Kim Ir Sen a jeho legenda. O máloktorej krajine na svete existuje toľko mýtov ako o Severnej Kórei. Je ich pritom veľmi ťažko overiť, lebo nie každý sa sem odhodlá ísť. Jedna z vecí, ktoré sa často spomínajú, je neuveriteľný kult osobnosti okolo Kórejských vodcov. Kim Ir Sen a jeho potomkovia sú uctievaní ako polobohovia a pripisujú sa im rôzne, priam nadprirodzené výkony. Dnes je už situácia o niečo iná. Niežeby sa nedržali vodcovia v posvätnej úcte – stále ich vidíte takmer všade -, a zle sa o nich za žiadnych okolností nehovorí, a to ani zo žartu. Ich tvár na Vás pozerá z odznakov, ktoré nosia všetci Kórejci na hrudi, z portrétov v budovách alebo z veľkých mozaikových obrazov pri ceste alebo v metre. Ale nie je to tak, ako sa niekde môžete dočítať, že sa im musíte klaňať a povinne klásť vence. Kult osobnosti stále medzi miestnymi pretrváva, ale aktuálne sa obracia smerom do vnútra, a nie na návštevníkov krajiny. Príbehy o nadprirodzených skutkoch nám miestne sprievodkyne Kim a Han ani raz nespomenuli, a keď som sa pýtal, kedy pôjdeme klásť vence na známy pomník vodcom na hore Mansu, tak prišla prekvapivá odpoveď, že to nie je na programe a je to miesto len pre miestnych. Musel som našu sprievodkyňu Han presvedčiť, že by sme toto miesto chceli navštíviť, lebo v BUBO sa zaujímame o históriu a veľmi rešpektujeme kórejský ľud. Len potom privolila a mohli sme ísť pozrieť známe 20 metrové sochy Kim Ir Sena a Kim Jong Ila. Tu sme okrem nás nenašli ani jediného turistu, a už sme sa museli poctivo pokloniť a položiť kvety k nohám sôch. Sprievodkyne to brali vážne a dokonca mi nedovolili urobiť si fotku so sochami, lebo som mal tričko s nápisom BUBO – keby náhodou mohol byť tento nápis urážlivý alebo reklamný v akomkoľvek jazyku. Prísne pravidlá stále platia na miestach spojených s vodcami, ale ich návšteva už dnes v Severnej Kórei nie je nutnosťou. Sami sme si kurióznu návštevu vypýtali a potom je pochopiteľné, že sa musíme kurióznym pravidlám podriadiť. Ale aj v tradične extrémne citlivej téme úcty voči vodcom dnes už cítiť vánok mierneho uvoľnenia. Pre ilustráciu posielam fotografiu s Ľudovým palácom kultúry a s kyticou, ktorú ideme položiť na pamätník. V Severnej Kórei ešte pokračujeme.
