BUBO v KLDR

Starucky Tupolev TU204-100 spolocnosti Air Koryo nenaplnil povest o najhorsej leteckej spolocnosti planety a my bezpecne pristavame na medzinarodnom letisku v Pyongyangu. TU-cko sice pri vytahovani podvozku vydaval zvuky, ako keby ho islo roztrhat, ale severokorejski sudruhovia pristavaci manever uspesne zvladli. A ani to velmi nebolelo. My vystupujeme z lietadla a uz v priletovej hale nas vitaju portrety dvoch vladcov z rodinnej dynastie Kimovcov. Vyzdvihujeme batozinu a vyplname colne deklaracne formulare. Je naozaj dolezite, aby sme boli dosledni a na nic nezabudli. Je potrebne uviest vsetku elektroniku, jej pocet a znacku a vsetky tlacoviny prinasane do krajiny. Je prisne zakazane privazat akekolvek nabozenske texty (hlavne Bibliu, kedze juzna cast korejskeho poloostrova je krestanska) a knihy tykajuce sa pomerov v Korei a rodiny Kimovcov. Akykolvek text v korejcine, dokonca aj poznamky vo vasej cudzojazycnej knihe, vam mozu sposobit obrovske problemy, vypocuvanie a zamietnutie vstupu do krajiny. Preto sa radsej zbavujeme vsetkych casopisov a z mobilnych telefonov vymazavame citlive fotografie hlavne z imperialistickej USA a Japonska. Robime dobre, kedze uz o par minut su nam zabavene nase mobilne telefony. Udajne kvoli ich registracii. Kazdy telefon privezeny do krajiny, musi byt vydeklarovany aj pri vystupe z nej, aby ste ho nahodou nepodarovali jednemu z miestnych. O Severnej Korei sa tvrdi, ze je jedinou krajinou sveta, kde je udelovany trest smrti za ilegalnu komunikaciu so zahranicim pomocou mobilneho telefonu. My to vsak skusat nemozeme. na severokorejskom uzemi nie je mozne chytit mobilny signal na simkartach od zahranicnych operatorov. Existuju len dve statom prevadzkovane siete. Jedna pre domacich, len na lokalne hovory a druha pre turistov s moznostou medzinarodnych hovorov. Avsak tieto dve siete nie su prepojene. Znamena to, ze my by sme sa dovolali len dalsim turistom so severokorejskou SIM kartou, v pripade ak by sme poznali ich cislo, alebo do zahranicia. Vzhladom na to, ze tuto krajinu navstevuje 4 az 6 tisic zahranicnych turistov rocne, z ktorych si len zlomok kupi tuto simkartu, nemate naozaj komu volat. A stavim sa, ze vsetky hovory do zahranicia su monitorovane. Kazdopadne, o par minut su nase telefony zaregistrovane a my ich dostavame spat. Po kontrole, ci v batozine neprinasame kontraband a zakazane predmety, sa konecne dostavame do priletovej haly, kde nas uz cakaju nasi dvaja korejski sprievodcovia, kameraman a sofer. Sme v udive, toto sme necakali. Letiskova hala je uplne nova, dominuju jej dva kruhove bary Air Koryo s ponukou kvalitneho zahranicneho alkoholu, obchod so znackovym oblecenim, kaviaren a maly duty free obchodik s obcerstvenim, alkoholom a cigaretami. Samozrejme je tu aj suvenirovy obchod a nastenka oslavujuca vydobytky korejskeho naroda pod vedenim marsala Kim Cong Una. Nas sprievodca Kang nam vysvetluje, ze letisko bolo dostavane len v juni tohto roku. Spolocne s pani Lee nas berie do autobusu a my sa vydavame do asi pol hodinu vzdialeneho hlavneho mesta krajiny. Cestou si vsimame, ze si vlastne nemame co vsimat. Okrem korejcov rucne obrabajucich ryzove a kukuricne polia, vyzeraju cesty ako pocas dnesneho summitu EU v Bratislave. Su prazdne. A neskutocne siroke. Ale doprava nikde. Podobne to vyzera aj v centre Pyongyangu. Vsetko je obrovske, priam monumentalne. A ludoprazdne. Siroke bulvary a rozlahle namestia su cistucke, ale takmer bez zivota. Obcas prejde osamely chodec, taxik alebo autobus. Ale na trojmilionovu metropolu krajiny je to zufalo malo. Sme jedinou vacsou skupinou v uliciach. Kupujeme okrasne kytice a vydavame sa na vrsok Mansu, kde stoji monument dvom zosnulym vodcom korejskeho naroda. Rovnako ako vsetci korejci, aj my musime polozit veniec na piedestal a obradne sa velkym vodcom uklonit. Nesmieme sa usmievat a ruky musime pripazene pri tele. Je zakazane skakat, robit grimasy alebo sa fotit len s castou soch. Vodcovia musia byt vcelku a vyzerat dostojne. Kang nam vysvetluje, ze mena vodcov sa vyslovuju vzdy vcelku, aj s titulom. To robi tlmocenie trochu zdlhavym, kedze oficialne pomenovania vodcov zneju 'velky vodca sudruh prezident Kim Ir Sen', 'velky vodca sudruh general Kim Cong Il' a 'velky vodca sudruh marsal Kim Cong Un'. Taktiez nie je vhodne krajinu nazyvat Severnou Koreou, ale pozaduje sa nazov 'Korejska ludovodemokraticka republika' alebo skratene KLDR. Pouceni sa nasledne presuvame do najlepsieho hotela v meste na ostrove Yankkagdo, kde budeme pocas nasho pobytu ubytovani. Nesmieme ho vsak opustit bez nasich sprievodcov. Je to prisne zakazane. Po KLDR sa bez dozoru pohybovat nesmieme. Preto si davame prve korejske pivko a cakame co nam prinesie nasledujuci den ...

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Kórea

Ďalšie dovolenky do krajiny:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu