Kórejská ľudovo-demokratická republika, najuzavretejšia krajina na svete, domovina jednej z najrepresívnejších diktatúr, v skratke, nie Vaša bežná dovolenková destinácia. A predsa sem chodia turisti. My z Bubo sem chodíme už od roku 2005 a aj tento rok sme sa vrátili. Keď prechádzate po ulici, vôbec nemáte pocit, že ste v nejakej mimoriadnej krajine. Okolo Vás chodia ľudia, autá, bicykle, električky (mimochodom československej výroby) a všade je relatívne živo. Len niektoré domy sú o niečo staršie, niektorí ľudia sú viacej zrobení a všade je viacej vojakov. Rozhodne to ale nie je krajina, kde by ste cítili nebezpečenstvo a kde by Vás chceli na každom kroku zatknúť len preto, že ste turista. Má svoje pravidlá, ktoré nám miestami možno nesedia, nemôže sa fotiť všetko (ale oproti populárnym legendám sa dá fotiť väčšina vecí – zakázané sú rozostavané stavby a vojaci), z hotela sa samostatne nedostanete. Ale miestni sú väčšinou celkom milí. Pôsobia skôr vyplašene a hanblivo, a aj tí vojaci, aj keď sa fotiť nedajú, tak sa radi zastavia na pár zdvorilostných fráz. Pchjongjang momentálne vrie, všetci sa pripravujú na oslavy založenia komunistickej Kórei 9-teho septembra. Zamestnanci obchodov maľujú fasády, študenti nacvičujú fakľový pochod a my sa presúvame mestom a navštevujeme bizarné pomníky komunizmu. Všade je trochu sivo a nadšení miestni nám ukazujú význačné veci, ako kvety pomenované po prezidentovi Kim Ir Senovi alebo po predsedovi Kim Čong Ilovi. Celú situáciu hodnotí citát jedného z účastníkov zájazdu: „Ak raz existovalo múzeum budúcnosti komunizmu, tak je to tu“. Ďalšie informácie z najtajnostkárskejšieho režimu na svete očakávajte počas nasledujúcich dní! Ako hovoria miestni: Vidíme sa v Pchjongjangu!
Zobraziť viac príspevkov z krajiny KĽDR
