Libéria na našej ceste Ebola tour - Z Freetown do Monrovia

Sú čierni menejcennou rasou? Černochov zo Západnej Afriky vyviezli do Severnej Ameriky. Potom sa v roku 1822 vrátili ako slobodní ľudia späť. Tu v Libérii vytvorili slobodnú republiku, ustanovili ústavu podľa vzoru USA a s heslom „Priviedla nás sem láska k slobode" a začali budovať africký zázrak. Libérii sa neuveriteľne ekonomicky darilo. No do roku 1980 bol každým prezidentom Afroameričan, teda potomok navrátilcov z USA a Karibiku.Títo ľudia pričuchli k západnému systému, uverili mu a nasledovali ho. No rasizmus v Libérii bol väčší než v USA. 95% domorodého obyvateľstva bolo ľuďmi druhej kategórie. Prelomil to až čatár s hrubými rysmi a simplexným chovaním, Samuel Doe. V noci vtrhol do spálne prezidenta Tolberta, ktorý bol už v pyžame a nožom ho vlastnoručne zabil. Prvý zákon, ktorý nový vládca Doe vydal, bola poprava 13 ministrov na pláži v Monrovii. Domorodci jasali, svet ostal v šoku. Ellen Johnson Sirleaf, terajšia prezidentka, ktorá bola vtedy členkou Tolbertovho kabinetu, si zachránila kožu iba zázrakom. Libéria nebola nikdy kolonizovaná. Bola to krajina, ktorá mohla ukázať svetu, že „to ide" a aj černosi dokážu vybudovať prosperujúci štát. No akcia Doeho z kmeňa Krahn spôsobila davastáciu. A hlavne podpora Doeho zo strany USA počas Studenej vojny. Následne dve libérijské vojny zabili niečo medzi 300 až 500 tisíc obyvateľov. Vyše 10%! Úplne rozvrátili hospodárstvo, v tejto dobe žije až 85%  Libérijčanov pod hranicou chudoby. No poďme po poriadku. Doe vládol 9 rokov a tvrdo zasahoval proti iným etnikám (Gio, Mano). Keď Charles Taylor zaútočil v roku 1989 v I. Libérijskej vojne z Pobrežia Slonoviny, ľudia ho vítali a čoskoro obsadil väčšinu Libérie. Taylor bol vychovaný Muamadom Kaddafim. Taylor ktorý vyštudoval v Bostone, podporoval Doeho, následne štátu ukradol 1 milión dollárov, uväznili ho v USA kde z väzenia ušiel, dostal neskôr prezývku „mäsiar z Monrovie". Jeho práva ruka „princ" Johnson je zachytený na videu ako sedí, uchlipkáva pivko a vykrikuje rozkazy zabijakom, ktorí prezidenta Doeho zabili. Apropos, Johnson skončil v posledných (2012) libérijských prezidentských voľbách tretí... Charles Taylor v roku 1997 jednoznačne zvíťazil vo voľbách (jeho volebné heslo „Zabil mi mamku, zabil mi tatka, ale aj tak ho budem voliť" je ukážkou, v akom stave bola krajina.  Od roku 1999 až do roku 2003 prebiehala 2. libérijská vojna. Taylor zároveň podporoval „krvavými" diamantami RUF v susednej Sierra Leone. Detskí vojaci, odsekávanie končatín... no o tom neskôr. Mier bol podpísaný v roku 2003, voľby boli v roku 2005 a zvíťazila v nich Ellen, ekonómka, absolventka Harvardu, ktorá sa tak stala prvou ženou tejto africkej krajiny. Ellen Johnson Sirleaf dostala Nobelovu cenu za mier. Požiadala Nigériu o vydanie Charlesa Taylora a ten v Hágu dostal 50 rokov. V marci 2014 postihla krajinu epidémia eboly a spôsobila ďalšie rany hospodárstvu a imidžu krajiny. Do tejto milej krajiny sa teraz chystáme. Odlietavame z letiska Lungi, z ktorého sa dá do Freetownu dostaneť iba loďkou cez rieku Sierra Leone... pod nami pralesy, močariská a nad tým nádherná sýtofarebna dúha.