Odlet do Severnej Kórei Severná Kórea a začiatok cesty

Dnes s partiou 9 Bubákov odlietam do Severnej Kórei. Vstal som pred treťou a to som ešte po polnoci čítal životopis Kim Ir Sena. Teda zrejme kvôli tomu. Totalitné krajiny sú bezpečné. Keď som letel do Khordofanu či Konga bál som sa, veľmi som sa bál, ale nevstal som takto skoro ráno. Tu má nejaká ťažoba zobudila. Ja som z tých, ktorí 17. november veľmi prežívali. A teraz idem do krajiny, kde sa presuniem tých 20 rokovn ale zrejme skôr 60 rokov dozadu. 5 ročnými plánmi to dopracovali k hladomoru a kanibalizmu, vzdelaní Kórejci jedia trávu (doslova). Zažijeme na vlastnej koži zjazd strany (koná sa po 30 rokoch) a vyhlásenie Drahého vodcu Kim Chong Ila - ktorým predá žezlo moci svojmu synovi? Uvidíme najväčšiu spartakiádu = masové hry ľudu, aká sa kedy na tejto zemeguli konala? Podarí sa nám prenajatým lietadlom odletieť do Diamantových hôr k najvyššiemu vrchu Kórei a aj sa v zdraví vrátiť? Po roku 1989 tam veľa Slovákov či Čechov nebolo.. teda neviem ani o jednom. Prihlásim sa ešte z Pekingu, lebo v krajine kam mierime nie je internet povolený a mobil je zakázaný. Inak skúšali ste si dať Severnú Kóreu do Google maps? Nenájdete tu ani čiarku. Výprava na najvyšší vrch Mt Peaktu je rozdielom ktorý sa snažím na svojich cestách realizovať. Talodi v Južnom Khordofane, Pico Turquinho na Kube, Mt Peakdu v Kórei sú body ktoré sú cestovateľský značne náročné. Podobne ako môj dlhoročný sen Mekka v Saudskej Arábii či Severný a Južný pol. Sny idem plniť postupne, toto je náročná výzva, musíme si prenajať súkromné lietadlo v krajine, kde súkromné lietadla neexistujú.