Diokleciánov palác v Splite

Rímsky cisár Dioklecián vládol v ťažkých časoch. Na trón nastúpil počas takzvanej Krízy tretieho storočia, kedy sa mocná Rímska ríša dostala do víru povstaní, ekonomickej inflácie, epidémií a musela bojovať o svoje holé prežitie. Dioklecián po nástupe na trón zaviedol reformy, a podarilo sa mu ríšu zachrániť. Najvýznamnejšou, alebo možno najznámejšou bolo zavedenie tetrarchie, kedy bolo územie kontrolované Rímom rozdelené na štyri časti, pričom v každej vládol samostatný vládca. Dioklecián si, samozrejme, ponechal hodnosť cisára a zvyšní traja panovníci mali titul spolucisár a mladší spolucisár. Do dejín sa tiež zapísal ako prvý rímsky cisár, ktorý dobrovoľne abdikoval a vzdal sa trónu. A práve vďaka tomuto rozhodnutiu vznikla jedna z najnavštevovanejších rímskych pamiatok v dnešnom Chorvátsku. Rozhodol sa, že sa vráti do rodnej Dalmácie a neďaleko mesta Salona nechal vybudovať obrovský palác, ktorý sa rozprestieral na ploche veľkej 150 x 200 metrov. V celom komplexe žilo 10 000 služobníkov, ktorí sa starali o blaho teraz už bývalého cisára. Dioklecián sa začal venovať pestovaniu zeleniny a v jednom liste dokonca pozýval svojho priateľa na návštevu, pretože mu chcel ukázať obrovskú kapustu, ktorú sa mu podarilo vypestovať. Ak nebol v záhrade, trávil čas v kúpeľoch. Zánik Západorímskej ríše v 5. storočí však znamenal aj zánik Diokleciánovho paláca. V 7. storočí sa do zrúcaním začali sťahovať ľudia z okolia, ktorí utekali pred vojnami a miesto začali postupne rekonštruovať. Cisárovo mauzóleum bolo prestavané na kostol a časti jeho paláca sa prestavali na obytné domy. Dnes je palác a pamiatky v ňom zapísaný na zoznam UNESCO. Čo by na kostoly a katedrálu vo svojom paláci povedal Dioklecián, ktorý sa preslávil prenasledovaním kresťanov, sa už nedozvieme...