Pchjongjang a pamiatky BUBO v KĽDR

Staručký Tupolev TU204-100 spoločnosti Air Koryo nenaplnil povesť o najhoršej leteckej spoločnosti planéty a my bezpečné pristávame na medzinárodnom letisku v Pyongyangu. TU-čko síce pri vyťahovaní podvozku vydával zvuky, ako keby ho išlo roztrhať, ale severokórejskí súdruhovia pristávací manéver úspešne zvládli. A ani to veľmi nebolelo. My vystupujeme z lietadla a už v príletovej hale nás vítajú portréty dvoch vládcov z rodinnej dynastie Kimovcov. Vyzdvihujeme batožinu a vypĺňame colné deklaračné formuláre. Je naozaj dôležité, aby sme boli dôslední a na nič nezabudli. Je potrebné uviesť všetku elektroniku, jej počet a značku a všetky tlačoviny prinášané do krajiny. Je prísne zakázané privážať akékoľvek náboženské texty (hlavne Bibliu, keďže južná časť kórejského polostrova je kresťanská) a knihy týkajúce sa pomerov v Kórei a rodiny Kimovcov. Akýkoľvek text v kórejčine, dokonca aj poznámky vo vašej cudzojazyčnej knihe, vám môžu spôsobiť obrovské problémy, vypočúvanie a zamietnutie vstupu do krajiny. Preto sa radšej zbavujeme všetkých časopisov a z mobilných telefónov vymazávame citlivé fotografie hlavne z imperialistickej USA a Japonska. Robíme dobre, keďže už o pár minút sú nám zabavené naše mobilné telefóny. Údajne kvôli ich registrácii. Každý telefón privezený do krajiny, musí byť vydeklarovany aj pri výstupe z nej, aby ste ho náhodou nepodarovali jednému z miestnych. O Severnej Kórei sa tvrdí, že je jedinou krajinou sveta, kde je udeľovaný trest smrti za ilegálnu komunikáciu so zahraničím pomocou mobilného telefónu. My to však skúšať nemôžeme. na severokórejskom území nie je možné chytiť mobilný signál na  SIM kartách od zahraničných operátorov. Existujú len dve štátom prevádzkované siete. Jedna pre domácich, len na lokálne hovory a druhá pre turistov s možnosťou medzinárodných hovorov. Avšak tieto dve siete nie sú prepojené. Znamená to, že my by sme sa dovolali len ďalším turistom so severokórejskou SIM kartou, v prípade ak by sme poznali ich číslo, alebo do zahraničia. Vzhľadom na to, že túto krajinu navštevuje 4 až 6 tisíc zahraničných turistov ročne, z ktorých si len zlomok kúpi túto SIM kartu, nemáte naozaj komu volať. A stavím sa, že všetky hovory do zahraničia sú monitorované. Každopádne, o pár minút sú naše telefóny zaregistrované a my ich dostávame späť. Po kontrole, či v batožine neprinášame kontraband a zakázané predmety, sa konečne dostávame do príletovej haly, kde nás už čakajú naši dvaja kórejskí sprievodcovia, kameraman a šofér. Sme v údive, toto sme nečakali. Letisková hala je úplne nová, dominujú jej dva kruhové bary Air Koryo s ponukou kvalitného zahraničného alkoholu, obchod so značkovým oblečením, kaviareň a malý duty free obchodík s občerstvením, alkoholom a cigaretami. Samozrejme je tu aj suvenírový obchod a nástenka oslavujúca výdobytky kórejského národa pod vedením maršala Kim Čong Una. Nás sprievodca Kang nám vysvetľuje, že letisko bolo dostavané len v júni tohto roku. Spoločne s pani Lee nás berie do autobusu a my sa vydávame do asi pol hodinu vzdialeného hlavného mesta krajiny. Cestou si všímame, že si vlastne nemáme čo všímať. Okrem Kórejcov ručne obrábajúcich ryžové a kukuričné polia, vyzerajú cesty ako počas dnešného summitu EÚ v Bratislave. Sú prázdne. A neskutočne široké. Ale doprava nikde. Podobne to vyzerá aj v centre Pyongyangu. Všetko je obrovské, priam monumentálne. A ľudoprázdne. Široké bulvári a rozľahlé námestia sú čistučké, ale takmer bez života. Občas prejde osamelý chodec, taxík alebo autobus. Ale na trojmiliónovú metropolu krajiny je to zúfalo malo. Sme jedinou väčšou skupinou v uliciach. Kupujeme okrasné kytice a vydávame sa na vŕšok Mansu, kde stojí monument dvom zosnulým vodcom kórejského národa. Rovnako ako všetci Kórejci, aj my musíme položiť veniec na piedestál a obradné sa veľkým vodcom ukloniť. Nesmieme sa usmievať a ruky musíme pripažené pri tele. Je zakázané skákať, robiť grimasy alebo sa fotiť len s časťou sôch. Vodcovia musia byť vcelku a vyzerať dôstojne. Kang nám vysvetľuje, že mena vodcov sa vyslovujú vždy vcelku, aj s titulom. To robí tlmočenie trochu zdĺhavým, keďže oficiálne pomenovania vodcov znejú 'veľký vodca súdruh prezident Kim Ír Sen', 'veľký vodca súdruh generál Kim Čong Íĺ' a 'veľký vodca súdruh maršal Kim Čong Un'. Taktiež nie je vhodné krajinu nazývať Severnou Kóreou, ale požaduje sa názov 'Kórejská ľudovodemokratická republika' alebo skrátene KĽDR. Poučení sa následne presúvame do najlepšieho hotela v meste na ostrove Yankkagdo, kde budeme počas nášho pobytu ubytovaní. Nesmieme ho však opustiť bez našich sprievodcov. Je to prísne zakázané. Po KĽDR sa bez dozoru pohybovať nesmieme. Preto si dávame prvé kórejské pivko a čakáme čo nám prinesie nasledujúci deň ..