Ambergris Caye – ostrov, ktorý ide vlastným tempom

Ambergris Caye je najväčší ostrov Belize - dlhý cca štyridsať kilometrov. Keď sa naň pozrieš z mapy, vyzerá ako tenká čiara v mori. Z Belize City sa tam ide loďou niečo cez hodinu. A keď sa konečne blížite k prístavu v San Pedro, vidíte, že miesto má energiu. Podľa mña je to mix medzi karibským kľudom a mestským chaosom.

San Pedro je malé mesto plné života. Obchody, bary, školy, stánky s ovocím, malé prístavy. Všetko blízko seba, všetko akoby trocha improvizované, ale práve to je na tom pekné. Na uliciach počuť smiech a deti sa kúpu v plytkej vode pri brehu. Pre mnohých ľudi je to hlavne domov. Tyrkysová voda, palmy, vôňa rýb na grile no keď tam chvíľu zostaneš, zistíš, že pod tým všetkým je obyčajný život. Ľudia chodia do školy, opravujú člny, niekto predáva ovocie, niekto rum. Nie je to len miesto na dovolenku, ale aj ostrov, kde sa da normálne žiť.

Autá tu takmer nevidíte. Väčšina jazdí na golfových vozíkoch, niektorí na bicykloch. Cesty sú nespevnené. Niekde sa prejdete bosý, inde musíte preskočiť jamu.

Večer je tam najlepšie. Slnečný západ nad morom, vôňa grilovaných rýb. Hudba z barov sa mieša s hukotom mora, ľudia sedia pred domami, rozprávajú sa, niekto tancuje bosý v piesku. Je to pokoj, ale nie ticho.

Hneď pri ostrove sa tiahne Belize Barrier Reef, druhý najväčší koralový útes na svete. To miesto je doslova raj pre potápačov. Stačí sa ponoriť pár metrov a zrazu si v inom svete – ryby všetkých farieb, korytnačky, malé žraloky, niekedy aj raje, ktoré plávajú tesne pod tebou. Voda je extremne čistá, vidíte každý pohyb piesku.

Niekoľko kilometrov odtiaľ leží aj slávna Great Blue Hole, obrovská kruhová diera v mori, kam sa chodí potápať celý svet. Ľudia opisujú toto miesto rôzne, prevláda vraj ticho, temnota a pocit, že tam človek nie je sám.

Ambergris Caye jedrahý. Turizmus priniesol peniaze, ale aj neporiadok. Niektoré časti San Pedra pôsobia preplnene, nové hotely rastú rýchlejšie než infraštruktúra stíha. A mimo centra už vidíte realitu – jednoduché drevené domčeky, niekedy z plechu, zarastené cesty. Takže ostrov má dve tváre.

Mne sa Ambergris páčil tým, že je skutočný a nie je sterilný. Ľudia tam hovoria po anglicky, kreolsky aj španielsky a vždy, keď sa s nimi dáte do reči, usmejú sa a radi pomožu.

Komáre, občasný smrad z chalúh, výpadky elektriny, aj toto všetko k tomu patrí. Nie je to rezortový ostrov, kde všetko funguje podľa plánu. Je to miesto, kde sa dá vypnúť a na chvíľu žiť inak.

Ambergris Caye nie je len ostrov. Je to pripomienka, že sa dá žiť aj pomalšie – a že nie všetko musí byť dokonalé, aby to bolo dobré.