne najlepsiu butikovu lodge a kazda nasa chatka ma vyhla na more. Na Santo nemame to naj, no hotel je cislo jeden v Luganville a my potrebujeme byt tu jednu oic pri letisku. Pred vecernym odletom takto po kupani v mori mozeme skocit do hotela osprchovat a prezliect sa. A v tom hoteli sa snazili. Na uvitanie oripravili okrem ineho " Slovinskej skupine" stroganov z kt boli vsetci nadseni. Ale samozrejme aj rybu. No a Grabd v Port Vila je pojmom.  V centre, na plazi s jedinym vytahom v celom state. Aj ked bacha, toto si vskutku netreba idealizovat. V Sydne spine v Stamford Pkaza ktory roky vyhrava cenu za najlepsi 5 star pri ketisku. Toto pisem a posielam na BUBO Forum z Airbusu 380. Ja dnes v buznise neletim, o tomto zazitku vam musia porozpravat ostatni. Tymto prispevkom chcem povedat, ze napriek najvyssiemu moznemu luxusu islo o velmi narocnu cestu. Vsetci mame dost! Je to vsak dalsia vyzva, zrealizovat cestu s tymi najlepsimi sluzbami. Ci je to na severnom pole, ci na rovniku. Opat som sa vela naucil. Verim, ze to v buducnosti zuzitkujem pre svojich klientov. A mam info ze na Novej Kaledonii sa stava novy hotel a bol som pozriet dalsie specialitky na Viti Levu pri Rakiraki. To uz vsak ore klientov co hladaju cosi vskutku vynimocne. Celkovo musi byt jasne- Pacifik je podobne ako Afrika drahou destinaciou! Najvacsim luxusom je nedostupnost.

10

15:44

máj

2015

Impresie

Impresie

Hladina najvacsej laguny sveta je ako zo zlata. Kazda nasa izba ma vyhlad na ocean a biely majak na  ostrove Amadee vidiet z terasy najlepsieho hotela Noumea uplne jasne. Tu dole na mestskej plazi Anse Vata hraju "Caldoches" petangue a obchody predavaju cierne tahitske perly lacnejsie nez na Tahiti, ved na zlato tu nie je dan. No nebolo to vzdy tak. Pristavame na Grande Terre, obrovskom ostrove cigaroveho tvaru, ktory kapitanovi Jamesovi Cookovi  pripominal rodne Skotsko ( Rimania ho nazyvali Kaledonia). Na juh od hlavneho ostrova sa nachadza Borovicovy ostrov ( Ile de Pins) kde Cook nasiel konecne drevo na opravu svojich lodi.  My teraz ziadnu podobu nevidime, leje ako z krhli a nevidno ani na krok. Letisko je architektonicky nadherne a citim sa ako v Europe, no ludia su v letistnych obchodikoch milsi. Vsetko je stopercentne. Pani v pozicovni aut je uz stopercentna Francuzka akokeby z Europy " nie neukazem vam auta, najdete ich samy. Ked stratite tuto karticku mate pokutu 5000 pacifickych frankov (50€) a ked budu auta spinave dalsich 5000 frankov.  Bon voyage"  Co je to tropicky dazd? To teraz zazivame. Je nas 10 a do troch aut sa ledva pomestime.  Ideme absolutnou tmou, stierace idu naplno, no nevidim nic, tesne miniem obrubnik, auto splha hore do hor, sme 45 km severne od hlavneho mesta. Potom zbehneme dole, napojime sa na velmi kvalitnu dialnicu ( stale sme v Juznom Pacifiku?) a pokracujeme do mesta, okolo novej nemocnice a pristavu prejdeme okolo centra mesta, pristavu jacht, rybacieho trhu, potom ideme yzkou ulickou hore a citime sa ako v Marseille, uprsanom Marseille, stale ledva vidiet na cestu, potom prideme na promenadu Baie des  Citrons a to je ako v Provance a konecne sme na juhu na najluxusnejsej plazi mesta s vonou santaloveho dreva a Anse Vata. Hotel najdeme bez zavahania akokeby sme tu robili taxikarov. Izby su moderne a krasne, niektore studia obrovske s viacerymi izbami so slusnou kuchynou, dokonca kazda izba ma aj pracku, pritom velmi moderne zariadene. Tesim sa ze si tu urobine spolocne ranajky, v tychto francuzskych koloniach maju v obchodoch neuveritelne specialitky. foie grass ma sice dvojnasobnu cenu nez v Parizi, no tu tak daleko od domova ma cenu zlata. Ja sa moc nevyspim, skoro celu noc som hore a riesim problemy na Vanuatu... No viem si tu oredstavit dovolenku s rodinou. Bezpecie, luxus, flair Francuzska a ovela menej turistov nez vo Francuzskej Polynezii.  Rano vstanem o piatej a prebehnem trasu po ktorej pojdeme rano. Ranajky nakoniec dame v hoteli, no skoda, no nema, energiu robit to inak, vyciciava ma nedistatok informacii, respektive roznorode info o Vanuatu. Z Europy dostavaj ine nez z Port Vila. No to ze Europa je daleko uz viem z Tongy. Europa nema uz nad Pacifikom ziadnu moc. Nova Kaledonia je vsak vynimkou. Presne pred rokom sa tu uskutocnilo referendum a ludia si zvolili ostat pod patronatom Francuzska. Podla predpovede malo prsat aj dnes, no chvalabohu neprsi. Nasa prva zastavia je v narodnom oarku Quen Toro, znamy ako suchy prales. Po promenade tu behaju desiatky bezcov odetych v perfektnych bezeckych supravach. Tu v narodnom parku psičkari vencia svojich milacikov. V Europe je to bezne, no tu je to velmi zvlastne.  Stromy mi pripominaju obrovske vresovisko, sem- tam tu vidim santal, stromy su poohybane v smere evidenne silnych vetrov. Je odtialto nadherny vyhlad na Baie de l’Orphelin ale aj na druhu stranu na ostrovy Sainte Marie az po Baie de Murari. Odtial vyrazime na juh, prel,etame sa okolo hlbokych zalivov smerom na severovychod mesta. Prechadzame okolo maleho letiska plneho privatnych jetov, perfektneho golfoveho ihrista, cinskeho a vietnamskeho budhistickeho chramu smerom ku kulturnemu Centru Tjibaou. Aj ked to tak v "bielom" centre hlavneho mesta nevyzera, vacsina obyvatelov su domorodi Kanakovia. A Center Tjibaou je prave o nich. Plus stavbu "muzea" naprojektoval Renzo Piano, taliansky architekt, ktoreho meno si treba zapamatat. Prohektoval napriklad Centrum Pompidou v Parizi, sidlo New York Times, ci najvyssi a najkrajši mrakodrap dnesnej Europy, Shard v Londyne. No tu v zasitej Novej Kaledonii stoji jeho najkrajsie dielo.je pomenovane po Kanakskom bojovnikovi za slodobu, (Jean- Marie Tjibaou) ktory bol v roku 1989 zavrazdeny. Kanaci su povodnymi obyvatelmi krajiny, teraz ich tu zihe 100 000 co je vyse 40% populacie ( belochov je 29%). Su to čierni Melanezania, ktori vam budu trošku pripominat aborigincov z Australie, nosia dredy, duhove ciapky Boba Marleyho a su vo svojej povodnej vlasti evidentne ludmi druhej kategorie. Novej Kaledonii vladne nikel. Su tu jeho najvacsie naleziska na svete a v rukach jeho tazbu a vyvoz maju bieli Francuzi. Pozrieme si skanzen dvoch domorodych dediniek, obrazy, sochy, totemy a cele Pianove dielo. Otvorene je po Kanaksky, iba do 14.30 a suvenirovy obchodik je zatvoreny. Vstupne je drahe. Melanezania nepoznaju nic take ako " propagovat svoj narod zadarmo" a evidentne su ochotni napriklad pliest kosiky za slusne peniaze. Ked sa Marie Elene, ktora sa na Novu Jakedoniu prestahovala pred 12 rokmi z Madagaskaru pytam na Kanakov, tak sa opatrne poobzera okolo seba, ci ju niekto nemoze pocut.Vlastnila restauraciu na Baie des Citrones a Kaledonania si bezne kupovali flasku vinka za 500€( pat tisic), " Lubo nevies si predstavit kolko je tu penazi.." Tusim. Nova Kaledonia po Tonge a v porovnani s Vanuatu vyzera ako z inej planety, niektori tvrdia, ze je to lepsie rozvinute nez samotna materska krajina.  Potom sa presunieme na hlavne namestie, ktoreho meno si kazdy hned zaoamatal " Place de Cocotiers" - citajte " kokotiie" Kokosove palmy, fontana, ktora v Novej Kaledonii znamena kilometer nula, mladi Kanakovia, ktori tancuju cosi ako breakdance, v okoli duty free butiky. Ksok nad namestim je kostol sv. Jozefa, ktory vystavali povidne trestanci. Ked udrzanie vazenskej kolonie v Guyane ( precitajte si moj text o tejto krajine z leta minuleho roku) bolo nemozne, zalozila sa kolonia nica a to tu.  Francuzi anektovali ostrov nejakych 3853 rokov po tom, co ho obyvali Kanaci. Na veceru skocime do Gaskonskej restauracie. Ustrice, homare, kraby, krevety a vynikajuce vinko. Airkalin s logom frangipani na chvostoch svojich lietadiel je spolahliva a velmi kvalitna. Nova Kaledonia, krajina vacsnej jari,  je kazdopadne prekvapenim.

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu