Hľadáte fantastickú cestu juhovýchodnou Áziou? Celé to začalo v príjemnom, z časti zaplavenom Bangkoku. Dali sme klasiku, pad thai, masáže, Chrám úsvit, najstarší chrám v Rattanakosine a aj nádherné gýčový Kráľovský palác. Chao Praya bola riadne rozvodnená a tak sme sa nevyhli brodeniu sa po kolená, aby sme sa dostali na druhý breh rieky. Všetko však bolo v pohode, záplavy v Thajsku sú, ale sú thajské, takže všetci všetko riešia s kľudom, rozvahou a úsmevom, aj keď kroky vlády a jej postoj k povodniam boli thajským ľuďom kritizované.. Nočný presun na sever do hraničného mesta Chiang Kong luxusným preklimatizovaným autobusom prebehol absolútne bez problémov, aj keď sme trošičku meškali kvôli obchádzaniu záplavami postihnutých oblasti. Videli sme však všetko! Mekong, ktorý nás bude sprevádzať až do konca zájazdu, barmskú hranicu, Zlatý trojuholník, ópiové múzeum venujúce sa problematike pestovania makových hlavičiek, večer sme si navarili naše vlastne hotpotové barbeque. Nás guesthouse priamo na Mekongu, čo viac si môžete priať. Ukážková príprava na Laos. Jedna z najchudobnejších, ale zároveň aj najkrajších krajín, ešte veľmi malo skazená turizmom. Espresso tu nájdete iba vo väčších mestách a to tiež nie všade. Áno, dáš a to merať aj podľa tohto. Tam kde nenájdete presso mašinku to býva ešte autentické. Naša plavba po Mekongu z thajskej hranice hádam nemohla dopadnúť lepšie. Chtiac nechtiac sme si to spravili naozaj expedičné… Hladina Mekongu nám nedovoľovala splaviť okolo 320 kilometrov do Luang Prabangu počas jedného dňa. Padla tma, lode tu nemajú svetlomety a tak sa jednoducho nedá ísť ďalej. Ostali sme štát na brehu pod jednou autentickou hmongskou dedinou.. Boli sme sa pozrieť či tam môžeme prespať. Zložité, boli by sme porozhadzovaní po viacerých domčekoch na stračích nôžkach na improvizovanej podstielke zo zatuchnutých matracov. Rozhodli sme sa späť priamo na lodí! Vytvorili sa spočiatku dve skupinky, jedna spievajúca priamo na palube našej lode, druhá okolo ohníka na piesčitom brehu Mekongu… Nad nami nádherná obloha, ktorú len tak niekde v Európe nevidíte, máme tam totiž veľa svetelného smogu. Našťastie sme mali na lodí dostatočnú zásobu beer Lao a tak postávanie pri ohníku pretrvávalo do noci. Prespali sme pokrčení na v sedadlách, alebo na palube našej lode, niektorí v spacákoch, iný pod plachtami a niektorí polonahí, pretože pri nastupovaní do lode sa nechtiac vykúpali v Mekongu. Ráno nás zachytil riadny chlad a vlhkosť, drkotali sme všetkým čím sa dalo. Po dvoch troch ranných hodinkách plavby vytúžený cieľ. Luang Prabang, historické mesto Laosu, mesto kde Laos v podobe legendárneho Kráľovstva miliónov slonov a bieleho parazolu vznikol. Uličky plné chrámov, ráno stovky mníchov s miskami, ktorým miestne ženy naberajú dávku ryže na dva chody denne, ktoré budhistický mních môže skonzumovať. Nádherné vodopády v blízkosti LP, sú dva, sú úžasné a tak rozdielne, Jedny veľmi mohutné, druhé priam romantické. Nádherná príroda a dá sa v nich kúpať. Pri jednom z nich pri odchode vytreskol adrenalín do závratných výšok. Záchranná akcia potom, čo sa jeden z Bubákov nie a nie vrátiť. Dlhý pátrači trek laoskou džungľou pri hľadaní strateného dopadol neúspešne. Stratený sa po dvoch hodinách našiel sám, všetci šťastní a z obrovským výdychom sa vraciame naspäť do Prabangu. Čaká nás náročný presun do Vang Viengu. Miesto tak príjemné a jednoduché, že by stet am zostali aj niekoľko dní. Po ceste žasneme nad krásou krajiny horskeho terénu. Tam kde mali byť úplne hmly máme krásne počasie s úžasnými výhľadmi. Cesta sa nám však predlžuje, pretože stav vozovky je naozaj tragicky. Beztak v chudobnom Laose, kde cesty nie sú nič moc nám dĺžku presunov skomplikovali nedávne silné monzúnové dažde. Nebráni nám to však v tom, aby sme pri príchode do Vang Vieng nezobrali bicykle a na kolesách či pešo neabsorbovali atmošku tohto mesta. Celé je to tu o prírode, nádherné jednoduchý život, ryžové políčka, vápencové krasové kopce, ale aj masáže, baríky a reštiky v meste. Fakt veľmi relaxujúce mesto. Skoro ráno polovica skupiny nasadá na horské bicykle a vydávame sa kamenistou cestou k jaskyni spiaceho Budhu. Bol to pravý Laos, prostredie, ktoré vám nepriblíži ani kvalitná fotografia, jednoducho musíte zažiť. Iní, menej bicykloví z našej skupiny objavovali po vlastných a tiež neľutujú, Vang Vieng je úžasný, my však musíme ďalej, smer hlavne mesto. Francúzsky koloniálny šmrnc mesta v ktorom po nájazde Siamu v 1828 zostal štát jeden jediný chrám. Preto ten francúzsky šmrnc, pretože mesto zarástlo džungľou a až príchod kolonizátorov toto mesto oživilo. Majestátna Veľká stúpa, symbol Laosu ale aj nábrežie Mekongu, kde na druhej strane už je opäť Thajsko…Dnes sme preleteli do Hanoja a to už je úplne iný svet. Rušný, exotický, ázijský. Iba v tomto meste žije toľko obyvateľov, koľko v celom pokojnom Laose. Zajtra po prehliadke Hanoja a návšteve legendárneho strýčka Ho nás čakajú dračie zuby v Halongu…Snáď nás nerozkusu :o)
