Americka Samoa- ako sa maju veci dnes

L

Lubo z BUBO

Americku Samou dotuje USA ved je to nezaradene uzemie USA podobne ako napr, Guam. . Samoa je samostatnou krajinou, je nadherna, a kto je za tym? Samoa je sponzorovana BOHOM, hlasaju početne grafity. Kazdopadne ked boh povedal " a bude svetlo" musel byt na Samoa, ved prve svetlo noveho dna sa zjavi tu.  Dnes sme vstavali o 4.40 rano. Je to inak jedno, kazdy ma v hlave tak poprehadzovany cas, ze vacsina bola hore uz o tretej. Je sobita 25. aprila a my mierime na male letisko hodinku cesty taxikom. O 6.33 vychadza slnko a my sme prvi obyvatelia nasej planety, ktori sme TO zažili !!! Na letisku sme jedni z prvych, nech sa do toho  lietadielka dostaneme. Na check ine som teda prvy, davam im vsetkych 10 pasov nasej skupiny a oni zacnu vydavat palubenky, no skocia s pasmi dozadu a potom sa vrati chlap s tenkym hlaskom ( zrejme fa' atafine) " bohuzial nemozete letiet, nemate permit" idem dozadu a volam s Imigracnym z Americkej Samoa. " Sme obcania EU, vsetci mame ESTA, kazdy z nas bol mnoho razy v USA, Polynesian airlines nam vybavil permit" z druhej strany sa ozve " My nepotrebujeme viza, my nepotrebujeme ESTA ( co to vlastne je?), my sme Americka Samoa a mame vlastne zakony a vy potrebujete permit. Ten vam bol prave zamietnuty". Uff. Tresnem sluchadlom tak, ze skoro rozpolim ten telefon. Vstavali sme skoro rano, mame zaplatene lety hore- dole a su to masne lety a my sme sa predsa pytali aeroliniek na povolenia na vstup a oni nam " papiere" garantovali. No zrazu je vsetko inak. Je rano, este prilis skoro, aby mal hlavny office aeroliniek tu v Apii otvorene a prilis neskoro, aby bolo otvorene v Europe. Signal nema nikto z nas. Som ochotny zaplatit cokolvek no nikto nema pozadovany kredit a ani z pevnej linky sa neda vytocit Europa.  " Neletite. Nemate permit!" je jasny verdikt a ja som v pasci bez akehokolvek kontaktu. Za mnou je Novozelandanka, jej manzel ma na Americkej Samoa pracu a ona takto lietava casto, dnes je to patnasty raz, no aj ona ma problem a vola manzelovi ze neprileti. Cez jej mobil sa neviem dovolat, nefunguje to. Nikto na celom letisku nema taky telefon z kt sa da zavolat. Keby ste videli to letisko tak viete ze ani nemoze mat. Ujme sa ma elegantna starsia pani " co je? Vy ste lekari?" " no ja som povodne lekar.." a vysvetlim jej situaciu. Vybavuje mi telefon no nepochodi. No zrazu to s jedneho mobilu ide a ja volam Bubo Base Camp. Volam kratko 2razy-cena 100$. Vsetci su uz odbaveni v letistnej hale niet ani nohy iba my, lietadlo malo uz odletiet... Vojdem dnu a urobim tam riadnu scenu. Je jasne ze ked teraz neodletime, tak nam vsetko prepadne. Zoznamym sa s pilotom a toho si strazim, cakam, ze sa kazdu sekundu zdvihne a zamieri k lietadlu, uz je vyse pol hodiny po odlete. Pilota si strazim jednym okom. Permit bez lietadka je nam nanic. Neviem co budem robit, ist opat hodinu spat do hotela? Taxik na letisku nie je ani jeden. Toto je zapadakov. Je vikend a vsetko je tu zatvorene, stazovat sa mozem az v pondelok, no my mame nabity program. Elegantna pani ktora tiez leti si este raz vypocuje moju storry. Na tomto letisku sa vsetci dusuju ze oni chcu, aby sme leteli, no imigracne American Samoa nechce. A tak elegantna pani zavola svojej dcere, ktora je toho sefkou ( boss of HQ). Doriti, to nemohla volat skor? Nemohla. Sme v Polynezii a tu ma vsetko svoj cas. O dalsich 15 minut sa veci pohnu a my ideme. Kazdy hop na vahu aj s prirucnou batozinou a podla toho rozdeluju miesta v lietadle. Ten prskolet musi byt vyvazeny. Nasadneme, v lietadle este ludi presadia, aby bolo ok a vrtule sa rozkrutia. Je vyse hodiny po planovanom odlete no domaci sa na nas usmievaju a nikde ani znamka, ze sme ich zdrzali. Pohoda, nadhera, vegetik az na to ze ja som po infarkte. Je sobota 25.aprila a my mame nadherny vyhliadkovy ket nad Upolu, najludnatejsim ostrovom Samoa. Letime 30 minut cez hlbocizne more a pristavame na Tutuila, hornatom tropickom ostrove, centre Americkej Samoi. Je rano 24.4, piatok. Prvy ma odchyti hned policajt: " Vy ste ti zo Slriviqieahch?" mysli tym Slovensko. " Musite zaplatit permit, vstup 50$. Tam!" ukazuje na dvere. Tu bojujem s pani uradnickou, kt ma evidentne cas a ktora mi vysvetluje ze oni aj ked ano ich prezidentom je Barack Obama, tak maju pravo rohodovat koho do svojej krajiny pustia. No a teraz sa sef imigracneho rozhodol, ze nas teda pustia, no kazdy da zelenu patdesiatku. Vydava nam spat z takej tigrovanej kabelky a ked jej hovorim, ze pri takomto zaobcgadzani im sem ziadni turisti nepridu odpovie, ze jej ne to uplne jedno. A fakt. Americka Samoa je dotovana USA, maju najvacsie percento na svete nabranych ( recruiting) americkych vojakov a maju tu tri obrovske fabriky na spracovanie tuniakov. Hotely nestavaju a domaci robia v statnych sluzbach a evidentne miluju " poriadok a predpisy" Ich bratia z Apie a Savaii tu robia namedznych robotnikov aj v tej fabrike. Je to ten isty narod, s tym istym jazykom, rozdeleny cisto politicky, no teraz chapem preco nas nechceli pustit. Aerolinky patria tej druhej Samoa a oni si robia napriek a naschval. Na Oahu na Hawaii boli mojimi sofermi taxiku vacsinou Samojcania, prave odtialto z Tutuila. No tu robia vodicov Apijcania a ti Hawajski taxikari tu hraju kralov na obrovskych americkych pick upoch. Z letiska bezim prvy. Mam u Avis zajednane 3 auta a tu vsetko strasne dlho trva, ako v spomalenom filme a aj ked som si rezervaciu overoval z Fiji ( tam som mal auto tiez z Avis) a vsetko sedi, tak šviham von. " Ta-lo faa, tu mam referencne cisla" hovorim s usmevom do okienka a vyzera ze som ich zobudil. Prekvapene sa na mna pozeraju co od nich chcem. Evidentne roky nemali zakaznika. V pohode cakam. Su v tej kutici dve a jedna celkom rychlym tempom vybieha von. Po 20 minutach ich uz stopnem, cas nam bezi a ja som proste Europan a nemam " väčny cas" ako oni. " no hmm nemame auta" namietam ze som si tu rezervaciu potvrdzoval este pred troma dnami, ze je vsetko zaplatene. " ano, mate pravdu, no my nemame auta. A kontaktovala som vsetky Rent a car a nikto na celom ostrove nema ani jedno auto"  Oni si tu sedia vo svojich kancelariach, beru plat, no nikto nema co ponuknut. Predavaju pozicanie aut no nemaju ani jedno. Bubakov poslem na pivo ( tretinka 5$) a a zhanam nahradne riesenie, na letisku mame byt spat o 13.00 povedali nam z imigracneho. Taxik tu neni ani jeden. Ani jeden turista. Kedysi turisticky ruch chceli rozbehnut, postavili tu lanovku na kopec, no vsetkojhe schatrane, nic nefunguje, turizmus opustili, sme tu samy. Na letisku aj v tom dusne urobim riadny vietor a jedna mlada pani s krasnou tvarou a 100 kg zivej vahy ma opat napad. Jej manzel je vodic autobusu, linkoveho, donesie ho, byvaju tu hned vedla a vyrazite, cena pohodovych 500$ Oceania je neuveritelne predrazena. Rychlo si nadtupte, manzel je tu do minuty. Pride po tom co ju nutim 10 razy mu zavolat o pol hodinu. To je na Samoa rychlostny rekord. Je to nsdherny stroj, cely z dreva, podlaha, sedadla, cela konstrukcia. Najkrajsi autobus na svete, najvacsi zazitok. Naprace sa do neho 80 deti no nas je spolu 10. Vyrazame popri nespocetnych zalivich, hustou dzunglou krizom cez cely ostrov. O polhodinku sme v Faga ' itua a ha zabrzdim kebo sa cosi deje: pohreb. Spytam sa do pol tela vyzleceneho a potetovaneho zapasnika ci sa mozeme zucastnit. Ked dostanem od neho pozehnanie viem, ze nam uz nikto neda na budku- tento je najsilnejsi. Uklonime sa vsetkym. Stare panie v bielych klobukoch prave prijimaju dary. Vacsinou ide o nadherne originalne rohože rucne tkane z vysušenych listov Pandamusu. No dostavaju aj peniaze. Zoznamym sa s čífom a ten potom recni... Toto bolo prave, neamericke, vsak pridete na moje premietanie... O dalsiy pol hodinku autobus stupa prutko do kopcov a potom ako v Dysney parku pada smyklavou cestou dolu k moru. Cesta zrazu konci na pieskovej plazi , sme na uplnom severovychode ostrova v Onenoa. Potom sa vraciame, minane ostrov Aunu kde by sa dalo trajektikom dostat a zastavujeme sa oproti fabrike na tuniaky v Pago Pago (" Pango Pango"). Davam si genialnu mahimahi so zeleninou a vyprazane taro. Potom peso prejdeme celym mestom, v infirmacnom centre narodneho oarku si pozrieme film a Pago pozname dokonale. Nie je tu nic. Bolo toho vela: na Samoi som uz vypil 5 kokosovych orechov a zazil este v tento den okrem pohrebu aj svadbu. Presli sme krizom cez celu Apiu a ta je 100x krajsia nez Pango. No Americka Samoa je zda sa v tejto dobe riadnou specialitou! A my - BUBACI- sme TAM boli. Dali sme to!

Zobraziť viac príspevkov z krajiny Americká Samoa

Ďalšie dovolenky do krajiny:

BUBO Covid garancia v cene

Preplatíme vám test aj domácu karanténu