Rozdávam každému čokoládku, Jozefovi (Yusuf)- šoférovi, Mojžišovi (Moisse) aj Gireemu (Judáš?). Surovina je odtiaľto, z Pobrežia Slonoviny. Vyrába sa v Bratislave a následne sa vyváža a predáva v Británii. Takže sme TU. V Pobreží Slonoviny. Pri Vongolo žiadne hory nie sú. Kým sme prešli do Ferke-Ferkedougu, šesťkrát nás zastavili policajti. V Mali ani raz. V mojej knihe sa píše o tom, že tadiaľto sa nedá prejsť. Revolucionári majú sever nad Bouaké totálne v rukách, ísť severnejšie než je Bouaké a Manu - to urobí iba blázon. Som tu. Bouaké je druhým najväčším mestom štátu, kultúrnym centrom, dôležitejšie než Yamoussoukro (hlavné mesto). Toto je centrum ľudí Baoulé. Ešte v roku 2004 bolo mesto spoločne s Korhogo (centrum Senufo) zbombardované a aj odvtedy je to centrum rebelov. Policajti sú tlstejší a je ich spústa, pýtajú čosi, hľadajú zámienku. No inak nádhera. Ženy tu nosia šaty s vyobrazením prezidenta Alassana Ouattaru. Ado, ako ho familiárne prezývajú, je z Dimbokro, kúsok východne od hlavného mesta, za ženu má rozvedenú blondínku židovského pôvodu narodenú v Alžíri. On je moslim. Práve vyhral voľby. Všade sú bilboardy s Ado Ouattarom. Má asi 30x viac bilboardov ako Fico. No a protivníkov bilboard som nevidel ani jeden. Západ gratuluje k demokratickým voľbám. Situácia je absolútne pokojná. Pred týždňom to nebolo vôbec jasné, no teraz z toho ťažím. Odkedy som vyrazil z Bamako, nestretol som turistu.
Ďalšie originálne cestopisy od profesionálneho sprievodcu BUBO
